Názov: Insanity (zatiaľ nie je v čj ani sj)

Séria: Insanity

Počet strán: 254 (brožňová väzba)

Hodnotenie na GR: 3.86

After accidentally killing everyone in her class, Alice Wonder is now a patient in the Radcliffe Lunatic Asylum. No one doubts her insanity. Only a hookah-smoking professor believes otherwise; that he can prove her sanity by decoding Lewis Carroll's paintings, photographs, and find Wonderland's real whereabouts. Professor Caterpillar persuades the asylum that Alice can save lives and catch the wonderland monsters now reincarnated in modern day criminals. In order to do so, Alice leads a double life: an Oxford university student by day, a mad girl in an asylum by night. The line between sanity and insanity thins when she meets Jack Diamond, an arrogant college student who believes that nonsense is an actual science.

Vždycky som milovala rozprávky a keď som na štátnice čítala Alice in Wonderland od Lewisa Carolla, zamilovala som si tento svet ešte viac. K tejto knihe som sa dostala cez Lily, ktorá ma, as always, vie navnadiť na zaujímavé knihy. Prečítala som si viacero recenzií, niektoré boli kladné, iné záporné. Kde ale zistím či to naozaj stojí za to? Jasné, že som si tú knihu musela hneď zaobstarať z amazonu!

Cameron Jace, autor tejto v skutku zaujímavej série nie je síce nováčikom, ale ani nejakým pokročilým spisovateľom (aspoň podľa mňa), čo sa dosť odráža na tom, ako je kniha rozdelená a ako sú jednotlivé kapitoly písané. Kniha má 254 strán a 74 kapitol. Keď má jedna kapitola viac ako 4 strany, je to rekord. Nechápem, prečo sa to rozhodol takto deliť, pretože kým som si na to zvykla, celkom ma to miatlo.

Postavy, ktoré vystupujú v tomto príbehu si autor vypožičal od Carolla, avšak v dosť zaujímavom poňatí. Z Alenky máme dievča na psychiatrii, z houseňáka zas odsúdeného vraha a mačka Šklíba.... nuž, tak tá je najväčšou hrozbou pre svet. Všetko to znie vynikajúco, najmä ak uvážim, ako to autor premyslel a postupne prepájal jednotlivé kúsky skladačky tak,

aby sme pochopili, ako podľa neho Krajina zázrakov funguje.

Alice Wonder, devätnásť ročné dievča bolo zatvorené na psychiatriu po

tom, ako zabila všetkých svojich spolužiakov. Vďaka elektrošokom, ktoré ale v "cvokhouse" tvoria jej rutinu, si poriadne na nič nepamätá a jediným meradlom jej "normálnosti" je kvietok, s ktorým sa rozpráva. Ak jej neodpovie, znamená to, že je pri zmyslom a keď sa s ňou jej Lily rozpráva, vie, že je šialená. Zaujímavá logika, nie?

Ako sme všetci zvyknutí na húsenicu z rozprávky, tak sa ale môžeme tešiť na ľudskú verziu, profesora s menom Carter Pillar, ktorému nikdy nemôže chýbať jeho vodná fajka. On, ako jeden z mála, verí, že Alice je tou Alice, o ktorej písal Lewis Caroll a chce dokázať, že nie je šialená. To sa pre neho ale stáva ťažkým, najmä keď si niekedy neverí ani ona sama. Nehovoriac o tom, ako jej každý vždy pripomína, že rovnaké meno a jeden presvedčený človek na veci nič nemenia.

Veľmi sa mi páčilo, že keď šlo do tuhého, Alice bola ochotná bojovať za niekoho, koho ani nepoznala, bez ohľadu na to,

ako jej každý vravel, že ona nie je tá Alice. Autor preniesol postavy z krajiny zázrakov do reálneho sveta geniálne, pridelil im telá, ktoré sa hodili ich postaveniam aj v Carollovej knihe a bolo zaujímavé čítať, kde všade sa s nimi stretli. Nečakala som totiž, že z bielej kráľovnej urobí mníšku a nakoniec jej dá aj do ruky meč, s ktorým bojuje proti červeným, bok po boku so šialeným vrahom, profesorom Pillarom.

Tak či onak, koniec prvej časti sa mi veľmi páčil. Neskončilo to zle, ale ani výborne. Dobro nezvíťazilo nad zlom a Alice sa nedostala preč z cvokhousu, akoby to nejeden čakal. Každopádne sa postavila mačke Šklíbe, aby zachránila dievčatko Constance z jeho pazúrov. Typujem teda, že sa ešte v niektorom z ďalších pokračovaní s touto mačkou ešte stretneme.

Príbeh, sám o sebe predvídateľný, bol obalený toľkým šialenstvom, ktoré čitateľa nútili uvažovať o tom, ako to predsa len nakoniec bude. Dozvedeli sme sa nielen o tom, ako si autor predstavuje krajinu zázrakov, ale aj čo to z histórie, opísal zaujímavé miesta, kam sa Alice s profesorom videli, keď hľadali našu Šklíbu.

Miestami mi to ale prišlo nedoladené, akoby sa autorovi nechcelo rozviesť dej do väčších detailov, nejaké tie opisy alebo vnútorné monólogy postáv... Samozrejme znova, je to len môj názor, pretože takto to dielo pôsobilo, musím sa priznať, v istých chvíľach, akoby šlo o nejakú tú premyslenejšiu fanfiction, kde sa predpokladá, že čitateľ už má za sebou pôvodné diela a vie, kto čo robí a prečo. A pritom sa mi tento príbeh zdal iný než ostatné.

Moje celkové hodnotenie: 4/5