Názov: A Court of Frost and Starlight

Séria: A Court of Thorns and Roses / Na dvore z tŕňov a ruží

Diel: štvrtý (3.1)

Vydavateľstvo: Bloomsbury YA

Počet strán: 229

Hodnotenie na GR: 3.95

Feyre, Rhys, and their close-knit circle of friends are still busy rebuilding the Night Court and the vastly-changed world beyond. But Winter Solstice is finally near, and with it, a hard-earned reprieve.
Yet even the festive atmosphere can't keep the shadows of the past from looming. As Feyre navigates her first Winter Solstice as High Lady, she finds that those dearest to her have more wounds than she anticipated--scars that will have far-reaching impact on the future of their Court.

Povedať, že som unavená z Rhysanda a Fyery je pre mňa už understatement roka. Na dvore z hmly a besu je jednou z mojich najobľúbenejších kníh minulého roka, hoci ACOWAR sa stal jedným z najväčších sklamaní. Je zvláštne, ako vo vás jedna autorka dokáže vyvolať slzy smútku a zároveň slzy hnevu, kedy by ste najradšej danú knihu otrieskali o stenu a potom rituálne spálili, aby sa k nej nikdy nikto nemohol dostať.

Och, to bolo asi trochu mean, ale nevadí. Nie som tu od toho, aby som bola slušná, pretože až s odstupom času si uvedomujem, koľko vecí som prehliadala. Myslela som si, že keď sa vám páči dielo, je v pohode prehliadnuť niektoré problémiky. Avšak z jedného, druhého, sa neskôr táva tretí, štrvtý.... Viete si domyslieť, ako to bude pokračovať.

Tak v čom je teda ACOFAS iný?

Kým ste neprečítali túto knihu, neviete, čo to znamená pretáčať očami počas celého čítania. Jediná dobrá vec, ktorá z tohto diela vyplýva je fakt, že som prišla na problém, ktorý mám so Sarou.

Jej nový štýl písania. (Alebo tak písala vždy a ja som to nevidela?)

Každý autor sa snaží vytvoriť svoj svet čo najpremyslenejšie to ide. Niektorím síce aj tak ujdú nejaké detaily, iní to zas prešpekulujú. Medzi takých autorov patrí aj Sarah.

Zaujímalo by ma, kto dokázal prečítať jej sex scény bez toho, aby minimálne nenakrčil nos, alebo nezvraštil obočie. Priznám sa, že v tejto časti som normálne preskočila celé strany, pretože som to nedokázala zniesť. Chcelo sa mi smiať aj plakať zároveň, také divné to bolo.

Tento citát v sebe obsahuje hneď ďalšie dve veci, ktoré ma na knihe už naozaj vytáčajú. Slovo MATE *hlboký nádych* a Feyrine neustále spomínanie na to, ako Rhys "skoro" zomrel. Just get over it!

Autorkin štýl písania sa mi páčil práve preto, že zbytočne neopakovala už známe fakty, ako tomu bolo v tejto novele. Nečakala som, že by sa z premosťujúcej knihy mohla stať moja najneobľúbenejšia kniha, ale vďaka opätovnému opakovaniu už známych faktov... Podarilo sa jej to.

Moje hodnotenie: 1.5/5*

Akoby to bolo včera, keď som čítala Na dvore z hmly a besu a želala si, aby Tamlina niekto odpravil, pretože Rhysand bol everything. Nah, teraz by som musela platiť dvojnásobok, pretože by som sa už chcela zbaviť oboch.

Dúfala som, že ACOWAR-om skončia kapitoly z Feyrinho pohľadu, ale mýlila som sa. High Lady Nočného Dvora si hlavné slovo ukradla aj tento raz, bohužiaľ, nebola o nič dôležitejšia ako v trojke, kde len povzbudzovala ostatných.

Keďže ACOFAS malo pomalšie (takmer žiadne) tempo, mohla som sa nad postavami lepšie zamyslieť. A to som aj urobila.

Poznáte výraz, keď si človek/autor serie do huby? Keď povie/napíše niečo, čo neskôr úplne vyvráti? Nejak takto mi pripadala táto časť a niektoré postavy v nej.

Feyre, naša High Lady a ochrankyňa pracovného stola, u mňa klesla viac ako minule, ak to je možné. Bola som zvedavá, ako sa bude pomaly vyrovnávať s následkami vojny na Prythian, avšak vidieť ju, ako v podstate hovorila s dvomi férmi a už toho bolo na ňu veľa, pretože všetko bolo smutné a hrozné...

V predchádzajúcich častiach ju autorka vykreslila ako silnú ženu, ktorá je rovnako dôležitá ako muži v tomto svete. Zaujímalo by ma, ako to bude preložené, keďže všade, kde mali byť muži (men), ona napísala males, pretože *zadržte dych* oni nie sú ľudia, ale féri!

Taktiež nech mi radšej nikto nehovorí o tom, aká je Feyre dôležitá feministická postava, keď v tejto knihe neurobila nič, aby pomohla situácii po vojne, pretože všade chodil Rhysand. Všetko zariaďoval on, s každým sa bavil on... A ona chránila stôl a varila. What a nice job! Zaujímalo by ma, kto to robil doteraz, keď odrazu leží všetko na Feyriných pleciach.

K Rhysandovi sa radšej nevyjadrujem, pretože keď sa zamyslím nad všetkými vecami, ktoré sa stali, ktoré si naši hrdinovia povedali... Je naozaj iný ako Tamlin? Počkám si na ďalšiu časť a ďalšie info, pretože v tomto okamihu mi to až tak nepríde.

Moje hodnotenie: 2/5*

Nie, naozaj nie som sklamaná. Dalo by sa povedať, že po trojke som tak trochu čakala niečo podobné. Sarah nedokáže povedať Rhysovi a Feyre zbohom a zatiaľ čo väčšina sa chce posunúť vpred, ona rada zastane a napíše skoro dvestopäťdesiat strán o tom, ako... teda... o čom vlastne?

Všetci sú smutní, aká je škoda, že napísala len krátku novelu, no nikto to neberie tak, že niektorí autori dokážu za 250 strán napísať plnohodnotný príbeh, ktorý ma ešte doženie k slzám. Prečo by som na Saru mala pozerať inak? Len preto, že diela s pointou u nej majú poväčšine 700 strán?

Bola som pripravená na to, že sa jedná o premosťujúcu novelku, takže som čakala nejaké plánovanie, vtipné momenty a veľa času s férmi z Inner Circlu. Čoho sa mi dostalo?

1. Feyre, ktorá premýšľa o tom, že dlho nekreslila

2. Feyre, ktorá sa prechádza po meste a uvažuje, kde by kreslila

3. Feyre, ktorá pred plátnom uvažuje, čo nakreslí (a ako sa to bude volať, pretože názov maľby je základ)

4. Feyre, ktorá ostatným niečo nakreslí

5. Feyre, ktorá chce, aby kreslili aj ďalší

... a niekde a vyskytol aj nadržaný Rhysand, ale to nebolo také podstatné ako Feyrine krezby

Keďže sa v príbehu stretávame s pohľadmi Morrigan a Cassiana, tak trochu som čakala, že sa aspoň na chvíľu niekam pohneme a moje hodnotenie sa vyštverá aj na tri hviezdy, ale... well...

Pripadám si, akoby nám Sarah nechcela povedať nič o nadchádzajúcej trilógii, pretože sme sa nedozvedeli nič, len to, ako zničene sa všetky postavy cítia, hoci vyhrali. V istých pasážach sa mi zdalo, akoby ma citovo vydierala. Ale nebojte, ja som sa nedala!

Veľmi sa mi nepáčilo správanie postáv voči Neste, pretože zatiaľ čo v ACOWAR-e sa všetci išli poskladať, aby pomohli Elain, keď teraz prišlo na Nestu, akoby sa všetci otočili! Nechceli jej pomôcť, aby sa dostala z krízi, ktorej čelila, chceli len, aby bola normálna, aby sa oni mohli cítiť lepšie. Čo je to za logiku?

Aby som ale nevyzerala, že sa mi tam všetko nepáčilo, tak môžem spomenúť scény medzi Cassom, Azom a Rhysom, pretože tie boli fajn. Je skvelé vidieť ako, nehľadiac na pôvod, to medzi týmito tromi funguje, akoby boli bratia. Dúfam, že ich nikdy nič nerozdelí, pretože oni sú family goals.

Moje hodnotenie: 2/5*

Bojíte sa, že bez tejto nepochopíte nasledujúcu? Blbosť.

Chcete si nechať dvihnúť krvný tlak? Správna voľba.

Aj napriek tomu, že to od trojky ide s touto sériou dole vodou, pretože Sarah len pridáva a vôbec neopisuje postavy, nevzdávam sa nádeje, že nová trilógia prinesie do Prythianu čerstvý vzduch.