Názov: Insomnia

Séria: Insomnia

Diel: prvý

Počet strán: 321

Hodnotenie na GR: 4.30

Snažím sa žiť normálny život, verte mi. Cez deň mi to ide. Rozdávam úsmevy, podpisy a zmluvy na nové knihy. Keď ale večer všetci odídu do sveta, v ktorom pre mňa nie je miesto, musím si nájsť nejakú zábavu... 25 rokov bez spánku... Viete si to predstaviť? Čo by ste robili so všetkým tým časom vy?

Sara Nickson je mladá spisovateľka žijúca v Londýne, ktorá trpí totálnou insomniou - nikdy nespí. Zatiaľ čo je jej kariéra rozbehnutá, v osobnom živote sa jej nedarí. Všetko sa zmení, keď sa jej pokúsi niekto ublížiť a ona je nútená vyhľadať cudzinca, ktorého už mesiace sleduje. Ten jej povie pravdu, ktorá zmení jej život navždy.

Po dlhej dobe nejaká slovenská autorka, ktorá nenapísala nič, čo nejaká pred ňou o Andrejovi alebo Miške, ktorí sa ľúbili až spolu nakoniec žili hapilly ever after... nie, toto je proste niečo iné, čo vám nedá spať! Samozrejme, neviem kedy by som sa k tejto knihe dostala nebyť mojej skvelej susedy, ktorá mi povedala o blížiacej sa autogramiáde a ja som sa chcela hneď dostať do obrazu! Tak teda... poďme sa do toho pustiť.

Vladimíra Šebová, autorka tejto časti sa pri písaní nechala inšpirovať hlavnou otázkou, ktorú môžeme vidieť aj na obálke knihy: Čo ak by ste nikdy nemuseli spať? Musím povedať, že som sa už neraz zamyslela, aké by to bolo, keby som nemusela spať a všetok ten čas strávila písaním príbehov, ktoré som začala. Istotne by som bola ako Sara a mala napísanú aspoň jednu sériu do roka, kto ho vie? Takto ale keď ponocujem, vyspávam do desiatej a čo z načatého dňa? Nič. No táto kniha podáva skvelý obraz o tom, aké by to mohlo byť. Práve to je jedna z vecí, ktorá ma na nej upútala.

Sara Nickson, hlavná hrdinka tohto príbehu, mi prišla vcelku sympatická, hoci fakt, že sa snažila celú knihu "prihovárať" čitateľom, mne osobne neulahodil, pretože taký ten štýl nemusím, alebo lepšie povedané, nestretávam sa s ním v knihách. Ku koncu ho už bolo našťastie oveľa menej a keď sa tam z času na čas objavil, neprekážal mi a dostala som sa do toho.

V knihe sme teda mali dosť možností nazrieť Sare do hlavy, sprevádzali sme ju na každom kroku a hlavne... spoznali sme spolok Insomnikov. Ale čo tam po Insomnikoch, spoznali sme Bartona. *heart-eyes*

Barton Axley, insomnik fotograf, tak s ním by som asi chcela precestovať celý svet, srsly. Na začiatku sa mi trochu nepozdávala tá jeho dokonalosť, ako sa choval a podobne, no ako sme sa dostávali hlbšie do príbehu a ako sa čoraz častejšie rozprával so Sarou... niečo na ňom mi zaimponovalo. A ako potom doniesol do štábu asi 40 kníh len aby ju tam udržal..... waaaaaa, no ktorá by ho nemilovala? A ešte tie jeho názory, nuž, som z neho totálne na mäkko.

Páčilo sa mi, že aj keď to mala Sara v živote ťažké, vždy mala rodinu, ktorá pri nej stála. Teda... mala brata, Bena, ktorý tam pre ňu bol, aj keď sa počas deja pohádali, udobrili sa. V niektorých veciach som sa mu ani nečudovala, že toho mal dosť. Chcel pre ňu len dobré a dalo sa čakať, že bude podozrievavý, keď si z čista jasna nájde priateľov s rovnakým "problémom" a nie je k dispozícii 24/7 tak ako jej človek zavolá. Za mňa teda jednoznačne team Ben, aj keď ma aj on minimálne raz naštval, a to vtedy, keď boli v bare a on ju nechal, aby odviezla kamarátky jeho priateľky domov. To bolo hnusné podľa mňa, ale tak čo už, sú to súrodenci.

Hlavná zápletka tejto časti sa mi páčila. Bola taká... zaujímavá, pretože asi po takej 150tej strane som stále uvažovala, že čo príde dokonca, keď sa to vždy uberalo jedným smerom, možno s nejakými menšími otázkami. A ono to prišlo! Naozaj to prišlo a bolo to ako: BUM, damn yeah! Výskumné stredisko, rôzne schopnosti... a odrazu som úplne zabudla, čo a kto vlastne Sara je a robí, pretože boli len insomnici a pokusy.... proste jujky, to sa mi ľúbilo!

Príbeh mal myšlienku, začal sa síce na môj vkus pomalšie, ale odrazu vygradoval a ja som bola na konci, no asi tak, že po poslednej strane som zopárkrát pozrela na číslo strany, či to naozaj skončilo alebo len ja som si kúpila knihu, ktorá má menej strán.

Kde sú ale klady, musia byť aj zápory a táto kniha mala asi len jeden a najhlavnejší: GRAMATIKA! Oh my gosh.... toľko preklepov, nedostatok mäkčeňov v niektorých slovách ma normálne v prvej polovici privádzali do šialenstva až som chvíľami nevedela či mám chuť pokračovať alebo nie. Ďalej čechizmy. Viem, že autorka žije v Prahe, ale také slová ako zmačkla na rozdiel od stlačila alebo moc... neviem, nikdy si v príbehoch na také chybičky nezvyknem. Rovnako ako vačky na nohaviciach, čo mi prišlo, akoby zabudla na obyčajné vrecká a podobne. Sú to veci, ktoré mi bránia dať tomuto príbehu plný počet hviezdičiek, ktorý si podľa mňa isto zaslúži. Ale tak na autogramiáde v Košiciach, ktorej som sa zúčastnila, spomínala, že sa už pracuje na prepise do angličtiny a ak jej knihu vydajú, istotne ju chcem mať doma aj po anglicky!

A viete čo? Že vraj sa do Vianoc dočkáme dvojky! Neviem ako vy, ale ja sa neviem dočkať, pretože ma zaujíma, čo bude so Sarou ďalej.

Moje hodnotenie: 4/5