Názov: Untamed / Běsnění

Séria: Splintered / Šepotání

Diel: zbierka sprievodných noviel

Vydavateľstvo: Amulet Books / CooBoo

Počet strán: 288 / 312

Hodnotenie na GR: 4.17

A post-Ensnared collection of three stories- available in both print and e-versions.
Alyssa Gardner went down the rabbit hole and took control of her destiny. She survived the battle for Wonderland and the battle for her heart. In this collection of three novellas, join Alyssa and her family as they look back at their memories of Wonderland.
In Six Impossible Things, Alyssa recalls the most precious moments of her life after Ensnared, and the role magic plays in preserving the happiness of those she loves. Alyssa's mother reminisces about her own time in Wonderland and rescuing the man who would become her husband in The Boy in the Web. And Morpheus delves into Jeb's memories of the events of Splintered in The Moth in the Mirror, available in print for the first time.

Trilógia Šepotání sa svojho konca dočkala v knihe Zrcadlení, avšak autorka v nej nechala veľa nezodpovedaných otázok a hlavne... fanúšikovia si museli domyslieť kopec vecí medzi poslednou kapitolou a epilógom. Možno aj preto sa rozhodla napísať niekoľko noviel, ktoré v krátkosti zhrnuli to, čo sa malo stať pred epilógom v tretej knihe. Teda, len jedna to zhrnula, tá druhá sa zameriavala na jej mamu a otca a tretia sa odohrala ešte pred druhou knihou. Časové zaradenie týchto noviel bolo fakt na zaplakanie.

Moja hlavná otázka však znie: Načo bola táto kniha dobrá?

1. novela

Začnem asi tým, že táto zbierka noviel mohla ísť aspoň ako tak v časovom poradí, pretože na začiatku som bola úplne zmätená, kde sa vlastne nachádzam.

Čo sa tejto novely týka...

Alyssinu mamu som nemala rada už v druhej knihe a môj názor na ňu sa akosi nezmenil. Bolo mi ľúto, čím si v živote prešla, to áno, avšak nestačilo to na to, aby som si ju nejako špeciálne obľúbila.

Polovica novely sa sústredila na matku a spomienky na jej minulosť, na čas, kedy stretla Morpeha. Tá časť bola asi jediným svetlým bodom a dôvodom, prečo som pokračovala v čítaní. Nebyť neho, pravdepodobne knihu hodím späť do poličky, nech si tam odpočíva.

V druhej polovici sme sa pozreli na detstvo Alyssinho otca, ako sa stratil a čo robil, než ho našla Alison. Osobne som to nepovažovala za niečo potrebné, keďže to bolo celkom dosť opísané aj v trilógii. No čo už, došla som až nakoniec a aj to asi po dvoch týždňoch.

Túto poviedku som čítala ešte po jednotke a vtedy som nevedela, čo si o nej myslieť. Páčila sa mi. Po druhom prečítaní... až tak veľmi nie.

Morpheus je veľmi zaujímavá postava a dovolím si tvrdiť, že aj hlavný dôvod, prečo má táto séria toľko fanúšikov. Mne samotnej zaimponoval už na začiatku svojou premyslenosťou a síce som Alyssu nedokázala pochopiť ani v jednej knihe, kvôli nemu som to dotiahla do konca.

Jebediah (Zach), na druhej strane... Jeho postava mi liezla na nervy pravdepodobne od začiatku. Ugrrh, akoby nestačilo, že som musela čítať o nerozhodnosti Alyssi, no ešte o Jebovi a jeho... čom vlastne? Láske? Ja ani neviem, ako to, čo medzi sebou s Alyssou mali, nazvať. Koniec série ma totiž vytočil viac ako dosť a pri spätnom čítaní tejto novely som si spomenula ako veľmi.

Vďaka Morpheovej prítomnosti som sa na túto novelu tešila asi najviac. Čítanie som ale skončila rozpoltená medzi to bolo ok a WTF? Poďme na to ale pekne po poriadku.

Obdivujem Morpeha, že dokázal na Alyssu toľké roky čakať, aj keď vedel, že tam hore žije s Jebom (Zachom) a má s ním deti. Bolo to od neho nesebecké, no privádza ma to k tej druhej časti, ktorá ma vytáčal zakaždým, keď Alyssa o niečom premýšľala alebo otvorila ústa.

Ako, do pekla, dokázala skočiť z jedného vzťahu do druhého?! Ako si mohla myslieť, že je to všetko v pohode, že prežije jeden život ako človek a potom bude nesmrteľná v krajine Zázrakov??? Proste... aaaaaach, ešte teraz ma neskutočne štve fakt, že žila s obomi.

Akoby ste mali dvoch manželov, no zatiaľ čo s jedným by ste žili vo dne, s druhým zas v noci. Všetko mi nakoniec pripadalo zle, a keď zapotila, že síce mala znova mladé telo, ale svoju 67 či koľkoročnú múdrosť... Umrela som. Nevedela som či sa smiať alebo plakať.

Druhá vec, ktorá mi prekážala, bolo to, ako jednoducho opustila svoje deti a vnúčata. Vravela, že s Jebom (Zachom) skončil aj jej pozemský život a bolo na čase presunúť sa do Krajiny Zázrakov. Ale čo jej deti? Ako mali brať jej smrť? Dobre preto že bola stará? Deti niečo také predsa nikdy neberú dobre, nezáleží na veku, v ktorom ich rodičia opustia. Aspoň keby povedala, že ju potrebuje Krajina Zázrakov, no nie, ona rieši to, že na ňu čaká Morpheus. WTF?

Och, už dlho som nehejtovala nejaký príbeh/novelu tak, ako túto zbierku. Na zdvihnutie adrenalínu sú Alyssine myšlienky lepšie ako káva.