Názov: Mesto Luny

Séria: Rod zeme a krvi

Autor: Sarah J Maas

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán:624

Hodnotenie na GR: 4.44

Anotácia Bryce Quinlanová mala dokonalý život, až kým jej démon nezavraždil najbližších priateľov. Po takmer dvoch rokoch je obvinený za mrežami, ale vraždy sa začínajú nanovo a Bryce sa ocitne uprostred vyšetrovania, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby pomstila smrť priateľov.

Hunt Athalar je neslávne známy padlý anjel, zotročený archanjelmi, ktorých sa kedysi pokúsil zvrhnúť. Jeho šéf využíva Huntove neľútostné schopnosti a neuveriteľnú silu na jediný účel - aby bez zbytočných otázok zabíjal jeho nepriateľov. Keď začne v meste démon rozsievať paniku, predostrie mu neodolateľnú ponuku: ak pomôže Bryce nájsť vraha, slobodu bude mať na dosah.

Pátranie hlboko v podsvetí Mesta Luny ich však zavedie na najtemnejšie miesta a Bryce spolu s Huntom odrazu čelia sile, čo ohrozuje všetko a všetkých, ktorí sú im drahí...

 

 

 

„Nie,“ zašepkala a zatvorila oči. Položila si ruku na hruď. Na srdce. „Tu som na teba čakala.“

 

Verím, že americkú autorku Sarah J. Maas nie je potrebné bližšie predstavovať, nakoľko dnes už asi každý pozná jej úspešné série Trón zo skla, rovnako ako sériu Dvory. 

 

Zatiaľ čo jej prvé diela boli určené skôr mladším čitateľom, v tejto sérii sa rozhodla Sarah zariskovať a začala ním svoju adult fantasy cestu. Za seba môžem povedať, že sa jej tento počin z väčšej časti podaril. 

 

Mesto Luny je prvým dielom vo fantasy sérii Rod zeme a krvi. Sarah udala tón, v akom sa bude séria vyvíjať, a rozhodne od neho nečakajte dúhy a jednorožce. Táto kniha obsahuje viacero silných slov, alkoholu, drog či sexuálneho obsahu. Jednoducho povedané... má všetko, na čo len pomyslíte. 

 

 Hlavnou hrdinkou príbehu je Bryce, poloférka, ktorá nie je ničím výnimočná, akurát tak možno svojím ostrým jazykom. Keby som ju mala porovnať s ostatnými hrdinkami, táto je doposiaľ moja obľúbená. Nemala síce žiadne super schopnosti, ktorými by ohúrila ostatných, no mala všetko ostatné. Bola vtipná, nebojácna a síce sa na začiatku javila ako nezodpovedná, postupne sme ju mohli sledovať v jej premene. 

 

Autorka v knihe vytvorila a priviedla k životu množstvo skvelých postáv, ktoré mi prirástli k srdcu a s ktorými som sa len ťažko lúčila. Každý mal v diele svoju úlohu, minulosť a niečo, čo vás donútilo zaujímať sa.

Samozrejme, ako aj predošlé série, aj tu som sledovala isté opakovanie. To vyplývalo hlavne z faktu, že sa rozhodla opäť pre hlavnú postavu férskej rasy. Neraz som si počas čítania kládla otázku, čo ešte môže v tomto svete vymyslieť, čo sme nevideli doteraz?

Predsa len sa niečo našlo. A nebolo toho málo. 

 

V Meste Luny nenájdete len Férov. Autorka popustila uzdu fantázie a vytvorila miesto, kde spolu žije viacero magických bytostí v mieri, pričom každý má svoju úlohu. Nájdeme tam bytosti staré ako samotný svet- archanjelov, démonov, no taktiež upírov či vlkolakov, alebo dokonca premenných a raráškov. Predstava takéhoto mesta si ma získala od prvej strany. Možno aj preto som otáčala jednu stranu za druhou, hoci som bola prvých osemdesiat strán poriadne zmätená. 

Na svet, o ktorom neviete nič a nikoho nepoznáte, bolo vychrlených veľmi veľa vymyslených názvov, bez nejakého ďalšieho vysvetlenia. Na jednej strane som našla aj desať cudzích slov. Čo mi ale chýbalo bolo hocaké vysvetlenie. Jediné, s čím sa autorka unúvala dať si tú námahu bol opis podnikov, kam hlavná postava chodila. Jej.  

 

SJM má talent na opisy postáv, ktoré si človek obľúbi hneď po prvých kapitolách. Tu tomu nie je inak. Danika, Brycina najlepšia kamarátka, bola jednou z mojich najobľúbenejších postáv, aj keď... Ale o tom neskôr. Ona a jej svorka vniesli do knihy pocit lásky a normálnosti, hoci šlo o vlkov. Zamilovala som si ich.

 

„S láskou je možné všetko.“

 

Aj preto považujem za najväčšie plus tejto knihy priateľstvo medzi Bryce a Danikou. Ich puto bolo silné a pretrvalo až do konca knihy, kedy som doslovala plakala, s napätím čítajúc jednu vetu za druhou. Zájdem dokonca tak ďaleko a dovolím si tvrdiť, že ich priateľstvo bolo jedno z najsilnejších, aké som v knihách videla.

 

Rozhodne to však nie je príbeh, kde ide len o priateľstvo, to nie. Čo by to bolo za knihu, keby sa tam nenašlo nebezpečenstvo, napätie a láska?

 

Postava padlého anjela, Hunta Athalara, si získala moje srdce. Možno preto mi nakoniec neprekážala dĺžka knihy, na ktorú som neskôr úplne zabudla.

Hunta všetci poznajú ako Tieň smrti, slúžiaceho tým, ktorých sa pokúšal zvrhnúť. Na prvý pohľad pôsobí ako tvrdí a neľútostný zabijak s mocou, o ktorej môže väčšina len snívať, no pod povrchom sa nachádza duša zlomeného muža, ktorý v živote veľa stratil. Konečne postava, ktorá nepotrebovala hovoriť o tom, aká je mocná. Plusový bod pre Saru. 

 

„Neprestala som. Až doteraz. Ale teraz som... som hotová. A unavená z toho, že sa tak cítim. Skončila som."

 

Nakoniec musím podotknúť, bez spoilerov, že hoci sa mi páčil celkom uzavretý koniec knihy, sklamalo ma celkové vyvrcholenie. Sarah sa doteraz asi nezmierila s priemernými postavami, a preto nechápem, prečo ma prekvapili veci, ktoré sa Bryce stali. Čítala som to so zatajeným dychom, ale keď som sa konečne nadýchla a dostala krv do mozgu, uvedomila som si, ako nápadne sa to podobá na hrdinky z minulých  sérií. Nuž, niekedy je asi lepšie nezamýšľať sa, potom to čítanie ide jednoduchšie. Moja chyba. 

 

Keby som už dnes držala v rukách pokračovanie, bolo by to neskoro. Odkedy som sa dostala za stranu stodvadsať, nemohla som knihu pustiť z rúk. Chcela som vedieť, ako sa vyrieši hlavná zápletka a dúfala som v šťastný koniec pre postavy. Lenže, nebola by to SJM, keby v knihe nerozohrala hneď niekoľko línií, aby nechala čitateľa tápať.

 

Mesto Luny je skvelý úvod do kníh od SJM. Je na nej vidieť, že sa vypísala, poučila z niektorých doterajších chybičiek, vďaka čomu nám predstavila vskutku uveriteľný príbeh. A svet, v ktorom by som chcela žiť, prípadne ho aspoň raz navštíviť.

Preto, ak niekto vie, kde sa dajú kúpiť lístky, pokojne mi napíšte a vyberieme sa tam spolu.

.