Názov: To Kill a Kingdom
Séria: /
Autor: Alexandra Christo
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Feiwel & Friends
Počet strán: 357
Hodnotenie na GR: 3.87*
Anotácia: Princess Lira is siren royalty and the most lethal of them all. With the hearts of seventeen princes in her collection, she is revered across the sea. Until a twist of fate forces her to kill one of her own. To punish her daughter, the Sea Queen transforms Lira into the one thing they loathe most—a human. Robbed of her song, Lira has until the winter solstice to deliver Prince Elian’s heart to the Sea Queen or remain a human forever.

The ocean is the only place Prince Elian calls home, even though he is heir to the most powerful kingdom in the world. Hunting sirens is more than an unsavory hobby—it’s his calling. When he rescues a drowning woman in the ocean, she’s more than what she appears. She promises to help him find the key to destroying all of sirenkind for good—But can he trust her? And just how many deals will Elian have to barter to eliminate mankind’s greatest enemy?

 

Alexandra Christo debutovala v roku 2018 s knihou To Kill a Kingdom, v ktorej nám predstavila retelling Malej morskej víly, ale úplne inak, než by sme čakali.

Za seba môžem povedať, že toto bol jeden z najoriginálnejších retellingov, aké som kedy čítala. A možno najlepší v rámci rozprávkového zamerania.

Poďme rovno k veci a dovoľte mi povedať zopár vecí, ktoré vás na knihe môžu osloviť hneď na začiatku:


1. Postavy

Už z obsahu mi bolo jasné, že nemôžem očakávať žiadne hrdinské postavy, ktoré by konali len dobro a neušpinili si pritom ruky. To som ešte ale nevedela, že sa mi dostane presného opaku.

Všetci sme nejakí. Môžeme byť akokoľvek dobrí, a aj tak sa uchýlime k nie práve najlepších taktikám, aby sme dostali svoje. Nejako takto žije aj princ Elian, ktorý sa snaží, pre väčšie dobro a bezpečnosť národov, vyzabíjať všetky sirény, pretože tak nezomrú oni.

Elian je postavou, ktorá si ma získala hneď na začiatku svojou prvou vetou. Je to vrah, a predsa je princ. Zabíja, no tým zachraňuje. Tak ako to, že sa nepovažuje za hrdinu?

Všetko sa mení, keď na mori zachraňuje topiace sa dievča, ktoré ho priťahuje, a predsa ho trochu desia jej vedomosti.

Druhá skvelá postava, Lira, je siréna, ktorú poznajú nielen v mori, ale aj na súši ako „Záhubu princov“. Na každé svoje narodeniny totiž ukradne srdce jednému princovi- doslova. Potom si ich bezpečne uschová, kým ich nebude mať dvadsať, aby sa mohla stáť Kráľovnou mora a vystriedať tak svoju matku.

Neraz, keď sa na scéne objavila jej matka, som pred sebou videla Uršulu z Ariel. Neviem prečo, ale aj keď som dostala viac opisu, moja hlava mala svoju pravdu.

Každopádne, Lira bola skvelá. Mala ostrý jazyk, nikomu nič len tak nedarovala, a hoci sa neraz ocitla v presile a nevýhode, zo všetkého dokázala vykľučkovať. Jej „vzťah“ s princom, ktorému mala ukradnúť srdce, sa rýchlo stal mojím obľúbeným aj preto, ako sa obaja dopĺňali. Na ich slovných výmenách som sa neraz schuti a nahlas zasmiala.




2. Fantastický svet


Jedným slovom: WAU.

Poznáte ten pocit, keď čítate nejakú fantasy sériu, kde vám jednotlivé slová či časti vymysleného sveta dajú zmysel až v nejakej tretej či štvrtej časti? Tak tu na to môžete zabudnúť, pretože sa jedná o jednorázovku, takže všetko, čo potrebujete, je v knihe vysvetlené. Dokonca viac, ako som si na začiatku myslela, že bude, pretože autorka do diela zakomponovala vlastné kráľovstvá, dejiny, mytológiu a mnohé iné, vďaka čomu na mňa všetko pôsobilo oveľa komplexnejšie.

Som rada, že sa autorka zamyslela aj nad jazykovými bariérami, ktoré medzi sebou ľudia museli mať, a krásne poukázala na jeho pestrosť. Bolo to príjemné, a z mojej strany aj vítané, prekvapenie.

Značná časť knihy sa odohráva aj na mori, keďže princ sa so svojou posádkou plaví za Okom bohyne Keto, aby tak porazil sirény a zachránil tak ľudstvo. Vďaka tejto výprave sa dozvieme viac o ďalších kráľovstvách, o panovníkoch a k tomu pridáme zopár intríg, ktoré v dobrom fantasy nemôžu chýbať. Jednoducho nádhera.

3. Zápletka

Ako som spomenula vyššie, naši dvaja „hrdinovia“ na seba nanetrafia hneď na začiatku, to nie. Autorka nám ich oboch krásne predstaví, donúti nás, aby nám na nich záležalo, a až potom im pretne cesty, čím všetko skomplikuje.

Lira je svojou matkou zakliata do ľudskej podoby, aby sa jej tak ťažšie získavalo princovo srdce. To pre našu sirénu ale nemá predstavovať žiaden problém, či?

Samozrejme, nebola by to ona, keby už počas toho, ako ju Elian zachráni, mu nestrelila po tvári a nezačala po ňom vrieskať v Psárine, jazykom, ktorý je skoro všade zakázaný.

Od ich prvotného stretnutia bolo takmer nemožné pustiť knihu z ruky. Dej mal všetko, čo som od neho chcela a niekedy, vďaka týmto mýtom a legendám, ešte aj viac. Fantasy prvky tu boli rozobraté do väčšej miery ako v iných príbehoch, a romantická linka nikde nezaostávala. 

4. Romantika

Áno, áno a ešte raz áno. Priznávam, že som sa prvotne do knihy púšťala v nádeji, že sa mi dostane niečo podobne sexy ako Daughter of the Pirate King, kde tej prešpekulovanosti bolo menej, ale zato romantiky neúrekom. Nebolo to síce presne ono, no aj tak som sa zamilovala.

Hrdinovia si väčšinu knihy idú po krku, jeden druhého podpichujú a zakaždým vracajú úder, no človek si ich musí obľúbiť, pretože obaja vedia, že za tými slovami je viac.

Nebola to však len romantika, ale aj rodinné puto, ktoré sa mi páčilo. Ako vzťah Eliana so svojou rodinou, tak aj Liry a jej sesternice. Stále ostávam v nemom úžase, ako to všetko autorka dokázala dať do tristo päťdesiatich strán, keď niektorí autori to nedajú ani do osemsto (hej, Sarah, pozerám na teba).

5. Ďalšie retellingy?

Keď som dnes dočítala knihu, dala som sa do prieskumu a na goodreads som objavila pripravovanú knihu pod názvom Princess of Souls (Princezná duší), ktorá síce nemá ešte predpokladaný termín vydania, avšak podľa všetkého by sa mala odohrávať v rovnakom svete ako To Kill a Kingdom. 

Tentokrát sa ale presunieme z retellingu malej morskej víly k temnej Rapunzel, takže neviem ako vy, ale ja sa mega teším. O, a aby som nezabudla, tiež sa tam stretneme s gréckymi mýtmi a enemies to lovers trópom!
Ak to bude tak dobré ako toto, ja budem maximálne nadšená.

Názov: Vyrástla som v gete
Séria: /
Autor: Eliska Tanzer
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 320
Hodnotenie na GR: 4.11*
Anotácia: Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.

Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie. Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia. Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

Skutočné príbehy majú tú moc zarezonovať vo mne viac ako ktorékoľvek iné. Nie je to tým, že by som mala rada utrpenie, ale preto, že ma nikdy neprestane udivovať ľudské odhodlanie a sila bojovať za lepšiu budúcnosť. Obzvlášť, keď ja sama ráno prehrávam boj s paplónom, keď je čas vstávať.

Kniha rozpráva príbeh rómskeho dievčaťa Elišky, ktorá sa narodí mladučkej, len trinásťročnej, cigánke Lenke a nemeckému nacistovi. Vskutku zaujímavá, a hlavne bizarná, kombinácia, ktorá je ešte k tomu zasadená do čias, kedy to Rómovia mali ešte náročnejšie ako dnes. 

 

Eliška rada sleduje okolie a aj vďaka tomu je iná než zvyšok jej rodiny. Hovoria jej, že má hlavu v oblakoch, a že z nej nič nebude, hoci v tomto prípade je náročné povedať, čo slovo nič znamená. Bolo zaujímavé sledovať vzťah v rodine Zlatkovových dievčat, nakoľko vďaka vekovému rozdielu by sa mohlo pokojne jednať aj o sestry, nie matky a dcéry.  

Keďže jej rodičia spolu nežijú, spoločne s Eliškou sa presúvame medzi Slovenskom a Nemeckom, kam ju bráva jej otec na prázdniny k svojej, viac-menej rasistickej, rodine. Je zvláštne, ako sa ľudia mnohokrát oháňajú vetami ako "rasizmus je výmysel", "istotne to tak nemysleli", "bol to len žart" a podobne, a pritom na svete dodnes existujú takí, čo sú dokonca hrdí na zverstvá minulosti.

Sledujeme ale nielen nacistov, ale aj  rasistov vo všetkých možných  podobách. Priznám sa, že pri čítaní o tom, ako ju odmietli zobrať do školy len preto, že je Cigánka, mi na chvíľu zamrelo srdce. Akoby si niekto mohol vyberať, s akou farbou pleti či do akej rodiny sa narodí. 

Každopádne, ani jedna prekážka nedokázala zastaviť Eliškinu myseľ a predstavivosť, ktorá nepoznala hranice. Jej matke sa podarilo prepašovať ju do Anglicka, na čo sa hrdinka vďaka vidine lepšieho života veľmi tešila. Kto by predsa nechcel uniknúť biede a chudobe, že?

Čítať tento príbeh bolo ako dostať facku a zamyslieť sa. Autorka sa otvorila a podala svoju vlastnú výpoveď o tom, čím všetkým si musela prejsť. Viete, akoby sa to dalo opísať jedným slovom? 

Peklo. 

Avšak, nikdy som počas čítania nemala pocit, že z nej sála hnev či iné negatívne myšlienky. A pritom by to bolo pochopiteľné, obzvlášť ak uvážime, čím všetkým si musela v Anglicku prejsť. Od upratovačky, skoro slúžky, cez tanečnicu až po šičku...

Eliška svoj príbeh podala naozaj jedinečne, a hoci nebol práve najbohatší na vtipné či veselé príhody, zanechal vo mne zvláštny, hrejivý pocit. 

Je jednoduchšie potlačiť a zabudnúť na zlé veci, keď sa nám stanú, ako sa do seba ponoriť a vyrovnať sa s nimi. Ak si budeme hovoriť, že sa nič nedeje a skrývať sa za veci ako jedlo či spánok, tak nám nič nehrozí. Ale je to potom skutočne život, čo žijeme? 

V diele som našla toľko silných myšlienok a životných právd, ktoré ma donútili zamyslieť sa, až by som povedala, že toto je viac ako len príbeh o tom, ako sa na Slovensku chovali k Cigánom a aké to mali kedysi ťažké.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.


Knihu si môžete zakúpiť TU.

Názov: Škrabot
Séria: /
Autor: Peter Derňár
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 376
Hodnotenie na GR: 5*
Anotácia: Štyridsiatnik Peter má krátko po rozvode. Okrem excentrickej exmanželky musí zvládať aj pubertálnu dcéru. Peter takto nechce žiť ďalej a len sa utápať v smútku. Ako riešenie sa mu núka terapia tmou – nechá sa na týždeň zavrieť do miestnosti bez okien, aby sa postavil vlastným strachom, prekonal ich a mohol vstúpiť do novej etapy života s čistým štítom.
Tomáš je filmár a už má po krk natáčania hlúpych reklám a priblblých televíznych seriálov. Keď sa mu v televízii nepodarí zrealizovať projekt, od ktorého si veľa sľuboval, niečo sa v ňom zlomí a radikálne prehodí výhybku. Začne odznova.
Lenže keď sa životy dvoch mužov pretnú, ani jeden z nich nehovorí celú pravdu a v hĺbke duše schováva nejedno nepekné tajomstvo.

Ak existuje žáner, ktorý slovenskí autori ovládajú na výbornú, tak je to práve triler. Nikdy ma neprestane udivovať, s čím novým dokážu prísť. 

Už z obsahu je jasné, že táto kniha bude iná než ostatné. Dej sleduje príbehy dvoch mužov- Petra a Tomáša. Obaja majú niečo spoločné, a predsa by nemohli byť odlišnejší. 

Peter je novinár, ktorému sa síce darí v práci, no v súkromnom živote to nemá práve najľahšie. Ako rozvedený otec, so ženou, o ktorej radšej pomlčím, a dcérou, ktorá hodnotí krásu materiálnymi vecami, sa snaží ako vie prežiť zo dňa na deň. Keď však na internete nájde ponuku na pobyt v tme, okamžite sa lapí šance na nápravu svojho života. Tak to predsa stojí aj na nete, nie? 

Tomáš je nádejný filmár s predstavivosťou, ktorú by mu nejeden človek mohol závidieť. Len škoda, že na našom Slovensku ide väčšina vecí cez známosti, a tak ho čaká jedno odmietnutie za druhým. Našťastie má dobrého kamaráta, Dávida, vďaka ktorému sa mu stále darí nájsť si nové zakázky. 

Autor sa v diele vyhral hneď s viacerými témami, a aby toho nebolo málo, prispel doň niečím neobyčajným. Na pozadí príbehu dvoch mužov sa črtá príbeh starý niekoľko storočí. Hovorí o predkoch jedného z hrdinov, no nie sú to oni, o kom to je. Všetko sa stále vracia k stromu na pozemku, o ktorom si ľudia myslia, že je prekliaty. 

Z knihy dýcha tajomno a napätie, ktoré človeka núti otáčať jednu stranu za druhou, len aby sa dozvedel, ako to skončí. Musím povedať, že sa mi už dlho nestalo, aby som nevedela predpovedať koniec knihy, no táto ma dostala. Respektíve, po dočítaní som ostala civieť pred seba s otvorenými ústami ako teľa na maľované vráta. Temná atmosféra sprevádzajúca celý dej si ma úplne získala.

Najviac ma asi prekvapil štýl, akým je kniha písaná. Delí sa totiž na tri časti, pričom každá má svojho "hrdinu". Čitateľ si tak postupne sám skladá jednotlivé kúsky skladačky dohromady. Sama som bola schopná pochopiť až po dočítaní druhej časti, kedy sa mi v hlave ozvalo hlasné CINK! a všetko mi dalo zmysel. 

Čo ma však úplne fascinovalo boli čierne stránky, na ktorých autor vypovedal príbeh viacerých generácií jednej rodiny. Sprvu sa to zdalo ako obyčajný, doplnkový, príbeh, ale nakoniec sa z toho vykľulo čosi väčšie. Dozvedeli sme sa o živote bežných, dedinských ľudí, ktorí mali svoje chyby a nie vždy dokázali zniesť to, čo si pre nich svet pripravil. 

Na slovenských knihách sa mi páči, keď autor ostane na domácej pôde. Sme možno malá krajina, ale zaujímavých miest máme viac ako dosť. V trileri sa striedavo pozeráme na Bratislavu a časť Palaríkova, ktorú si, aj vďaka tejto knihe, viem oveľa lepšie predstaviť. Som zvedavá na autorove ďalšie knihy, čím nás ešte prekvapí. 

Taktiež má u mňa bod jazyk, ktorým je dielo písané. Ľahký, hovorový, nenútený... Presne takto si predstavujem knihu, ktorá ma chytí od začiatku a vyhodí na konci. Priznám sa, že som ňou na konci aj listovala či mi z nej pár strán neubudlo. 

Za menšie mínus považujem nedostatok opisov postáv, ktoré mi trochu chýbali. Viem, že v knihe boli iné, podstatnejšie veci, ale tie opisy mohli byť čerešničkou na torte. Ja som ich tam, bohužiaľ, nenašla dostatok. 

Škrabot je rozhodne jeden z "must reads" pre všetkých fanúšikov trileru, nielen vďaka svojmu deju, no aj posolstvu, ktoré v sebe nesie. Život je totiž komplikovaný a žiaden človek nie je vyslovene dobrý alebo zlý. Všetci sme kombináciou dobra, zla a udalostí, ktorým musíme čeliť. 

Koniec koncov, medzi vášňou a šialenstvom je len tenká hranica.

Názov: Mesto Luny

Séria: Rod zeme a krvi

Autor: Sarah J Maas

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán:624

Hodnotenie na GR: 4.44

Anotácia Bryce Quinlanová mala dokonalý život, až kým jej démon nezavraždil najbližších priateľov. Po takmer dvoch rokoch je obvinený za mrežami, ale vraždy sa začínajú nanovo a Bryce sa ocitne uprostred vyšetrovania, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby pomstila smrť priateľov.

Hunt Athalar je neslávne známy padlý anjel, zotročený archanjelmi, ktorých sa kedysi pokúsil zvrhnúť. Jeho šéf využíva Huntove neľútostné schopnosti a neuveriteľnú silu na jediný účel - aby bez zbytočných otázok zabíjal jeho nepriateľov. Keď začne v meste démon rozsievať paniku, predostrie mu neodolateľnú ponuku: ak pomôže Bryce nájsť vraha, slobodu bude mať na dosah.

Pátranie hlboko v podsvetí Mesta Luny ich však zavedie na najtemnejšie miesta a Bryce spolu s Huntom odrazu čelia sile, čo ohrozuje všetko a všetkých, ktorí sú im drahí...

 

 

 

„Nie,“ zašepkala a zatvorila oči. Položila si ruku na hruď. Na srdce. „Tu som na teba čakala.“

 

Verím, že americkú autorku Sarah J. Maas nie je potrebné bližšie predstavovať, nakoľko dnes už asi každý pozná jej úspešné série Trón zo skla, rovnako ako sériu Dvory. 

 

Zatiaľ čo jej prvé diela boli určené skôr mladším čitateľom, v tejto sérii sa rozhodla Sarah zariskovať a začala ním svoju adult fantasy cestu. Za seba môžem povedať, že sa jej tento počin z väčšej časti podaril. 

 

Mesto Luny je prvým dielom vo fantasy sérii Rod zeme a krvi. Sarah udala tón, v akom sa bude séria vyvíjať, a rozhodne od neho nečakajte dúhy a jednorožce. Táto kniha obsahuje viacero silných slov, alkoholu, drog či sexuálneho obsahu. Jednoducho povedané... má všetko, na čo len pomyslíte. 

 

 Hlavnou hrdinkou príbehu je Bryce, poloférka, ktorá nie je ničím výnimočná, akurát tak možno svojím ostrým jazykom. Keby som ju mala porovnať s ostatnými hrdinkami, táto je doposiaľ moja obľúbená. Nemala síce žiadne super schopnosti, ktorými by ohúrila ostatných, no mala všetko ostatné. Bola vtipná, nebojácna a síce sa na začiatku javila ako nezodpovedná, postupne sme ju mohli sledovať v jej premene. 

 

Autorka v knihe vytvorila a priviedla k životu množstvo skvelých postáv, ktoré mi prirástli k srdcu a s ktorými som sa len ťažko lúčila. Každý mal v diele svoju úlohu, minulosť a niečo, čo vás donútilo zaujímať sa.

Samozrejme, ako aj predošlé série, aj tu som sledovala isté opakovanie. To vyplývalo hlavne z faktu, že sa rozhodla opäť pre hlavnú postavu férskej rasy. Neraz som si počas čítania kládla otázku, čo ešte môže v tomto svete vymyslieť, čo sme nevideli doteraz?

Predsa len sa niečo našlo. A nebolo toho málo. 

 

V Meste Luny nenájdete len Férov. Autorka popustila uzdu fantázie a vytvorila miesto, kde spolu žije viacero magických bytostí v mieri, pričom každý má svoju úlohu. Nájdeme tam bytosti staré ako samotný svet- archanjelov, démonov, no taktiež upírov či vlkolakov, alebo dokonca premenných a raráškov. Predstava takéhoto mesta si ma získala od prvej strany. Možno aj preto som otáčala jednu stranu za druhou, hoci som bola prvých osemdesiat strán poriadne zmätená. 

Na svet, o ktorom neviete nič a nikoho nepoznáte, bolo vychrlených veľmi veľa vymyslených názvov, bez nejakého ďalšieho vysvetlenia. Na jednej strane som našla aj desať cudzích slov. Čo mi ale chýbalo bolo hocaké vysvetlenie. Jediné, s čím sa autorka unúvala dať si tú námahu bol opis podnikov, kam hlavná postava chodila. Jej.  

 

SJM má talent na opisy postáv, ktoré si človek obľúbi hneď po prvých kapitolách. Tu tomu nie je inak. Danika, Brycina najlepšia kamarátka, bola jednou z mojich najobľúbenejších postáv, aj keď... Ale o tom neskôr. Ona a jej svorka vniesli do knihy pocit lásky a normálnosti, hoci šlo o vlkov. Zamilovala som si ich.

 

„S láskou je možné všetko.“

 

Aj preto považujem za najväčšie plus tejto knihy priateľstvo medzi Bryce a Danikou. Ich puto bolo silné a pretrvalo až do konca knihy, kedy som doslovala plakala, s napätím čítajúc jednu vetu za druhou. Zájdem dokonca tak ďaleko a dovolím si tvrdiť, že ich priateľstvo bolo jedno z najsilnejších, aké som v knihách videla.

 

Rozhodne to však nie je príbeh, kde ide len o priateľstvo, to nie. Čo by to bolo za knihu, keby sa tam nenašlo nebezpečenstvo, napätie a láska?

 

Postava padlého anjela, Hunta Athalara, si získala moje srdce. Možno preto mi nakoniec neprekážala dĺžka knihy, na ktorú som neskôr úplne zabudla.

Hunta všetci poznajú ako Tieň smrti, slúžiaceho tým, ktorých sa pokúšal zvrhnúť. Na prvý pohľad pôsobí ako tvrdí a neľútostný zabijak s mocou, o ktorej môže väčšina len snívať, no pod povrchom sa nachádza duša zlomeného muža, ktorý v živote veľa stratil. Konečne postava, ktorá nepotrebovala hovoriť o tom, aká je mocná. Plusový bod pre Saru. 

 

„Neprestala som. Až doteraz. Ale teraz som... som hotová. A unavená z toho, že sa tak cítim. Skončila som."

 

Nakoniec musím podotknúť, bez spoilerov, že hoci sa mi páčil celkom uzavretý koniec knihy, sklamalo ma celkové vyvrcholenie. Sarah sa doteraz asi nezmierila s priemernými postavami, a preto nechápem, prečo ma prekvapili veci, ktoré sa Bryce stali. Čítala som to so zatajeným dychom, ale keď som sa konečne nadýchla a dostala krv do mozgu, uvedomila som si, ako nápadne sa to podobá na hrdinky z minulých  sérií. Nuž, niekedy je asi lepšie nezamýšľať sa, potom to čítanie ide jednoduchšie. Moja chyba. 

 

Keby som už dnes držala v rukách pokračovanie, bolo by to neskoro. Odkedy som sa dostala za stranu stodvadsať, nemohla som knihu pustiť z rúk. Chcela som vedieť, ako sa vyrieši hlavná zápletka a dúfala som v šťastný koniec pre postavy. Lenže, nebola by to SJM, keby v knihe nerozohrala hneď niekoľko línií, aby nechala čitateľa tápať.

 

Mesto Luny je skvelý úvod do kníh od SJM. Je na nej vidieť, že sa vypísala, poučila z niektorých doterajších chybičiek, vďaka čomu nám predstavila vskutku uveriteľný príbeh. A svet, v ktorom by som chcela žiť, prípadne ho aspoň raz navštíviť.

Preto, ak niekto vie, kde sa dajú kúpiť lístky, pokojne mi napíšte a vyberieme sa tam spolu.

.

Názov: Mesto duchov

Séria: Cassidy Blake

Autor: Victoria Schwab

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán:304

Hodnotenie na GR: 4.33 

Anotácia: Keď Cassidy, ktorej najlepší priateľ je duch, natiahne ruku a odhrnie Oponu, vstupuje do sveta duchov. Túto schopnosť nadobudla, keď sa takmer utopila (dobre, utopila sa, ale nerada na to spomína). Už sa teší na prázdniny na pláži, kde jej nič podobné nehrozí a kde si bude užívať leto.
Lenže jej rodičia zmenia plány - idú nakrúcať televízny seriál o najstrašidelnejších miestach na svete a ich prvou zastávkou je škótsky Edinburgh, mesto s dávnou históriou a množstvom nepokojných prízrakov.
Tam sa Cassidy zoznámi s Larou, ktorá má rovnaký dar ako ona. Postupne zisťuje, koľko sa toho ešte musí naučiť o svete za Oponou, a na vlastnej koži zistí, aké nebezpečné je jej poslanie. Ponorte sa spolu s ňou do sveta duchov, prízrakov a zjavení a odhaľte tajomné zákutia svetov, o ktorých ste nemali ani tušenia.

Victoria Schwab nie je na poli literatúry žiaden nováčik, a predsa je toto jej prvá kniha, ktorú dostať v slovenčine. Bola som teda veľmi zvedavá, čo nám ponúkne v jednej z jej novších sérií a teraz dúfam, že viac z jej prác sa rozhodnú preložiť. 

Hlaná hrdinka knihy, Cassidy Blaková, nie je ako iné dievčatá v jej veku. V škole nemá veľa priateľov, teda, nikoho, až na Jacoba, s ktorým sú nerozlučná dvojica. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby Jacob nebol mŕtvy a Cassidy nebola jediná, ktorá je schopná vidieť jeho ducha. 

Ich priateľstvo sa mi páčilo už od prvej chvíle, pretože ako napredoval dej, tak sa vyvíjalo aj ich priateľstvo. Čitateľ sa postupne dozvedal veci z minulosti, ako aj to, prečo práve Cassidy môže vidieť duchov. Bolo to vskutku príhodné, keďže jej rodičia boli vďaka duchom známi. Obaja totiž písali duchárske príbehy, ktoré sa dočkajú aj filmového spracovania. 

Práve tam sa všetko komplikuje, pretože celá rodina Blakovcov sa vydáva na výlet do hlavného mesta Škótska, jedno z najzaujímavejších miest na svete, hlavne pre duchárske príbehy. 

Čo je splneným snom pre Cassiných rodičov sa jednoducho môže zmeniť na nočnú moru ich dcéry. Čo keď nie je jediná, ktorá dokáže vidieť cez pomyselnú oponu, oddeľujúcu duchov od živých bytostí? 

 

Jediným mínusom tejto knihy je za mňa menšia prepracovanosť postáv, čo by v konečnom dôsledku nemuselo byť mínusom, pretože to poskytuje množstvo otázok do budúcich častí. 

Na svoje si v tejto knihe prídu aj milovníci Harryho Pottera, pretože odkazov na slávny čarodejnícky svet sa tu našlo neúrekom, až mi to miestami trochu prekážalo. Áno, patrím do vekovej kategórie, ktorá s Harrym vyrastala a prežila najkrajšie chvíle, ale čo tí mladší, ktorí ho skutočne možno nepoznajú? Neviem si predstaviť mladších čitateľov, ktorí po knihe siahnu o desať, pätnásť rokov, ako na tieto odkazy zareagujú.

Myslím, že táto kniha je pre každého, kto sa chce dostať do pravej jesennej/zimnej nálady, pretože duchovia tu skutočne chodia medzi nami a opona medzi svetmi je niekde tenšia ako inde. Jednoducho povedané, toto si nechcete nechať ujsť.

Anotácia: Hmlový fantóm, ktorý vraždí ľudí, je vraj len miestny mýtus. Jedno dievča sa však presvedčí o opaku.

Profesorku kriminológie Kate Marshallovú čaká počas potápačskej výpravy so synom šokujúci objav: v hlbinách priehrady Temné piesky nájdu zachytenú mŕtvolu mladého chlapca. Polícia príliš rýchlo usúdi, že sa utopil bez cudzieho zavinenia. Kate má iný názor a sleduje stopy, ktoré ju zavedú k zlovestnému odhaleniu.