Paul Kalanithi
"What makes life worth living in the face of death."
Názov: When Breath Becomes Air / Môj posledný výdych
Séria: ....
Diel: stand-alone
Vydavateľstvo: Random House / Noxi
Počet strán: 228 / 280
Hodnotenie na GR: 4.33
Anotácia:
At the age of thirty-six, on the verge of completing a decade's worth of training as a neurosurgeon, Paul Kalanithi was diagnosed with stage IV lung cancer. One day he was a doctor treating the dying, and the next he was a patient struggling to live. And just like that, the future he and his wife had imagined evaporated. When Breath Becomes Air chronicles Kalanithi's transformation from a naïve medical student "possessed," as he wrote, "by the question of what, given that all organisms die, makes a virtuous and meaningful life" into a neurosurgeon at Stanford working in the brain, the most critical place for human identity, and finally into a patient and new father confronting his own mortality.
What makes life worth living in the face of death? What do you do when the future, no longer a ladder toward your goals in life, flattens out into a perpetual present? What does it mean to have a child, to nurture a new life as another fades away? These are some of the questions Kalanithi wrestles with in this profoundly moving, exquisitely observed memoir.
What makes life worth living in the face of death? What do you do when the future, no longer a ladder toward your goals in life, flattens out into a perpetual present? What does it mean to have a child, to nurture a new life as another fades away? These are some of the questions Kalanithi wrestles with in this profoundly moving, exquisitely observed memoir.
"You can't ever reach perfection, but you can believe in an asymptote toward which you are ceaselessly striving."
Paul Kalanithi bol výnimočný človek s láskou pre literatúru rovnako veľkou ako bola láska k medicíne. Chcel zachraňovať ľudské životy, meniť ich k lepšiemu. To všetko sa zmenilo vo chvíli, keď mu diagnostikovali rakovinu pľúc.
Zo skvelého neurochirurga sa behom mihu oka stal pacient.
Možno to bude tým, že sama milujem medicínu rovnako ako literatúru, no toto dielo sa ma dotklo hneď na niekoľkých úrovniach.
Táto kniha má schopnosť otvárať oči a donútiť vás zamyslieť sa nad sebou, nad rozhodnutiami, ktoré ste urobili a čo je hlavné, nad smerom, ktorým sa chcete uberať. Nikdy neviete, kedy sa môže stať niečo, čo vás poznačí do konca života. Netušíte, aký dlhý život prežijete.Človek má od života isté očakávania, pracuje na svojich cieľoch a snaží sa robiť to, čo sa od neho očakáva. Čo vám ale ostane, keď na konci všetkého sa aj tak stretnete s prekážkou, ktorú nemôžete zdolať?
Autor sa snaží vyrozprávať svoj životný príbeh, chce nám priblížiť, ako sa dostal tam, kde chcel a ako málo stačilo na to, aby sa jeho plány do budúcna rozplynuli.
"There is a moment, a cusp, when the sum of gathered experience is worn down by the details of living. We are never so wise as when we live in this moment."
Sama som chodila do školy, ku ktorej ma nič neťahalo a nechcela som to robiť, tak som odišla. Načo míňať peniaze a trápiť sa na mieste, ktoré mi neposkytne žiaden, ani najmenší, pocit radosti? Pri čítaní tejto knihy som sa konečne mohla voľne nadýchnuť a povedať či, že som urobila dobre a stále mám čas na štúdium toho, čo chcem. Táto kniha mi otvorila oči a donútila ma tešiť sa na ďalšie dni, ktoré ešte len prídu.Čítanie tejto knihy bolo jednoduché a náročné zároveň. Štýl písania, ktorým Paul opisoval svoj život bol jednoduchý, zaujímavý, avšak obsah bolo to, čo človek musel pomaly spracovávať. Neraz sa mi pri čítaní stalo, že sa mi po líci kotúľali slzy, najmä pri predstave, čo všetko ešte tento človek mohol dokázať. Keby len mal čas.
"Science may provide the most useful way to organize empirical, reproducible data, but its power to do so is predicated on its inability to grasp the most central aspects of human life: hope, fear, love, hate, beauty, envy, honor, weakness, striving, suffering, virtue."
Ak ste stratení vo svete, medzi ľuďmi, ktorí vás nechápu, nebuďte sklamaní. Je len málo ľudí, ktorí by prežívali to čo vy, ale je veľa iných, ktorí sú na tom ešte horšie. Či už sa rozhodujete kam ďalej študovať, odísť alebo ostať doma, ste sami, táto kniha vás donúti uvedomiť si, čo by vás naozaj bavilo. Pretože jediné, čo môžeme robiť je pokúsiť sa o to žiť tak, aby sme si dokázali povedať, že sme využili čas, ktorý nám bol daný."Human knowledge is never contained in one person. It grows from the relationships we create between each other and the world, and still it is never complete."
5. Matt Haig- The Humans
4. Antoine de Saint-Exupéry - Malý Princ
2. Patrick Ness- A monster Calls
1. Stephen Chbosky- The Perks of Being a Wallflower
Mary E. Pearson
"Keby som sa len dokázala načiahnuť a dotknúť sa hviezd, vedela by som všetko. Všetkému by som rozumela."
Lia, ako ju ostatní volajú, ma donútila na chvíľu pochybovať o dokonalosti diela. Mala síce sedemnásť, no v niektorých častiach pripomínala skôr typickú pubertiačku, ktorá sama netuší, čo robí, len sa necháva ovládať hormónmi.
Mary E. Pearson vo Falošnom Bozku dokázala, že jej stačí talent. Atmosféru, ktorú vytvorila, proroctvá a piene, ktorými to popretkávala, si ma získali. Keď sa to bude uberať podobným smerom aj v pokračovaní, verím, že to môže byť aj viac než 4 hviezdičky.
Posledný mesiac roku 2017 som chcela čo najviac využiť na čítanie a myslím si, že sa mi to podarilo, najmä keď zvážim, koľko nadčasu som si odbila v práci.
Zatiaľ čo pre každého knihomoľa sú Vianoce asi tým najkrajším obdobím, kedy dostane kopec kníh alebo darčekové poukazy do kníhkupectva, pre mňa to bol pravý opak.
Rok 2017 bol výnimočný hneď vo viacerých veciach. Jednou z nich bola aj možnosť zúčastniť sa zrazu knižných blogerov, ktorý sa uskutočnil v Žiline a nad ktorým som váhala do poslednej chvíle. Ísť, neísť, nikoho nepoznám, čo poviem.... Veľa pochybovačných otázok, ktoré zatlačila do úzadia cena lístkov tam aj späť. Keď som raz zaplatila, nebolo možné vycúvať. A práve v Žiline som stretla tých najlepších ľudí, ktorí chápu všetkú lásku, ktorú ku knihám, ako správni knihomoli, všetci prechovávame.
Doma už moju poličku okupujú knihy ako: Dcéra pojedačky hriechov od M. Salisbury, Dívka z inkoustu a hvězd od K. M. Hargrave, Z kostí a inkoustu od R. Cane (na túto sa teším asi najviac), Kaziměsti od Martina Bečana / na túto knihu som asi nepočula nič než dobré ohlasy), tiež mám Caraval v slovenčine (sestra si to cche prečítať, ale nakoľko je to pubeťáčka, verím, že sa to bude páčiť aspoň jej), Dievča zo 6E od A. R. Torre a na podobnej nôte ladený Wallbanger od A. Clayton, ktorého som už čítala, ale bolo to vtipné a lepšie sa číta fyzická kniha než e-kniha. Taktiež mám skoro kompletnú zbierku Colleen, pretože mi kamarátka doniesla Beznádejnú, ktorú si plánujem znova prečítať. A ako poslednú knihu som si domov priniesla Ruže a Dýku od Renée Ahdieh, nakoľko jednotka- The Wrath and the Dawn, mi domov dorazila začiatkom decembra. Konečne sa môžem vrhnúť na sériu, kde mám aj jednu, aj druhú časť.
Nechcela som začínať tými zápornými cenami, ale kritika mi ide jednoducho lepšie ako pochvala. Čo už.
Nejedna kniha, ktorú som tento rok prečítala, boli debutmi autorov, ktorých cesta sa ešte len začala. Už teraz som ale zvedavá na pokračovanie jednej konkrétnej knihy, ktorá si ma získala už po prvých stranách. Hlavná hrdinka bola reálnejšia než niektoré, ktoré píšu už lhoročné spisovateľky, hrdina bol debil, ale taký, pri ktorom dúfate, že raz dospeje a zmení sa.Chémia medzi nimi sa tiež nedala prehliadnuť a koniec knihy... this is how it's done!
Za minulý rok ma prekvapili hneď viaceré knižné fakty. Nečakala som, že si môžem obľúbiť knihu, keď nemám rada hlavnú protagonistku. Opak je ale pravdou. Našli sa autori, ktorých písanie ma natoľko upútalo, až mi bolo úplne jedno, že si s hlavnou postavou nerozumiem a že by som jej najradšej otrepala hlavu o stenu, pretože jediné, čo jej ide je vytáčať ma. Človek by povedal, že po troch knihách uvidí vo vývoji postavy nejaký progress. To sa síce stalo, ale nie k lepšiemu, bohužiaľ.
Rok 2017 bol jedným z mála, kedy som prečítala viac než jedno dielo od slovenského/ českého autora. Taktiež bolo skoro každé dielo iného žánru, čo by len všetko komplikovala, keby som nemala jednoznačného favorita.
Len málokedy sa stane, že by nejaká NA kniha reznutá s erotikou mali dej. Vo väčšine to je len túžba autoriek popísať, na koľko možných spôsobov si to spolu hrdinovia môžu za 250 strán rozdať.
7. "Moja nová BFF." alebo Najlepšia knižná hrdinka
Každý, kto ma aspoň trochu pozná, vie, že milujem retellingy, pretože rozprávky sú moja slabosť. Okrem Popolušky, pretože pri nej sa mi až rozum zastavuje.
Nezvyknem hejtovať knihy, naozaj nie. Stále sa snažím nájsť v každej nejaké pozitívum, pretože viem, koľko práce to autora muselo stáť. Čo mám ale robiť, keď je hlavná postava sprostá ako ja z fyziky, jej sestra má asi rozdvojenú osobnosť a tomu chlapovi, nad ktorým sa rozplývala celú knihu neviem prísť ani na meno? Uf... ešteže svet bol vymyslený, inak by som sa bála, že také osoby môžu naozaj existovať.
Je veľa fantasy kníh, ku ktorým som sa dostala až tohto roku, a preto bolo náročné vybrať len jednu fantasy, ktorá ma najviac zaujala. Nebyť posledného pokračovania ACOTAR série, pravdepodobne by to vyhrala SJM, avšak... Sestra mi pred niečo viac ako mesiacom kúpila na meniny knihu s "úplne neznámym" názvom, ktorá ma doslova odrovnala a z ktorej sa doteraz nemôžem spamätať. Výstavba sveta, jazyky a hlavne postavy, ktoré skrývajú všakovaké príbehy si ma získali od prvej strany. Nezáležalo na pohľade, z ktorého som čítala, pretože všetci boli dokonalo nedokonalí.
Milujem Colleen Hoover. Je to pravdepodobne moja najobľúbenejšia contemporary spisovateľka, pretože do svojich diel vkladá nielen ťažké životné situácie, ale samú seba. Nie vždy je ale zaručené, že ak máme autora radi, budeme fanúšikmi všetkej jeho práce.
Tohto roku som pomaly začala vychádzať spod kameňa, kde som, obviously, žila doteraz. Veď kto by nečítal knihu o najznámejšom čarodejníkovi, ktorý má na čele jazvu a bandu skvelých kamarátov?
