Názov: V znamení ametystu

Séria: Kronika strateného Impéria

Diel: prvý

Vydavateľstvo: CooBoo

Počet strán: 440

Hodnotenie na GR: 4.59

Sedemnásťročná Meggie je celkom obyčajné dievča, ktoré má rado volejbal, kamošov a svojho uleteného bratranca. Jedného dňa sa však na oblohe zjavia zvláštne fialové vlny, zaútočí na ňu bojovníčka s očami čiernymi ako najhlbšia temnota sveta a zachráni ju zvláštna starena s palicou, na ktorej ožívajú čudesné ornamenty. Meggie sa razom ocitne v prapodivnom Ametystovom lese, ktorý doteraz poznala len z maminho rozprávania. Obdivovala svet plný víl bez krídel, prísnych pravidiel a temných tajomstiev. Považovala ich však len za výplody fantázie. No Ametystový les je skutočný. Prírodné spoločenstvo víl a voktarianov v ňom žije pod ochranou Ametystového lampáša, ktorý ich chráni pred nezvanými hosťami a udržuje mier a pokoj. Meggie sa v tomto fantastickom svete neocitla náhodou. Nie všetkým členom Lesnej rady ide o dobro spoločenstva a Meggie sa snaží pred svojím pravým poslaním utiecť. Spoločníkmi jej budú noví priatelia a zápisky mŕtvej mamy.

O prvej časti Kroník strateného Impéria som sa dozvedela ešte pred rokmi, kedy som prvýkrát prišla na stránku ourstories.cz, kde som sa chcela podeliť o svoju vlastnú tvorbu s ostatnými. Samozrejme, čiarky a priama reč boli mojím nepriateľom, takže mi s kapitolami pomáhali adminky stránky. Medzi ne patrila aj Majka. Cez jej profil som sa dostala na blog, kde som si prvýkrát prečítala obsah ku knihe V znamení Ametystu. To bolo v roku 2012.

Teraz sme tu, po toľkých rokoch, a ja konečne držím v rukách Majkinu knihu, o ktorej som počula veľa, ale nikdy si ju neprečítala, pretože moje štrnásťročné ja sa ju hanbilo osloviť.

Neviem si ani predstaviť, akými zmenami si toto dielo za tie roky mohlo prejsť. Majkin štýl písania sa mi hneď zapáčil, pretože, na rozdiel od väčšiny autorov, mala už začiatok knihy pekne vyvážený dostatočným opisom prostredia a zároveň nechýbali dialógy. Neskôr to síce trochu skákalo v nepomere, ale pri každej fantasy je väčšia dávka opisu viac ako očakávaná.

Kniha je vyrozprávaná v prvej osobe, sprevádza nás ňou Meggie, ktorá je ako každá iná tínedžerka. Raz sa chová nad vecou a inokedy ukáže, že naozaj nevie čo robí a premýšľa za chodu.

Som zvedavá na dvojku, len dúfam, že sa z nej nestane ďalšia SJM, ktorá píše 1000 stranové knihy, no len 500 bude obsahovať aj niečo relevantné.

Moje hodnotenie: 4/5*

Hlavná postava, Meggie, nie je príkladom dokonalej hrdinky, ktorá robí všetko tak, ako by mala. To rozhodne nie. Je svojrázna, tvrdohlavá a hlavne s veľkými ústami, ktoré ju neraz dostanú do problémov. Bola som na ňu zvedavá, nakoľko buď ju ľudia mali radi alebo nie.

Po prvých dvesto stranách mu bolo nad slnko jasné, prečo sa mi pozdávala. Nejakým zvláštnym spôsobom mi totiž pripomína moju mladšiu sestru, pretože tá si tiež nikdy nedá povedať a ide hlavou proti múru. S Meggie som niekedy nesúhlasila, ale zapáčila sa mi. Jej reakcie boli reálne a asi by som v niektorých chvíľach urobila to isté.

Druhá, pre mňa však najzaujímavejšia postava, bol cudzinec. Nepoviem meno (lebo spoiler), no zamilovala som sa vo chvíli, keď sa prvýkrát stretol s Meggie a bol úplne iný ako Wen. Už vtedy som vedela, že sa niekde ich cesty ešte pretnú.

Celkom pútavé však bolo sledovať postupne sa rozvíjajúci vzťah medzi Meggie a Wenom- chlapcom, ktorého vyliečila. Jeho názory boli dosť čierno-biele, takže som zvedavá, kam sa jeho postava dostane v ďalšej časti, pretože svet nie je ani zďaleka taký jednofarebný, ako ho on vníma.

Moje hodnotenie: 4/5*

Kniha mala pomalší rozbeh, ktorý sa mi páčil. Začiatok pôsobil tajomne a čitateľ bol rovnako zmútený ako Meggie, čo len zaručilo, že som stránky napäto otáčala.

Hlavná postava sa ocitá v Ametystovom lese tesne potom, čo ju zachráni starena s palicou tajomne žiariacich ornamentov. Na tomto neznámom mieste sa Meggie musí skrývať, pretože obyvatelia lesa nie sú práve takí, akých by ste očakávali. Všetci totiž majú typické znaky, ktoré keď nemáte, nie ste vítaný (ešte dobre, že som blondína). Samozrejme, Meggine ohnivé vlasy sú v tomto svete ako päsť na oko, a preto je len šťastie, že príde do kontaktu s mladou dievčinou Mai, ktorá sa jej snaží pomôcť.

Začiatok bol vskutku pútavý, čítal sa skoro sám a ja som nestíhala značiť časti, ktoré podľa mňa ešte budú poriadne dôležité v nasledujúcich knihách (ešte stále žijem v tom, že by mali byť štyri, takže dovtedy isto polovicu, ak nie viac, zabudnem).

Postupom času Meggie bližšie spoznáva les, otvára sa novým možnostiam a hlavne zažíva veci, ktoré by sa jej na Zemi stať nemohli.

Je skvelé, keď autor do svojho diela zakomponuje viac postáv aj počas diania, pretože vďaka tomu pôsobí príbeh prirodzenejšie. Dnes sa stretávam s veľa knihami, v ktorých nám predstavia všetky postavy hneď na začiatku, a neskôr len sledujeme ich vývoj, ak vôbec. V Majkinej knihe ale bolo všetko premyslené a postavy neustále prichádzali a odchádzali.

Čo ma ale trochu mrzí je približne stred knihy, kedy sa stratilo napätie a do popredia nastúpil opis prostredia a toho, čo všetko postavy robili a kam išli. Táto časť mi zabrala trochu viac času, avšak potom mi to vynahradila hromada akcie, ktorá vlastne pretrvávala až do samého konca.

A ľudkovia, ten cliffhanger na konci??? Máááááária, tak toto sa človeku nerobí, najmä nie, keď je v práci.

Moje hodnotenie: 4.5/5*

Konečne mám pocit, že držím v ruke fantasy knihu, ako má byť. Nemá v sebe neskutočné množstvo klišé, aby zaujala, a netrpí nedsotatkom predstavivosti. Číta sa jednoducho, necháva vás v napätí a keď to nečakáte, príde do deja nejaký plot twist, čím autorka čitateľa úplne zmätie.

Neviem ako to bude ďalej, ale rozhodne sa na to teším, pretože súdiac podľa konca, táto séria nám má čo ponúknuť. Ba dokonca, dovolím si tvrdiť, že jednotka bola len taká špička ľadovca, čo sa ukážky Majkinej fantázie týka.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.