5 emotívnych kníh, ktoré vás donútia zamyslieť sa

by Perla Torkan - 14:35:00

Každá kniha má schopnosť niečo v nás vyvolať. Emócie, o ktorých sme mnohokrát netušili, že je možné zažiť hneď po sebe.

Smiech, plač, radosť, zármutok.... Možností je nekonečne veľa.

Milujem knihy, ktoré mi niečo dajú. Nemám nič proti oddychovkám, keď potrebujem vypnúť, avšak obdivujem spisovateľov, ktorí dokážu dať na kus papiera viac ako len slová poskladané do zmysluplných viet. Milujem, keď v diele nájdem životné pravdy, ponaučenia a hlavne niečo, čo mňa samú donúti zamyslieť sa nad životom.

5. Matt Haig- The Humans

Matt Haig sa vo svojom diele zameral na viaceré problémy modernej spoločnosti, ktoré ukazoval prostredníctvom mimozemšťana, ktorý sa prvýkrát ocitol na Zemi. Všetko pre neho bolo cudzie. Emócie, rodina, priatelia...

Problémy dnešnej dobe sa v tejto knihe rozoberajú za pochodu a my môžeme sledovať, že nie všetko je tak jednoznačné, ako si často krát myslíme. Problémy v škole, samovražedné myšlienky... prečo by to nemalo byť dôležité? Len preto, že sa tak cíti šestnásťročné dieťa? O koľko sú pocity mladšej osoby nepodstatnejšie než tej staršej?

Autor si týmto dielom možno nezískal každého. Povedala by som, že ak by sme toto dielo súdili len podľa deja, ani u mňa by práve nevyhral. Avšak, je to posolstvo tej knihy, v čom tkvie sila a nádhera. Ukazuje nám, že nad všetkým sa máme zamýšľať, hovorí, že je dobré klásť si otázky, pochybovať o sebe a o ľuďoch a hlavne nás nabáda k tomu, aby sme svoj život venovali niečomu, čo nás napĺňa!

"Make sure, as often as possible, you are doing something you'd be happy to die doing."

4. Antoine de Saint-Exupéry - Malý Princ

Keď som túto knihu po prvýkrát otvorila, (ešte na základnej škole, keď som pomáhala zakladať knižnicu) nedokázala som oceniť múdrosť, ktorá sa na tak málo stranách ukrývala. Nechápala som, čo je zaujímavé na princovi, ktorý precestoval hromadu planét a na každej našiel nejakého podivína, ktorý si o sebe myslel, že je najväčší pán.

Dnes, keď som si knihu prečítala s odstupom času, sa až hanbím, ako málo som to vtedy ocenila.

Malý Princ je príbeh, kde, podobne ako v The Humans, nejde tak o dej, ako o správu, ktorú sa nám autor snaží zdeliť. Na každej novej planéte nám ukazuje rôzne typy ľudí, ktorí sú, najčastejšie, zahľadení do seba a do svojej práce. Považujú to za najdôležitejšie, a mnohým z nich uniká krása bezstarostnosti, krása detstva, na ktoré si nepamätajú.

Povedať, čo všetko môže čitateľ z knihy vyťažiť je nemožné, pretože každý si tu nájde niečo iné. Nezáleží na tom, koľkokrát si túto knihu prečítate, zakaždým vo vás niečo zanechá.

"Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."

3. Paul Kalanithi- When Breath Becomes Air

Síce som to dočítala dnes, toto dielo vo mne bude rezonovať ešte nejeden týždeň.

Paul Kalanithi bol výnimočný človek s láskou pre literatúru rovnako veľkou ako bola láska k medicíne. Chcel zachraňovať ľudské životy, meniť ich k lepšiemu. To všetko sa zmenilo vo chvíli, keď mu diagnostikovali rakovinu pľúc.

Zo skvelého neurochirurga sa behom mihu oka stal pacient.

Možno to bude tým, že sama milujem medicínu rovnako ako literatúru, no toto dielo sa ma dotklo hneď na niekoľkých úrovniach.

Autor sa snaží vyrozprávať svoj životný príbeh, chce nám priblížiť, ako sa dostal tam, kde chcel a ako málo stačilo na to, aby sa jeho plány do budúcna rozplynuli.

V tejto knihe sa nielenže stretneme s odbornými medicínskymi výrazmi, diagnózami a názvami operácií, ktorých sa Paul účastnil, zároveň sa zamyslíme nad tým, kam vlastne chceme, aby smeroval náš život.

Sama som chodila do školy, ku ktorej ma nič neťahalo a nechcela som to robiť, tak som odišla. Načo míňať peniaze a trápiť sa na mieste, ktoré mi neposkytne žiaden, ani najmenší, pocit radosti? Pri čítaní tejto knihy som sa konečne mohla voľne nadýchnuť a povedať či, že som urobila dobre a stále mám čas na štúdium toho, čo chcem. Táto kniha mi otvorila oči.

Ak ste stratení vo svete, medzi ľuďmi, ktorí vás nechápu, nebuďte sklamaní. Je len málo ľudí, ktorí by prežívali to čo vy, ale je veľa iných, ktorí sú na tom ešte horšie.

"Human knowledge is never contained in one person. It grows from the relationships we create between each other and the world, and still it is never complete."

2. Patrick Ness- A monster Calls

Nielenže sa jedná o jednu z mojich najobľúbenejších kníh minulého roku, taktiež je to kniha, pri ktorej som asi najviac preplakala a pol hodinu po dočítaní len hľadela na stenu pred sebou, premýšľajúc.

7 minút po polnoci je kniha, ktorá vás emočne vyžmýka. Hlavnú postavu si v sekunde obľúbite, súcitíte s jeho životom a hlavne, chceli by ste spraviť niečo, aby ste mu pomohli. Neraz sa pri čítaní pristihnete, ako vám zviera srdce, že ste bezbranní a nemôžete nič urobiť, len pretáčať strany a sledovať, čo bude nasledovať.

Patrick si na písaní tejto knihy dal skutočne záležať. Donútil ma zamyslieť sa nad zmyslom života, nad rodinou a tým, čo by som robila, keby som bola v podobnej situácii. Aj keď sa u nás v rodine vyskytla rakovina, nebola som s daným človekom v tak blízkom kontakte, aby som to nejako extra prežívala. Avšak predstava, že rakovinu nemusel dostať on, ale niekto oveľa bližší, ma vydesila a donútila uvedomiť si, že všetok čas, ktorý mám, nemusí byť neobmedzený.

V jednej sekunde sa človek môže radovať zo života a v tej druhej môže zápasiť o každý nádych.

"There is not always a good guy. Nor is there always a bad one. Most people are somewhere in between."

1. Stephen Chbosky- The Perks of Being a Wallflower

Kniha Charlieho malé tajomstvá si u mňa drží prvenstvo už niekoľko rokov a myslím, že tak skoro ju nič neprekoná. Vždy, keď chcem, aby si to niekto známy prečítal, dostanem rovnakú otázku: "O čom to vlastne je?"

Ako ale opísať túto knihu?

Autor si pre toto dielo vybral vskutku netradičný štýl- Charlie sa nám prihováral pomocou denníkových zápiskov. Postupne sa nám otváral, hovoril o svojej škole, rodine, priateľoch, ktorých si našiel... Človek si ho jednoducho musel zamilovať.

Nie vždy sa o problémoch hovorilo tak otvorene ako dnes. Veci ako šikana, zneužívanie, depresie... to všetko bolo tabu. Každý to vnímal, len mlčal. Bolo to tak jednoduchšie.

Charlieho príbeh ma dohnal k slzám. Bolo mi ho tak ľúto a v niektorých bodoch som ho dokázala pochopiť a stotožniť sa s ním. O to ťažšie sa človeku hodnotí kniha, keď vie, že veci, o ktorých píše autor, nie sú len fikciou, no pre niektorých ľudí aj realitou.

Toto dielo ma donútilo zamyslieť sa nad životom a hlavne nad tým, že nemôže byť šťastie bez smútku. Uvedomila som si, že nemôžem len dúfať v lepšiu rodinu, lepších priateľov a lepšie okolie... Nič z toho, čo už mám, nebude lepšie, kým to ja nezmením. Došlo mi, že aj napriek všetkému, čo sa vo svete deje, som rada za to, čo mám.