Používa službu Blogger.
instagram facebook Goodreads Pinterest Youtube
  • Domov
  • Recenzie
    • Podľa autora
    • Podľa hodnotenia
  • Z denníka autora
    • Rady a tipy
    • Chvíľka na zamyslenie
  • V hlave knihomoľa
    • Vojna obálok
    • Problémový piatok
    • Tagy
    • Top 5
  • Spolupráce
  • Moje príbehy

world of stories

C.G.Drews

"An emotionally charged story of music, abuse and, ultimately, hope."

Názov: A Thousand Perfect Notes
Séria: /
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Orachard Books
Počet strán: 282
Hodnotenie na GR: 4.28
Anotácia:
Beck hates his life. He hates his violent mother. He hates his home. Most of all, he hates the piano that his mother forces him to play hour after hour, day after day. He will never play as she did before illness ended her career and left her bitter and broken. But Beck is too scared to stand up to his mother, and tell her his true passion, which is composing his own music - because the least suggestion of rebellion on his part ends in violence.
When Beck meets August, a girl full of life, energy and laughter, love begins to awaken within him and he glimpses a way to escape his painful existence. But dare he reach for it?

"Sharing music is personal because music speaks, it feels, it breathes. And it always says something about you."

C.G. Drews sledujem už dlhšiu dobu na jej blogu, kde vystupuje pod prezývkou PaperFury. Zbožňujem jej články, humor a hlavne sa nestačím čudovať rýchlosti, akou toto žieňa číta!
Keď som sa dozvedela, že ide vydávať knihu, jediné, v čo som sa modlila, bola možnosť, aby som si ju mohla zakúpiť a prečítať ju. Vždy ma fascinovali príbehy, ktoré napísali iní knihomoli, pretože keď číta hromadu kníh, mala by vedieť zaujať, no nie?
Po prečítaní jej príbehu som toho názoru, že tými najlepšími spisovateľmi sú a vždy budú práve knihomoli.



Writing
Nebudem sa tváriť, že som v tomto diele našla čo i len jednu vec, ktorá by sa mi nepáčila, pretože som ju nenašla.
Štýl písania ma zaujal od prvej vety, pri ktorej som len so zatajeným dychom čítala a čakala, čo sa bude diať. Dielo je vyrozprávané v tretej osobe, ale to nič nemení na intimite. Čitateľ má od začiatku až do konca pocit, že je v Beckovej koži a cíti všetko, čo cíti on. Každodenný humor do knihy prináša najčastejšie Beckova malá sestra, vďaka ktorej sa nám dostane aj trochu detskej nevinnosti. To malo za následok, že sa vyskytli chvíle, kedy sa mi do očí tlačili slzy a inokedy mi zvieralo hrdlo. Chcela som pomôcť postavám, objať ich a utešiť, no jediné, čo som mohla robiť, bolo prizerať sa ich príbehu. Nie je nič horšie ako chvíľa, kedy čitateľ nevie odhadnúť autora a hranice, za ktoré v príbehu dokáže zájsť. Happy end či sad end? To bola otázka, ktorú som si neraz pri čítaní položila.
Moje hodnotenie: 5/5*

Characters

"The world is a broken mirror, each shard reflecting his terrified face."

Hlavnou postavou diela je Beck Keverich, syn kedysi slávnej pianistky Idy Keverich, ktorá kvôli tremorom v rukách nemôže ďalej hrať, a tak sa jedného dňa zbalila a odišla z Nemecka do Austrálie.
Ako som spomínala, nie je vôbec ťažké obľúbiť si Becka. Vlastne... ako by si ho niekto dokázal neobľúbiť?
Je to pätnásťročný chlapec, ktorý namiesto spoznávania a užívania si života trávi viac ako polovicu dňa pri klavíri, a nikdy nič nepovie. Sám netuší či zo strachu alebo z lásky.
Joey, Beckova päťročná sestrička, je úplné zlatíčko, ktoré svojím humorom dokázalo rozveseliť nielen Becka, ale aj mňa. Jej repliky boli skvelé a spôsob, akým sa stavala k veciam jasne hovoril, aká vyspelá na svoj vek v skutočnosti bola, hoci niekedy bola ozaj dieťaťom. Čo mi však bolo ľúto, boli všetky tie chvíle, ktorými si musela prejsť, pretože žiadne dieťa by nemalo byť svedkom a obeťou niečoho takého.
Ako ďalšia, skoro hlavná, postava, sa do príbehu zamiešala August, Beckova spolužiačka. Aká som len rada za ten školský projekt, ktorý ich spojil, pretože každý v živote potrebuje takúto svoju August a Beck dvojnásobne. Jej nepoddajná povaha, ktorá sa odmietala vzdať, bola skvelá, pretože v dnešnej dobe je to skôr naopak. Stačí, ak raz poviete, že ste v pohode, nahodíte k tomu úsmev a voilá.... Ľudia vám uveria. August taká ale nebola.
Moje hodnotenie: 5/5*

Plot

"Music is nothing unless it fills your soul with colour and passion and dreams"

Hlavným motívom knihy je hudba. Nejeden človek si pomyslí, super, veď hudbu milujú všetci! Čo ale vtedy, keď vás nútia hrať skoro dvanásť hodín denne veci iných skladateľov, pretože vy nie ste dobrí natoľko, aby niekoho zaujímala vaša vlastná tvorba?
Presne s týmto problémom (mimo iných) bojuje Beck. Snaží sa potešiť matku, svoju Maestro, ktorá už nemôže hrať, no zabúda pritom na to, že v každom z nás drieme iná hudba.
Veľmi sa mi páčil súrodenecký vzťah Becka a Joey, ktorý bolo cítiť v priebehu celej knihy. Častejšie sa mi stáva, že natrafím na knihy, kde sa súrodenci veľmi nemusia, takže toto bolo príjemná, ba dokonca vítaná zmena.
Dej sa možno neposúva dopredu závratnou rýchlosťou ako to v niektorých knihách býva, avšak o napätie je postarané vďaka nepredvídateľnosti Beckovej matky. Pri nej človek nikdy netuší, či povie niečo milé, alebo vás bodne slovami ostrejšími než hocaké dýky.
Moje hodnotenie: 5/5*

Summary
A Thousand Perfect Notes je kniha o hľadaní svojho vlastného hlasu, o tom, ako sa každý z nás musí naučiť vzoprieť sa tyranovi, aj keby ním mala byť vaša vlastná matka. Beckov hlas bol nezameniteľný a jeho rozhodnutia možno neboli vždy najodvážnejšie, no o to reálnejšie na mňa pôsobil. Mal svoje chyby. Bál sa. Rovnako ako hromada detí v jeho veku niekde vo svete.
Ako to píšem a premýšľam o posledných stranách, po tele mám zimomriavky, čo si myslím, že je jasný dôkaz toho, aké silné je posolstvo tejto knihy.

"You are worth more than a thousand perfect notes"


19:30:00 No komentárov
Zdalo sa mi, že len prednedávnom som si na goodreads vypĺňala Reading goal, premýšľajúc o tom, koľko kníh by som rada prečítala v roku 2018. Dnes som však pozrela do kalendára a BUM! Sme skoro na konci siedmeho mesiaca. What? Môže mi niekto povedať, kde som nechala všetok ten čas?
Jasne, pri knihách. Ja viem.
Čo som ale netušila, je fakt, aké malé množstvo z nich vo mne zanechalo nejakú spomienku.


Tohto roku som si dala predsavzatie, že prečítam viac kníh ako minulého roku. Aj keby som prečítala len o jednu knihu naviac, prečítam. Pri knihách mávam aspoň na chvíľu pocit, že dokážem porozumieť ľuďom (nakoľko v lekárni mi akurát tak vynadajú do šalenej nekvalifikovanej ženy, ktorá nechápe, že palmarin je istotne paralen a dovolí si povedať ako prosím?).
Zatiaľ sa mi moje predsavzatie celkom darí, pečítala som 47 kníh a viem, že na mňa čaká ešte hromada iných knižných svetov.

Niektoré príbehy sú ale zaujímavejšie ako iné (môžete vidieť, že tých lepších je akosi menej), a preto mi príde ako dobrý nápad vypísať niektoré topky a uzavrieť nimi prvú polovicu roku 2018. Na tag a otázky k nemu som narazila na blogu Mel, netuším, kto je jeho pôvodný tvorca.

Bez pochýb kniha When Breath Becomes Air / Môj posledný nádych od Paula Kalanithiho. Táto kniha ma nielenže chytila za srdce, ale donútila ma zamyslieť sa nad mojím životom a urobiť zopár rozhodnutí, ktoré boli nevyhnutné.

Májové ruže od Dot Hutchison, pretože som nečakala, že niečo prebije jednotku, ale stalo sa!

Everless od Sary Holland, pretože obsah je totálny namotávak.

Escaping from Houdini od Kerri Maniscalco. Už aby som ju mala doma.

Bolo ich viacero, ale na čele ostáva Shatter Me / Som Roztrieštená od Tahereh Mafi, pretože toto... Bolo zlé v toľkých ohľadoch, až ma bolí o tom čo i len uvažovať.

J.J.McAvoy a jej séria Ruthless People. Akože... What the heck? Táto séria si zaslúži oveľa viac fanúšikov, pretože je skvelá. Už dlho som si neobľúbila postavy tak veľmi, ako v tejto sérii. O smiech a napätie tu rozhodne nie je núdza.

Dot Hutchison, duh!

Uhm... tých by bolo hneď niekoľko, ale vyberám si Cardana, pretože... Well, je to Cardan a The Cruel Prince od Holly Black si ma rozhodne získal.

Neviem, či sa ráta medzi nové postavy, keďže jednotku som čítala minulého roku, ale Nina Zeniková je my spirit animal, takže je mi to jedno.

Kráľovstvo podvodníkov... *nekonečný plač*

Veľmi sa mi páčila kniha Beautiful Mistake od Vi Keeland, ktorá bola o niečo iná než ostatné jej práce. Neobsahovala v sebe zbytočne veľa sexu, namiesto toho sa zamerala na príbeh dvoch osôb, ktoré boli úplne iné, a predsa v niečom podobné.


Ja, Simon od Becky Albertalli. Síce to bolo v niekoľkých veciach iné, veľmi sa mi to páčilo. Ako kniha, tak aj film.

Uf, a to mám ako vedieť? Do každej recenzie sa snažím vložiť čo najviac sa za daných okolností dá, avšak niekedy sa to nemusí podariť.
Nie je síce moja bajobľúbenejšia, no snažila som sa s ňou trochu pohrať a priblížiť čitateľom svet Troch Temných Korún od Kendare Blake čo najlepšie som vedela.

A Thousands Perfect Notes od C.G.Drews. Dočítala som ju len pred pár minútami, no nielenže má neskutočne nádhernú obálku, jej obsah je ešte silnejší. Odporúčam prečítať každému. Momentálne netuším, ako po takejto knihe môžem čítať niečo iné, pretože... wau.

Musím ich prečítať viac, než je v mojich silách. Na popredných priečkach sa ale nachádza Nevernight od Jaya Kristoffa, pretože som na tú sériu nepočula nič iné než chválu, takže aj keby som to mala čítať na Silvestra, stihnem to pred rokom 2019! A taktiež Scythe od Neala Shustermana.


___________________________________

Nakoľko je toto tag a ja by som veľmi rada videla odpovede ostatných, tagujem vás všetkých, ktorí máte náladu vyplniť si ho. A keď nie, tak mi aspoň v komentároch napíšte vaše najlepšie/najhoršie knihy, na ktoré ste tohto roku už natrafili. Veľmi rada by som videla vaše knižné zhrnutia, možno sa niektorými knihami aj inšpirovala. :)
21:00:00 No komentárov

Sarah J. Maas

"Hope warms the coldest night."

Názov: A Court of Frost and Starlight
Séria: A Court of Thorns and Roses / Na dvore z tŕňov a ruží
Diel: štvrtý (3.1)
Vydavateľstvo: Bloomsbury YA
Počet strán: 229
Hodnotenie na GR: 3.95
Anotácia:
Feyre, Rhys, and their close-knit circle of friends are still busy rebuilding the Night Court and the vastly-changed world beyond. But Winter Solstice is finally near, and with it, a hard-earned reprieve.
Yet even the festive atmosphere can't keep the shadows of the past from looming. As Feyre navigates her first Winter Solstice as High Lady, she finds that those dearest to her have more wounds than she anticipated--scars that will have far-reaching impact on the future of their Court.

" To the blessed darkness from which we are born, and to which we return."

Povedať, že som unavená z Rhysanda a Fyery je pre mňa už understatement roka. Na dvore z hmly a besu je jednou z mojich najobľúbenejších kníh minulého roka, hoci ACOWAR sa stal jedným z najväčších sklamaní. Je zvláštne, ako vo vás jedna autorka dokáže vyvolať slzy smútku a zároveň slzy hnevu, kedy by ste najradšej danú knihu otrieskali o stenu a potom rituálne spálili, aby sa k nej nikdy nikto nemohol dostať.
Och, to bolo asi trochu mean, ale nevadí. Nie som tu od toho, aby som bola slušná, pretože až s odstupom času si uvedomujem, koľko vecí som prehliadala. Myslela som si, že keď sa vám páči dielo, je v pohode prehliadnuť niektoré problémiky. Avšak z jedného, druhého, sa neskôr táva tretí, štrvtý.... Viete si domyslieť, ako to bude pokračovať.
Tak v čom je teda ACOFAS iný?
(Pre tých, ktorí ste nečítali ACOWAR, môže obsahovať spoilery z predošlých častí)


Writing
Kým ste neprečítali túto knihu, neviete, čo to znamená pretáčať očami počas celého čítania. Jediná dobrá vec, ktorá z tohto diela vyplýva je fakt, že som prišla na problém, ktorý mám so Sarou.
Jej nový štýl písania. (Alebo tak písala vždy a ja som to nevidela?)
Každý autor sa snaží vytvoriť svoj svet čo najpremyslenejšie to ide. Niektorím síce aj tak ujdú nejaké detaily, iní to zas prešpekulujú. Medzi takých autorov patrí aj Sarah.
Zaujímalo by ma, kto dokázal prečítať jej sex scény bez toho, aby minimálne nenakrčil nos, alebo nezvraštil obočie. Priznám sa, že v tejto časti som normálne preskočila celé strany, pretože som to nedokázala zniesť. Chcelo sa mi smiať aj plakať zároveň, také divné to bolo.

"My mate-who had worked so hard and so selflessly, all without hope that I would ever be with him. We had both fought for that love, bled for it. Rhys had died for it."

Tento citát v sebe obsahuje hneď ďalšie dve veci, ktoré ma na knihe už naozaj vytáčajú. Slovo MATE *hlboký nádych* a Feyrine neustále spomínanie na to, ako Rhys "skoro" zomrel. Just get over it!
Autorkin štýl písania sa mi páčil práve preto, že zbytočne neopakovala už známe fakty, ako tomu bolo v tejto novele. Nečakala som, že by sa z premosťujúcej knihy mohla stať moja najneobľúbenejšia kniha, ale vďaka opätovnému opakovaniu už známych faktov... Podarilo sa jej to.
Moje hodnotenie: 1.5/5*

Characters
Akoby to bolo včera, keď som čítala Na dvore z hmly a besu a želala si, aby Tamlina niekto odpravil, pretože Rhysand bol everything. Nah, teraz by som musela platiť dvojnásobok, pretože by som sa už chcela zbaviť oboch.
Dúfala som, že ACOWAR-om skončia kapitoly z Feyrinho pohľadu, ale mýlila som sa. High Lady Nočného Dvora si hlavné slovo ukradla aj tento raz, bohužiaľ, nebola o nič dôležitejšia ako v trojke, kde len povzbudzovala ostatných.
Keďže ACOFAS malo pomalšie (takmer žiadne) tempo, mohla som sa nad postavami lepšie zamyslieť. A to som aj urobila.
Poznáte výraz, keď si človek/autor serie do huby? Keď povie/napíše niečo, čo neskôr úplne vyvráti? Nejak takto mi pripadala táto časť a niektoré postavy v nej.
Feyre, naša High Lady a ochrankyňa pracovného stola, u mňa klesla viac ako minule, ak to je možné. Bola som zvedavá, ako sa bude pomaly vyrovnávať s následkami vojny na Prythian, avšak vidieť ju, ako v podstate hovorila s dvomi férmi a už toho bolo na ňu veľa, pretože všetko bolo smutné a hrozné...
V predchádzajúcich častiach ju autorka vykreslila ako silnú ženu, ktorá je rovnako dôležitá ako muži v tomto svete. Zaujímalo by ma, ako to bude preložené, keďže všade, kde mali byť muži (men), ona napísala males, pretože *zadržte dych* oni nie sú ľudia, ale féri!
Taktiež nech mi radšej nikto nehovorí o tom, aká je Feyre dôležitá feministická postava, keď v tejto knihe neurobila nič, aby pomohla situácii po vojne, pretože všade chodil Rhysand. Všetko zariaďoval on, s každým sa bavil on... A ona chránila stôl a varila. What a nice job! Zaujímalo by ma, kto to robil doteraz, keď odrazu leží všetko na Feyriných pleciach.
K Rhysandovi sa radšej nevyjadrujem, pretože keď sa zamyslím nad všetkými vecami, ktoré sa stali, ktoré si naši hrdinovia povedali... Je naozaj iný ako Tamlin? Počkám si na ďalšiu časť a ďalšie info, pretože v tomto okamihu mi to až tak nepríde.
Moje hodnotenie: 2/5*

Plot
Nie, naozaj nie som sklamaná. Dalo by sa povedať, že po trojke som tak trochu čakala niečo podobné. Sarah nedokáže povedať Rhysovi a Feyre zbohom a zatiaľ čo väčšina sa chce posunúť vpred, ona rada zastane a napíše skoro dvestopäťdesiat strán o tom, ako... teda... o čom vlastne?
Všetci sú smutní, aká je škoda, že napísala len krátku novelu, no nikto to neberie tak, že niektorí autori dokážu za 250 strán napísať plnohodnotný príbeh, ktorý ma ešte doženie k slzám. Prečo by som na Saru mala pozerať inak? Len preto, že diela s pointou u nej majú poväčšine 700 strán?
Bola som pripravená na to, že sa jedná o premosťujúcu novelku, takže som čakala nejaké plánovanie, vtipné momenty a veľa času s férmi z Inner Circlu. Čoho sa mi dostalo?
1. Feyre, ktorá premýšľa o tom, že dlho nekreslila
2. Feyre, ktorá sa prechádza po meste a uvažuje, kde by kreslila
3. Feyre, ktorá pred plátnom uvažuje, čo nakreslí (a ako sa to bude volať, pretože názov maľby je základ)
4. Feyre, ktorá ostatným niečo nakreslí
5. Feyre, ktorá chce, aby kreslili aj ďalší
... a niekde a vyskytol aj nadržaný Rhysand, ale to nebolo také podstatné ako Feyrine krezby

Keďže sa v príbehu stretávame s pohľadmi Morrigan a Cassiana, tak trochu som čakala, že sa aspoň na chvíľu niekam pohneme a moje hodnotenie sa vyštverá aj na tri hviezdy, ale... well...
Pripadám si, akoby nám Sarah nechcela povedať nič o nadchádzajúcej trilógii, pretože sme sa nedozvedeli nič, len to, ako zničene sa všetky postavy cítia, hoci vyhrali. V istých pasážach sa mi zdalo, akoby ma citovo vydierala. Ale nebojte, ja som sa nedala!
Veľmi sa mi nepáčilo správanie postáv voči Neste, pretože zatiaľ čo v ACOWAR-e sa všetci išli poskladať, aby pomohli Elain, keď teraz prišlo na Nestu, akoby sa všetci otočili! Nechceli jej pomôcť, aby sa dostala z krízi, ktorej čelila, chceli len, aby bola normálna, aby sa oni mohli cítiť lepšie. Čo je to za logiku?
Aby som ale nevyzerala, že sa mi tam všetko nepáčilo, tak môžem spomenúť scény medzi Cassom, Azom a Rhysom, pretože tie boli fajn. Je skvelé vidieť ako, nehľadiac na pôvod, to medzi týmito tromi funguje, akoby boli bratia. Dúfam, že ich nikdy nič nerozdelí, pretože oni sú family goals.
Moje hodnotenie: 2/5*

Summary
Bojíte sa, že bez tejto nepochopíte nasledujúcu? Blbosť.
Chcete si nechať dvihnúť krvný tlak? Správna voľba.
Aj napriek tomu, že to od trojky ide s touto sériou dole vodou, pretože Sarah len pridáva a vôbec neopisuje postavy, nevzdávam sa nádeje, že nová trilógia prinesie do Prythianu čerstvý vzduch.

17:01:00 No komentárov

Dot Hutchisonová

"Nevinnosť nebola ešte nikdy taká desivá."

Názov: Májové ruže / Roses of May
Séria: The Zberateľ / Collector
Diel: druhý
Vydavateľstvo: XYZ / Thomas & Mercer
Počet strán: 352
Hodnotenie na GR: 4.03
Anotácia:
Vždy na konci zimy príde jedno dievča o život.
Štyri mesiace po výbuchu a požiari v Záhrade motýľov, kde bohatý psychopat držal mladé dievčatá v zajatí, agenti FBI Brandon Eddison, Victor Hanoverian a Mercedes Ramirezová pomáhajú obetiam, ktoré prežili, prispôsobiť sa životu na slobode. Zima sa pomaly chýli ku koncu a dievčatá čakajú dlhšie a teplejšie dni na zotavenie. Pre agentov však postupujúci odmäk znamená aj blížiacu sa hrozbu: s mrazivou určitosťou sa niekde v krajine opäť nájde v kostole mŕtve dievča s podrezaným hrdlom obklopené kvetmi. Priya Sravastiová prišla o staršiu sestru, ktorá sa stala obeťou zvráteného vraha pred mnohými rokmi. Teraz sa s mamou každých pár mesiacov sťahujú z miesta na miesto v nádeji na nový začiatok. No keď sa terčom šialenca stane Priya, naháňačka nadobudne novú naliehavosť. Môžu ho chytiť len s Priyinou pomocou. Prinúti ju zúfalá túžba zastaviť vraha riskovať svoj život?

"Jazvy vyblednú, ale nezmiznú. To nie je dobre. Žijeme so spomienkami, prečo musíme žiť aj s jazvami?"

Od kedy som začiatkom roka objavila Záhradu Motýľov, úplne som prepadla Dot Hutchison a nevedela sa dočkať jej ďalšieho diela. Už viac nezvyknem vyhľadávať thrillery tak ako kedysi, avšak ak poznáte nejakého autora rovnako dobrého ako Dot, rozhodne mi napíšte, pretože po dočíaní Májových ruží... Nutne potrebujem viac.
Autorka opäť dokázala, že napätie je možné vytvoriť aj bez množstva krvi a obľúbiť si postavy je možné aj s málom informácií, ktoré o nich čitateľ má. Skladám pred ňou imaginárny klobúk, pretože zatiaľ čo je väčšina Májovými Ružami sklamaná, ja som nadmieru spokojná.
Teda... Asi som si našla moju top knihu 2018 v danom žánri.
(Pre tých, ktorí ste nečítali jednotku, v recenzii sa môžu vyskytnúť spoilery.)



Writing
Štýl písania, úprava textu a celkovo slovná zásoba boli faktory, ktoré mi zabránili dať prvej knihe päť hviezdičiek. Na tejto časti sa ale krásne dalo pozorovať, ako sa autorka vypísala a zdokonalila svoj štýl.

"Volám sa Priya Sravastiová a nie som obeťou nikoho."

Text bol prehľadnejší, nestrácala som sa tak v množstve a rôznorodosti pohľadov ako pri jednotke, a čo bolo lepšie, niektoré pasáže boli aj iným písmom, takže človek okamžite zaregistroval zmenu. Príbeh sa už ďalej čítal sám.
V Májových ružiach sa strieda pohľad agenta Eddisona, ktorý je písaný v tretej osobe, s pohľadom Priye, ktorej časti sú písané v prvej. V diele taktiež občas skočíme k vrahovi, pozrieť sa na jeho obete z akéhosi nadhľadu, ktorý bol veľmi dobre napísaný a sústredil sa skôr na psychiku než akciu.
To ma na tejto časti veľmi upútalo. Autorkina schopnosť opísať postupne sa budujúce napätie aj bez toho, aby krvavo popísala vrahove zločiny, pretože som čakala niečo krvavejšie (oveľaaaaaa... a ono nič). Tak či onak som milo prekvapená, akú cestu prešla a ako sa zlepšila. Keď to tak pôjde ďalej, tak pre trojku už nemám viac hviezdičiek.
Moje hodnotenie: 5/5*

Characters

"Ako sa môže dať človek dohromady, keď čiastočky, ktoré sa navždy stratili, sú jedinou príčinou, prečo u druhých vzbudzuje pozornosť?"

Postavy sú v tejto knihe tým, čo som si najviac užila. Každá jedna bola tak skvelo, realisticky vykreslená, až mi z toho miestami behal mráz po chrbte.
Hlavnou postavou tejto časti je Pryia Sravastiová, ktorá pred rokmi prišla o sestru rukou sériového vraha, a ktorá sa aj po piatich rokoch vyrovnáva s následkami toho činu. Jej postavu som si okamžite zamilovala, pretože jej myšlienky boli na začiatku chaotické, presne ako sa dalo čakať. Taktiež sa vyrovnávala s problémom s jedením, ktoré pre ňu znamenalo spásu aj skazu zároveň. Ako človek, ktorý sa tiež vyrovnával s depresiami oceňujem fakt, že sa autorka rozhodla ju vykresliť s chybami, nie zbytočne dokonalú. A hlavne som vďačná za jej matku, pretože tá celý príbeh poriadne obohatila o ďalší pohľad na vec. Aj vďaka nej som na konci čelila morálnej dileme, kedy som nevedela, čo je vlastne dobré a čo zlé.
Veeeeľmi, ale že neskutočne veľmi som rada za spomenutie Motýľov, pretože na to som sa zo začiatku tešila asi najviac. Inara, Bliss, dokonca aj Záhradník, prepojili dva na oko rozlišné príbehy. Nenarušila sa dynamika, dokonca by som povedala, že vďaka korešpondencii hrdiniek som mala aj počas nebezpečenstva úsmev na tvári. V hlave som si stále predstavovala, ako by to dopadlo, keby sa Pryia a Inara stretli. Hlavne z toho dôvodu, že Eddison sa toho bál, a nebola by som to ja, keby som nebola za každú blbosť.
Trio z Quantica, ako ich nazvala Pryia, sa v tejto časti trochu viac rozvinuli, pretože Záhrada Motýľov im na vývoj nedala veľa priestoru. Som rada, že Eddison dostal svoj priestor, aj keď je toho ešte stále veľa, čo nevieme a z obsahu trojky to vyzerá, že tá sa viac zameria na agentku Ramirezovú, na čo som tiež zvedavá.
Moje hodnotenie: 5/5*

Plot

"Veci sa nezmenia k lepšiemu akoby zázrakom, my ich musíme zlepšiť."

Keď sa človek chystá na pokračovanie hocakej série, má isté očakávania. Niektoré sú väčšie, iné zas menšie. Čo sa ale týka mňa a Dot Hutchison, jediné, čo som čakala, bola skvelá kniha a tej som sa dočkala.
Májové ruže sú v porovnaní so Záhradov Motýľov menej akčné, viac sa zameriavajú na vnútorné pochody postáv a ich vyrovnávanie sa so stratami, smútkom a posúvaním sa vpred. Istým spôsobom je táto kniha emotívna pecka.
Prepojenie Pryinho s Inariným príbehom bolo písané nenútene, nemala som pocit, že by do deja niečo nepatrilo. Celý čas som to všetko pred sebou sledovala ako film a neviem prečo, Inaru si vždy predstavujem ako takú mladú, drzú Megan Fox, pretože jej prístup sa ani v dvojke nezmenil, jedine ak ukázala trochu svojej jemnej stránky, ktorá túži popocite bezpečia. Snáď sa s ňou stretneme aj v trojke, aby sme s posledným prípadom mohli uzavrieť aj ten prvý. Myslím, že to by bolo istotne zaujímavé.
Čo sa hlavného príbehu týka, svoje podozrenie na sériového vraha som mala už od začiatku a hoci sa skoro nikdy netrafím, tentokrát mi to vyšlo, ale aj tak mi to bolo viac menej jedno. On ma až tak nezaujímal. Nie tak, ako Sravastiové dievčatá, ktoré nám nejedenkrát dokázali, aké vedia byť ženy silné.
Moje hodnotenie: 5/5*

Summary
Dostalo sa mi skvelého čitateľského zážitku, minula som polovicu lepivých papierikov a nebola som schopná rozprávať sa s nikým, kým som to nedočítala. Myslím, že to hovorí za všetko. To a dĺžka tejto recenzie, ktorá by bola dlhšia, keby som vám to tu mohla vyspoilerovať. Mám strašne veľa teórií a veľa času, keďže pokračovanie je zatiaľ v nedohľadne.

"Pretože existuje zákon a spravodlivosť a tie dve veci neznamenajú vždy to isté."


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.
Knihu si môžete zakúpiť TU.
18:35:00 No komentárov
Newer Posts
Older Posts

Kto som?

Kto som?
Normálna (sem-tam blonďatá) osôbka, ktorá miluje knihy a príbehy všetkého druhu. #pharmacygirl #wattpadauthor #radiologystudent

Novinky

Tvorím aj na wattpade:

Goodreads

2020 Reading Challenge

2020 Reading Challenge
Perla has completed her goal of reading 55 books in 2020!
hide
70 of 55 (100%)
view books

Perla's read book montage

Circe
Čo sa stalo Mare Dyerovej?
Peter Pan
Horkosladké esencie
Bezhviezdne more
Krv elfov
The Toll
IOU
Meč osudu
Posledné želanie
Yona of the Dawn, Vol. 11
Yona of the Dawn, Vol. 10
Bane
Scandalous
Wrong Bed, Right Guy
Defy
Zjazvený kráľ
Written with You
Je to absolútne fenomenálne
Complot


Perla Torkan's favorite books »

Pinterest

Zastihnete ma aj na facebooku

Štítky

(Ne)odporúčania Book Club Book haul Book challenge Book of the Month Book reviews Book signing Bookish Merch dnes píšem chvíľka na zamyslenie Interviews My edits Očakávané vydania podľa autora Problémový piatok Problems of a writer recenzie Reviews rozcestník Spolupráce Tag Tuesday TBR Top 5 Videos Vojna obálok Wrap up z denníka autora

Čitatelia

Archív článkov

  • ►  2022 (2)
    • ►  marca (1)
    • ►  februára (1)
  • ►  2021 (10)
    • ►  decembra (1)
    • ►  novembra (1)
    • ►  októbra (1)
    • ►  augusta (1)
    • ►  júla (2)
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (1)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (1)
  • ►  2020 (28)
    • ►  novembra (4)
    • ►  septembra (3)
    • ►  augusta (3)
    • ►  júna (3)
    • ►  apríla (5)
    • ►  marca (4)
    • ►  februára (4)
    • ►  januára (2)
  • ►  2019 (22)
    • ►  októbra (1)
    • ►  septembra (2)
    • ►  augusta (1)
    • ►  júla (2)
    • ►  júna (1)
    • ►  mája (6)
    • ►  marca (3)
    • ►  februára (2)
    • ►  januára (4)
  • ▼  2018 (59)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (6)
    • ►  októbra (5)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (8)
    • ▼  júla (8)
      • Aj rodina môže byť jedovatá► A Thousand Perfect Notes
      • Mid-Year Book Freak Out Tag
      • Medzizastávka ► A Court of Frost and Starlight
      • Spravodlivosť si musíte vydobiť ► Májové ruže
      • Skokan stranový ► Skim reading
      • Pretože vládnuť môže len jedna ► Tri temné koruny
      • Sila kníh a príbehov ► Dievča, ktoré čítalo v metre
      • Leto v Taliansku ► Daj mi tvoje meno
    • ►  júna (5)
    • ►  apríla (4)
    • ►  marca (4)
    • ►  februára (6)
    • ►  januára (6)
  • ►  2017 (67)
    • ►  decembra (8)
    • ►  novembra (8)
    • ►  októbra (4)
    • ►  septembra (15)
    • ►  augusta (6)
    • ►  júla (9)
    • ►  júna (4)
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (5)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (6)
  • ►  2016 (17)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (1)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (9)
FOLLOW ME @INSTAGRAM

Created with by ThemeXpose