Názov: Daj mi tvoje meno / Call Me By Your Name

Séria: /

Diel: standalone

Vydavateľstvo: Slovart / Atlantic Books

Počet strán: 256

Hodnotenie na GR: 4.3

Môže vás pártýždňový vzťah poznačiť na celý život? Čo ak v sedemnástich rokoch prežijete tú najintenzívnejšiu skúsenosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje? Daj mi tvoje meno je strhujúcim príbehom lásky, ktorá vzplanie medzi 17-ročným Eliom a 24-ročným Oliverom, hosťom Elieho rodičov, počas jedného leta na slnečnej talianskej riviére. Obaja najskôr predstierajú ľahostajnosť, ale postupne ich čoraz viac pohlcuje vzájomná príťažlivosť - prerastajúca do posadnutosti aj strachu, fascinácie i túžby. Úprimná, nesentimentálna pocta ľudskej vášni od oceňovaného autora Andrého Acimana sa stala predlohou pre rovnomenný film, ktorý získal Oscara za adaptovaný scenár a bol nominovaný na Zlatý Glóbus vo viacerých kategóriách vrátane ocenenia za najlepší film roku 2017.

Na lete je skvelé to, že človek môže čítať, koľko vládze. Samozrejme, nemali by sme čítať v práci, ale niekedy sa inak nedá, pretože tie knihy sú prosto tak lákavé.

Ja som toho prečítala celkom dosť, a preto musím teraz doháňať recenzie, pretože ako by človek vedel, po čom siahnuť a nad čím, pre zmenu, popremýšľať?

Daj mi tvoje meno je dlhoočakávanou knihou, hlavne po tom, čo začiatkom roka zavítal do kín rovnomenný film. Či bol ale úplne rovnaký aj po obsahovej stránke, zatiaľ neviem, ale tak trochu dúfam, že nie.

Daj mi tvoje meno pre mňa znamenal prvý stret s týmto autorom. Nevedela som, čo očakávať, a preto som sa chcela nechať prekvapiť. Na knihu som počula po väčšine chválu a keď som sa dozvedela, že vyhrala Oscara za najlepší scenár, vedela som, že si to musím prečítať.

Príbeh je napísaný v prvej osobe, takže celým dielom nás sprevádza Elio a my vidíme, aké myšlienky mu chodia po rozume.

Tu však prichádza prvý z množstva problémov, ktoré s knihou mám.

Považujem sa za čitateľa, ktorý preferuje dialógy nad siahodlhými opismi, ktoré autorovi akurát tak naberú počet slov v knihe, no mne nedajú nič. Presne to bol prípad tejto knihy. More opisov, ktoré boli nepodstatné, pretože vo väčšine len opisovali to isté a keď Elio po jedenásty krát spomenul Olivera a to, ako by mu dovolil robiť s ním, čo chce... Môj tlak bol asi tristo na dvesto päťdesiat. Taktiež som nebola fanúšikom niektorých (vlastne asi jednej) scén, a keď som sa dostala k tej marhuľovej, weeeeell.... Najprv som si spomenula na tú čivavu z reklamy na fofolu (samozrejme že marfuľovú), a asi len vďaka tomu som ju dokázala predýcahť, pretože každý máme nejaký limit a mám pocit, že toto bol môj.

Veľké plus ale dávam cudziemu jazyku, konkrétnejšie taliančine, ktorá sa objavila v knihe, a človek sa mohol ako-tak viac zžiť s príbehom.

Moje hodnotenie: 2/5*

Jedna z vecí, ktorú kniha musí mať poriadne rozvinutú, aby ma zaujala aj bez deja... sú postavy. Ako náhle totiž otvoríte knihu, chcete sa nájsť v postave, pochopiť ju, cítiť to, čo cíti ona. Bohužiaľ, ani po dočítaní som nedokázala ani na chvíľu cítiť niečo k Eliovi, Oliverovi, ani nikomu inému, kto sa tam ako tak mihol.

Mrzí ma, že kniha postrádala dialógy, pretože práve na nich sa človek môže priblíiť k postavám, na konkrétnych udalostiach vidí, ako zmýšľajú a čo majú najradšej. Nanešťastie, autor sa rozhodol z príbehu urobiť akúsi spomienku, v ktorej nás Elio sprevádza jeho letom, takže všetko je vyrozprávané pomocou opisov a jediné chvíle, kedy tam nájdeme dialóg, je vo väčšine vtedy, keď je niekde s Oliverom.

Moje hodnotenie: 2,75/5*

Akáže zápletka? (Ale nie, nakoniec by sa jedna, možno dve problémy našli)

Nemám nič proti knihám s lgbt tematikou (po skvelej knihe Ja, Simon by som povedala, že skôr naopak), avšak táto kniha mi vôbec neprišla ako dobrý príklad. Skôr by som povedala, že sa jednalo o nejaké experimentovanie, pretože tajomný Oliver, ktorý sa v Taliansku objavil, bol tak príťažlivý, až sa naňho lepili všetci.

Elio je sedemnásťročný chlapec, ktorý je vzdelaný, vie hrať na hudobných nástrojoch a aby toho nebolo málo, všetci ho majú radi. Dokonca sa mu podarí prísť aj k priateľke, hoci z prvých sto strán čitateľ jasne vníma fakt, že sa mu páči Oliver.

Oliver, o niečo starší mladík, ktorý zavítal do ich domu na leto, pôsobí tajomne a už po pár stranách som z neho nabrala pocit, akoby presne vedel, čo chce, hoci sa toho trochu bojí. Once again... was I wrong!

Čo ma prekvapilo, bol koniec. Nebudem nič spoilerovať, poviem k nemu len toľko, že to bola posledná, tretia časť, ktorá vo mne vzbudila záujem a vďaka ktorej je moje hodnotenie takto "vysoké". Keby som si prečítala len začiatok, považovala by som to za príbeh o neskutočne veľkej túžbe po niečom, čo nemôžeme mať a nie o tom, čo sa mi nakoniec dostalo a donútilo ma zamyslieť sa nad príbehom ako celkom ešte raz.

Chalanom sa podarilo v priebehu krátkeho času vybudovať si medzi sebou silné puto, takže ma tá romantická linka aj trošku mrzí, pretože pôsobila nútenejšie, ako keby ostali skvelými priateľmi a šli by večer niekam do mesta baliť baby/chlapov.

Moje hodnotenie: 3/5*

S touto knihou som zápasila veľmi dlho. Začínala zaujímavo, štýl písania bol, ako som spomínala vyššie unikátny, no čím ďalej som sa dostala, tým viac sa tá "unikátnosť" zmenila na nudu. Zatiaľ čo v iných knihách som mala ako takú predstavu, kam dielo smeruje, čo môžem očakávať, toto bolo také nemastné-neslané. Bolo to v krátkosti dielo, ktoré aj keď prečítate, nedá vám nič, pretože ani len postavy nie sú napísané tak, aby ste mali možnosť obľúbiť si ich. Minimálne mne sa to nepodarilo.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.

Knihu si môžete zakúpiť TU.