Názov: Nightshade (Nočný tieň)

Séria: Nightshade (Nočný tieň)

Diel: prvý

Počet strán: 452 (pevná väzba)

Hodnotenie na GR: 4.04

Keď sedemnásťročná stredoškoláčka Calla nájde v horách ťažko zraneného chlapca, ešte netuší, ako dramaticky sa zmení jej doterajší život, odohrávajúci sa vo dvoch podobách - zvieracej a ľudskej. Mladého dobrodruha Shaya zachráni pred istou smrťou a poruší tak zákony vlastného spoločenstva. Shay je nielen výzvou pre jej srdce zadané nádejnému budúcemu vodcovi spriatelenej svorky vlkolakov, ale aj veľkou záhadou. Ako jediný človek sa z neznámych dôvodov teší privilegovanému postaveniu a ochrane oboch svoriek, čo sa majú v krátkom čase spojiť sobášom Cally a Rena. Iba najbližšia priateľka Bryn a brat Ansel aj vďaka vzájomne sa rozvíjajúcemu ľúbostnému vzťahu šípia, čo sa odohráva v Callinom vnútri a prečo sa jej postoj k prísnym zásadám Ochrancov a Strážcov začína meniť. Callina napínavá výprava do zakázanej jaskyne, kde sa skrýva jeden z kľúčov poznania jej vlastnej minulosti, a krvavý rituál ako súčasť nadchádzajúceho sobášneho obradu prinášajú rozuzlenie, čo odstráni všetky pochybnosti. Calla si musí vybrať...

Túto knihu som čítala už dávno, ale navždy mi utkvie v pamäti a myslím, že ju môžem zaradiť dokonca aj medzi moje najobľúbenejšie. Nie som síce veľký fanúšik vlkov a podobne, ale toto spracovanie mi naozaj zaimponovalo a donútilo ma pretáčať jednu stranu za druhou až pokým som nedošla na koniec. No tam sa nič neskočilo...

Andrea Cremer, ktorá pracovala ako profesorka histórie vo svojich dielach ukazuje dokonalé prepojenia jej oboru a fantasy, ktoré podľa mňa ocení nejeden čitateľ. Aj napriek tomu, že bol Nočný tieň jej prvým dielom, myslím, že môžem povedať, že sa jej podaril.

Calla Tor, hlavná postava tejto trilógie si ma získala hneď na začiatku a pritom som o nej ešte nič poriadne nevedela. Vlčica, ktorá jasne vie, čo chce, no aj tak dbá na to, čo chce jej rodina a čo po nej žiadajú ich pravidlá a zákony. Nesúhlasí, ale aj cez to všetko chce byť dobrou dcérou. A čo je hlavnejšie, chce sa stať dobrou alfou pre svoju budúcu svorku, ktorú založí so svojím partnerom hneď po svadbe.

Renier Laroche, syn alfu druhej svorky, nikdy nebol nijaký svätec a veľmi rád chodil za inými. Samozrejme, všetko len dovtedy, dokiaľ sa na škole neukáže nový chlapec Shay, ktorý prišiel z veľkého mesta so svojím strýkom a má záujem o Callu. Až vtedy sa chlapec konečne pohne a uvedomí si, že nie je všetko také jasné ako bolo a začne o Callu bojovať. Musím povedať, že ku koncu knihy mi ho bolo naozaj ľúto. Možno mal svoje chyby, no keď som tú sériu čítala asi po piatykrát došlo mi, že na jej mieste by som vybrala Rena. No čo už, autorka ale vymyslela našim postavám iný koniec.

Shay Doran, chlapec prisťahovalec, bol od začiatku tajomný, s vlastnými názormi, a stále v nebezpečenstve. Už na začiatku prežil len vďaka Calle, ktorá ho zachránila a odvtedy za ňou chodil ako jej prírastok. Vlastne... doteraz tak trošku nechápem, kedy sa z neho stal taký vodca, keď jediná osoba, ktorá to všetko viedla, aj keď nie vždy úspešne, bola Calla. Hoci... aby som chlapcovi zas neubrala všetko, musím uznať, že sa naozaj obetoval, keď nechal Callu, aby ho premenila na vlka, vďaka čomu ju mohol pomocou svojej vlčej krvi zachrániť, keď zomierala. Prešli si naozaj všelijakými nástrahami, to uznávam.

Aby nebol celý príbeh len lacné klišé, kde máme milostný trojuholník s čakaním na rozhodnutie ženy, postupne sme sa dostávali aj k iným postavám, členom oboch svoriek, ktorí sa mali raz spojiť. Škoda, že k tomu akosi v reáli nedošlo, mohlo to byť zaujímavé. Andrea napísala príbehy vskutku zaujímavých postáv, či už otravných ako bola Sabine, alebo verných priateľov, akými boli Bryn s Anselom, no aj takých, ktorí slúžili výhradne Strážcom.

Strážcovia. Ďalší skvelý nápad, ktorý pridal príbehu na napätí a ktorý ma nútil čítať ďalej. Nezastaviteľní strážcovia s mágiou, ktorých chránili ich vlastný Ochrancovia, medzi ktorých patrila aj Calla, aj Ren. Každému strážcovi bola pridelená svorka vlkov, ktorú mal viesť. Aby to ale nešlo všetko bez problémov, v príbehu sa vynorili problémy minulosti a tretia strana- Stopári, ktorí boli podľa opisu Strážcov zlí, neľútostní a samozrejme smrtiaci, pretože sa usilovali o vyhubenie ako Strážcov tak aj Ochrancov. V podstate trochu veľa na jednu knihu, nie? A preto nebola o napätie nikdy núdza a čitateľ knihu nedokázal odložiť až kým nebol na konci a tam sa to všetko znova nezvrtlo.

Príbeh, v ktorom som sa po čase začala orientovať, snažila som sa tipnúť si, čo príde ako ďalšie, sa vždy úplne menil a vyviedol ma z mojich domnienok, takže na konci som sa naozaj už neodvážila ani len dúfať v to, ako by to mohlo skončiť. A, ako inak, skončilo to naozaj nečakane, takže mne neostávalo nič iné ako siahnuť po pokračovaní.

Táto kniha je dokonalou kombináciou legiend, mýtov, ako aj opisov prírody a horského prostredia, kde sa svorky vždy pohybovali, no tak isto tam nechýbali ani dialógy postáv a oddychové pasáže, aby sa mohol čitateľ trochu nadýchnuť.

Moje hodnotenie: 5/5