Názov: Naslouchač

Séria: Naslouchač

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Host

Počet strán: 374

Hodnotenie na GR: 3.64

Po Velké válce je svět rozdělen na dvě části, jedna je obyvatelná a druhá je zamořená jedovatými plyny. Obyvatelnou polovinu chrání štít, který čerpá energii ze zvláštního nerostu zvaného sklenit. V blízkosti štítu žije národ sklenařů, kteří jako jediní dovedou sklenit těžit. Platí však za to vysokou daň. Nejenže energetické pole štítu odkazuje sklenaře k životu v téměř středověkých podmínkách, těžba sklenitu způsobuje mnoho nemocí a znetvoření. Navíc byli sklenaři zotročeni lidmi z nížin.
Třináctiletá Ilan se jako jedno z mála dětí narodila bez deformací. Aby nebyla odvedena od své rodiny, od dětství se vydává za chlapce a skrývá se v hábitu s maskou, který musí sklenaři nosit na znamení podřízenosti. Díky své schopnosti naslouchat sklenitu se začíná učit sklenařským brusičem.
Její dar je tak výjimečný, že si ji vybere sám kapitán pětadvacítky, družiny bojovníků, jež má za úkol chránit sklenářská města před nebezpečnými tvory zrozenými z otráveného vzduchu za štítem, kterým sklenaři říkají Nasterea.
Ilan ví, že musí za každou cenu uchránit své tajemství. Před pětadvaceti bojovníky, nepřáteli, kteří zotročili její lid. Přesto se nedokáže ubránit, postupně

se s muži sbližuje a zjišťuje pravdu, která byla sklenařům po celá léta tajena.

Tak presne takto to má vyzerať, keď sa niekto rozhodne napísať knihu, ktorá je niečo medzi sci-fi a fantasy. Zaujímavý, detailne opísaný svet a hlavná postava, ktorú si človek musí obľúbiť, pretože pozná celý jej príbeh. Keď sa to všetko ešte spojí s českou autorkou, je to nádhera, pretože nie je veľa našich diel, ktoré by boli takto kvalitné. Tu mi ale ostala sánka po dočítaní otvorená dokorán.

Štýl písania tohto diela by sa dal zhrnúť niekoľkými, dosť podobnými, slovami- výnimočný, unikátny, zaujímavý. Samozrejme, mohlo by ich byť viac, ale pointu chápete, že?

Nie som veľký fanúšik opisov, pretože mám taký zlozvyk ich preskakovať. Nikdy ma nezaujímali dosť natoľko, aby som sa obťažovala čítať slovo po slove päť strán dlhého opisu. Táto kniha ma ale úplne vyviedla z omylu.

Naslouchač je písaný dosť opisne, autorka nám predstavuje svet, ktorý vytvorila, zaoberá sa detailmi, aby sme si všetko dokázali živo predstaviť, a aby toho nebolo málo, používa svoj vlastný jazyk, pričom niekedy ani samé postavy nevedia, čo je čo.

Aj napriek toľkým opisom sa kniha čítala neskutočne rýchlo. Strany mi mizli pred očami a ja som nevedela ako a už som bola v polovici, od ktorej sa to rozbehlo viac. Tá prvá časť bola viac zameraná na Ilanin život a opis jedného roka za druhým.

Moje hodnotenie: 4/5*

Celá kniha sa zameriavala na Ilan, skoro trinásťročného dievčatka, ktoré všetci mali za chlapca celý jej život. Zvykla si, že sa k nej chovajú ako k chlapcovi a nikdy sa na to nesťažovala. Vďaka odevu, ktorý ju celú zahaľoval, sa nikdy nebála, že ju odhalia. Koniec koncov, ak by na ňu prišli, nečakala by smrť len ju, no aj jej rodinu.

Táto postava si ma od začiatku získala svojou neukojiteľnou zvedavosťou a odvahou v situáciách, kde by mnohým behal mráz po chrbte a od strachu by stratili schopnosť rozprávať. Ona ale chcela byť statočná, minimálne kvôli rodine, ktorej by zniesla aj modré z neba, ak by to dokázala.

Dôležitú úlohu v príbehu zohráva skupina vyvolených vojakov (aspoň dúfam, že sú nejak vyvolení, aj keď by bolo super vidieť nejakých záujemcov o túto pozíciu), ktorým sa hovorí prosto- dvadsaťpäťka. Dvadsaťpäť vojakov bojujúcich bok po boku, ktorých všetci milujú a zároveň sa ich boja.

Kapitán tejto skupiny, Joel, bol zaujímavou postavou už od začiatku. Doteraz som rozpoltená a netuším, čo si o ňom presne myslieť. Pre svojich spolubojovníkov bol veľkou oporou, zatiaľ čo pre nepriateľ bol istou smrťou.

Vzťah, ktorý sa začal formovať medzi ním a Ilan, keď si ju prenajal, sa mi neskutočne páčil a v priebehu diela mi prirástol k srdcu. Myslím, že táto postava nám ma ešte čo ponúknuť a pre Ilan by sa možno mohol stať otcom, ktorého vlastne nikdy nemala.

Ako každý kapitán, aj Joel mal svojich pobočníkov. Prvým bol Vargas. Oh, bože, to bola tak skvelá postava. Ako sa snažil vysvetliť Ilan čo najviac sa dalo, ako sa o ňu staral, keď kapitán nebol práve nablízku... Proste ako váš strelený strýko, s ktorým sa nenudíte, keď príde na návštevu a ktorého sa môžete pýtať na všetko, čo vás zaujíma. Verím, že druhá kniha nám poskytne viac priestoru na minulosť týchto bojovníkov, pretože ako neraz podotkli, vďaka užívaniu látky nazvanej Lutomin boli na svete dlhšie než bolo normálne. Istotne zažili niekoľko zaujímavých historiek.

Odkedy som prvýkrát čítala, že sú to bojovníci, ktorí sú pri živote už dlho a bojujú spolu bok po boku, odvtedy ich v hlave vidím ako asasínov a nikto mi to už nevyvráti.

Moje hodnotenie: 5/5*

Ilan nám od začiatku rozpráva príbeh ľudí, sklárov, medzi ktorých patrí, a vďaka tomu nás núti súcitiť s ňou, pretože cítime rovnaké zúfalstvo, aké musela prežívať ona. Ako sklárske dievča, ktoré sa narodilo normálne, bez akejkoľvek vady, by Ilan nečakal ružový osud. Jej krása a pohlavie mohlo byť jej záhubou vo svete, kde to ani len sklárski muži nemali ľahké.

Pre Ilan sa všetko zmenilo v deň, kedy k nej po prvýkrát prehovorila moc sklenitu- kameňa, ktorého ťažbe sa venovali celé mestá. Počuť spievať tento kameň totiž nemohol každý. Len vyvolení mali takýto dar. Dar, ktorý bolo potrebné rozvíjať a vďaka ktorému sa mohla vyhnúť práci v baniach, kde robili jej bratia.

Príbeh sa síce vyvíjal pomalšie, pretože autorka nám poskytovala stále nové a nové výrazy, vysvetľovala históriu svojho sveta, stále však v príbehu bolo prítomné napätie. V jednej chvíli som chcela, sa Ilan odhalila a ukázala všetkým, že možno je dievča, no aj tak ju všetci potrebujú. V tej druhej som sa zas desila predstavy, čo sa stane, keď na to niekto príde.

V príbehu sme sa stretli s veľkou dávkou vážnosti a smútku, ale zároveň som sa neraz rozrehotala na plné hrdlo. A môj starostlivý dedko na mňa z druhej izby kričal: "Co ce tak duši?"

Zbožňovala som scény s celou dvadsaťpäťkou a hlavne keď si jeden doberal druhého. Vnieslo to do príbehu závan jednoduchosti a nenútenosti. Aspoň na chvíľu mohol človek zabudnúť na všetko, čo sa dialo okolo nich.

Moje hodnotenie: 4.5/5*

Na knižnom trhu sa objavuje čím ďalej tým viac fantasy kníh, až sú si neraz dosť podobné, ak nie skoro rovnaké.

Naslouchač je ale dielo, aké som doteraz nečítala. Spojenie fantasy a dystopie sa len tak nevidí. Hlavne nie v takomto podaní z pohľadu ešte dieťaťa. Človeku to dodáva nový pohľad na vec, núti ho to dúfať v čo najlepší koniec a hlavne v to, aby aj táto postava dostala šancu dospieť a užiť si všetko dobré, čo jej život môže ponúknuť.

Ja teda dúfam, že sa to Ilan v pokračovaní podarí.