Používa službu Blogger.
instagram facebook Goodreads Pinterest Youtube
  • Domov
  • Recenzie
    • Podľa autora
    • Podľa hodnotenia
  • Z denníka autora
    • Rady a tipy
    • Chvíľka na zamyslenie
  • V hlave knihomoľa
    • Vojna obálok
    • Problémový piatok
    • Tagy
    • Top 5
  • Spolupráce
  • Moje príbehy

world of stories


"Životný príbeh Slovenky poznačený nacistickou krutosťou."


Názov: Frida
Séria: /
Autor: Nina F. Grünfeld
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 336
Hodnotenie na GR: 3.97*
Anotácia: Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov.Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila na jar v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná.

Frida sa narodila v roku 1908 v Rakúsko-Uhorsku a väčšinu svojho života prežila na území dnešného Slovenska. Už v mladosti sa prejavila jej neskrotná povaha a neochota podriaďovať sa autoritám. Dostala sa na zlé chodníčky a pretĺkala sa životom, ako sa dalo. Kam sa ďalej uberal Fridin život?

Svojho syna Bertholda sa vzdala len týždeň po jeho narodení. Chlapec sa neskôr dostal do Nórska ako židovský vojnový utečenec a stal sa uznávaným psychiatrom. Jeho skutočný pôvod bol však zahalený rúškom tajomstva, ktoré túžil odhaliť. Bertholdova dcéra Nina, Fridina vnučka, sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy, aby odhalila, čo sa s ňou stalo a možno i našla stratených príbuzných. V archívoch, dokumentoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.




„V hneve a agresii sa skrýva veľa sily do života a konania. Práve tento pocit ma kedysi tiež držal nad vodou."
 
Každý túži po rodine. Dovolím si tvrdiť, že táto túžba je jedna z najzákladnejších, aké človek má. Túži byť milovaný, môcť každý večer objať mamu či vypočuť si rozprávku pred spaním. Čo však, keď o svojej rodine v skutočnosti nič neviete? 
Nina často premýšľala, čo bola jej stará mama vlastne zač a keďže jediné, čo o nej vedela, bolo meno (aj o len vďaka otcovmu úsiliu, ktorý sa k tomu sám dopátral), rozhodla sa trochu zavŕtať do minulosti a zistiť, čo sa dá. A že toho vyhrabala viac ako dosť sa môžete presvedčiť v tejto knihe.

Hneď na začiatok musím pochváliť vizuálnu stránku, pretože jednotlivé fotky, podpisy a staré listiny perfektne dotvorili celkový obraz o Fridinom živote, ktorý bol bohatý na problémy od začiatku až do konca. Obzvlášť ma zaujal rodokmeň, ktorý sa autorke podarilo zostaviť, pretože, ako je z príbhu jasné, Frida a jej súrodenci žili rôzne rozpŕchnutí po svete.
Čo ma však mrzí je ale to, že tak, ako som sa na Fridu tešila, tak som ostala trochu sklamaná, pretože obsah knihy a značne líšil od anotácie.
 
Môj hlavný problém s dielom boli miestami príliš zbytočné, podrobné opisy nášho územia, ktoré príbeh nikam neposúvali, len na mňa viac pôsobili, akoby som čítala knihu na skúšku, nie z potešenia. Keď som sa v jednej kapitole dočítala o sedimentoch v rieke neďaleko Piešťan, párkrát som pootáčala knihu, aby som sa uistila, že čítam Fridu a nie geografiu z ôsmeho ročníka ZŠ. 

Knihu by som rozdelila na dve časti, a to jednu, tú zaujímavú s Fridou, a druhú, ktorá čitateľovi zopakuje naše dejiny od roku 1910 až do dneška. Tá, aspoň mne, narúšala celkovú dynamiku príbehu, pretože kedykoľvek sme sa zamerali na Fridu a sledovali jej kroky od jednej adresy k druhej, prišla kapitola z našich dejín. Tam sme si postupne zopakovali väčšinu prezidentov a ich medzištátne hádky ako o územie, tak o zbrojné sily. 
Priznávam, že časť o Masarykovi a jeho pohľad na rovnoprávnosť žien a mužov bola vskutku dobrá vsuvka do knihy, ktorá ju ale nijako neposunula vpred, keďže neskôr zomrel a život Fridy išiel ďalej.
 
O samotnom živote Fridy sa dozvedáme postupne, no  detailne, pretože jej vnučke sa podarilo vypátrať nejednu adresu, kde sa počas svojho života Frida zdržiavala. Ba čo viac, neraz sa vďaka svojmu temperamentu dostala do problémov, ktoré končili na polícii. Vďaka tomu sme aj my, čitatelia, zistili, aký nebezpečný bol život.


„
Že svet je premenlivý, to už počas svojho zažili viackrát, ale toto bol iný kaliber. Možno bolo na čase sa prispôsobiť."
 
Verím, že príbeh si nájde svojich čitateľov najmä medzi fanúšikmi histórie, nakoľko autorka sa tu viac ako Fride venovala celkovej politickej situácii vo vtedajšom Československu, kde prešla viacerými významnými udalosťami, sledovala zmeny ulíc vo viacerých mestách kde sa Frida zdržiavala, poodkryla problémy tejto slobodnej ženy, Židovky. A čo je dôležitejšie, postarala sa o to, aby sa jej otec nemusel nikdy cítiť sám a dozvedel sa viac o svojej skutočnej matke. 





Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.



18:33:00 No komentárov

"Druhá samostatná kniha série Odložené prípady, ktorú inšpirovali skutočné nevyriešené zločiny v oblasti Malmö a Ősterlanu."


Názov: Cesta 9
Séria: Odložené prípady
Autor: Tina Frennstedt
Diel: druhý
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 440
Hodnotenie na GR: 3.75*
Anotácia: Kontroverznú umelkyňu – výtvarníčku nájdu mŕtvu pri majáku v Národnom parku ráno na Veľký piatok. Neďaleko jej tela polícia objaví zvláštny nezvyčajný druh hliny. Ukáže sa, že ten istý druh hliny sa našiel aj pri tele brutálne dobodaného mladého klaviristu pred pätnástimi rokmi.

Hlavná detektívka oddelenia odložených prípadov Tess Hjalmarssonová a jej kolegyňa Marie Erlingová však nevedia nájsť nijakú ďalšiu súvislosť medzi oboma prípadmi a hrozí, že ak prípad nevyriešia, celé ich oddelenie zrušia.

Medzitým neznáma žena, matka dvoch detí, začne mať podozrenie, že jej manžel nie je tým, za koho ho doteraz považovala…

„Človek nikdy nevie. Život na našej policajnej stanici je vrtkavý a neistý.“



Viete, ako som sa obávala, že druhá kniha už nebude tak dobrá ako prvá? Že mi svojím spracovaním nevezme dych a nezaujme?

Teraz sa cítim trochu hlúpo, pretože, aby som bola úprimná, bolo to ešte lepšie, než som dúfala.

Odložené prípady sú jedna z tých sérií, ktoré vás chytia od prvej kapitoly a vypľujú niekde na konci. Nie je nič medzitým, pretože autorka neustále buduje napätie, hádže do príbehu nové postavy a ich príbehy, a rovnako tak nám postupne opisuje, ako došlo k starým zločinom.

Tess Hjalmarssonová si do tohto príbehu prináša mnohé osobné veci, medzi prvými, ako sa dozvieme, bude aj túžba po dieťati. Páči sa mi tento vývoj jej osobnosti, pretože autorka tak ukazuje, že o svojich postavách naozaj premýšľa a posúva ich ďalej.

Rovnako sa v knihe objavujú aj ďalší, starí aj noví vyšetrovatelia, z ktorých som si obľúbila Marie. Prípady na seba nenechali dlho čakať a čo bolo dobré, bol fakt, že opäť boli dve.

Keď sa pri majáku objaví telo mŕtvej a kontroverznej umelkyne, nič nenaznačuje spojitosť s nejakým starým prípadom, až kým sa vyšetrovatelia nedostanú k zvláštnej hline. To ich zavedie na stopu odloženého prípadu spred viac ako 15 rokov. Musím povedať, že hoci to bolo iné ako prepojenia vrážd z jednotky, aj tak som si to užila a páčilo sa mi to.


Myslím, že táto kniha si zaslúži miesto v každej polici fanúšika trileru, pretože v sebe kombinuje množstvo zaujímavých prvkov, od samotných vrážd až k životu jednotlivých postáv, ktoré síce nezasahujú do diania hlavnej zápletky, no dotvárajú celkovú atmosféru a prinášajú dielu komplexnosť.

Musím tiež vyzdvihnúť štýl písania, pretože aj keď som mala na začiatku menší problém s orientovaním sa v rámci postáv, po takých päťdesiatich stranách som sa našla a užila si každú ďalšiu stránku. Ale naozaj, toto je silný kandidát na najlepší triler, čo som si síce vravela aj pri Tranze, (môžem ale za to, že tohto roku mám ruku na samé skvelé tituly?) no aj tak. 

Čo ma ešte teší je tá sladká nevedomosť, pretože síce netuším, čo si pre nás autorka pripraví v tretej časti, rozhodne viem, že si to nenechám ujsť, pretože Tess... tá ešte nepovedala posledné slovo.



 
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.
20:28:00 No komentárov


 Novinka od svetoznámej autorky, ktorej romantické príbehy poznáte z filmov.

Názov: Môj prvý tanec
Séria: /
Autor: Nicola Yoon
Diel: standalone
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 280
Hodnotenie na GR: 4.10*
Anotácia: Evie už neverí v lásku – veď každá sa končí katastrofou. Presvedčili ju o tom aj jej rodičia. O to viac ju šokuje, keď sa jej pred očami premietne koniec každého vzťahu – stačí, aby sa pred ňou zamilovaní pobozkali. Evie sa snaží pochopiť, prečo sa jej to deje, a osud ju zavedie do tanečnej školy. V nespútanom rytme tanca spoznáva chalana menom X. A Evie tento spontánny umelec s romantickou dušou, ktorý sa neváha pustiť do každého dobrodružstva, stále viac očaruje. Oplatí sa nakoniec pre lásku riskovať?

 

Istotne poznáte ten pocit, keď vám do očí udrie kniha od autora, s ktorým nemáte veľmi dobrú skúsenosť, a až pridlho zvažujete či po nej siahnuť alebo nie. Nakoniec sa do nej, značne skeptický, ponoríte, a prídete na to, že hoci si autorka zachovala svoj štýl čo sa hrdinov týka, dejovo a významovo sa pohla na úplne inú úroveň.

Vyššiu úroveň.

Presne tak, toto nebude len recenzia, ale skôr môj vlastný príbeh o tom, ako ma Môj prvý tanec zničil.

 

„Filozofickí básnici tvrdia, že láska je odpoveď, ale je viac než to. Láska je otázka aj odpoveď, a dôvod na to, prečo sa vôbec pýtať.“

 

Nie som si istá, kedy naposledy som čítala YA contemporary knihu, ktorá mala tak jednoduchý začiatok a napriek tomu sa zaradila medzi top prečítané knihy. Všetko, čo sa v tejto knihe odohráva, je písané s ľahkosťou a jednoducho, no predsa to človeka v konečnom dôsledku zamrazí.

 

Nicola Yoon je známa svojou diverzitou a schopnosťou dať postavám zaujímavú minulosť, koníčky a tiež názory na svet. Začala tým v knihe Everything, Everything (ktorú vám až tak neodporúčam), a pokračovala v tom až k tejto.

 

Hlavná hrdinka, Evie, neverí na lásku. Po tom, čo sa jej rodičia rozviedli, na ňu zanevrela a nedokáže sa tešiť zo vzťahov iných, pretože ona vie, ako skončia.

Vidí ich.

Ako niekto, kto o láske dlhú dobu sám pochyboval, som bola na tento koncept hneď zvedavá. Každý vníma lásku inak. Niekto na ňu neverí, iný sa jej bojí a ďalší nežije pre nič iné ako vzťahy. To je krása rôznorodosti, s ktorou sa autorka bravúrne pohrala.

V knihe sa pretkávajú kapitoly s víziami, kedy, spoločne s Evie, sledujeme rôzne dvojice a ich cestu za koncom vzťahu. Každý vzťah sa predsa rozpadne, nie?

Čo sa na začiatku javilo ako humorná oddychovka s dávkou rodinnej drámy, sa ale postupne rozvinulo v niečo hĺbavé, a podľa mňa, aj filozofické. Hrdinka čoraz viac premýšľala o láske a nástrahách, ktoré so sebou prináša. Nebol to však samotný cit, ktorý ju desil, ale to, čo prišlo potom.

Strata, smútok, samota.

A to, knihomoli, vo mne zarezonovalo na úplne inej úrovni než čokoľvek, čo som čítala. Dokázala som sa stotožniť s jej obavami, pochopiť, prečo tak otáľala s akýmkoľvek vzťahom a tiež, prečo nechcela odpustiť otcovi.

 

„Ak je na to dosť času, zo všetkých zamilovaných príbehov sa napokon stanú príbehy zlomených sŕdc.“

 

Ďalšia postava, ktorá ma zaujala, bol X. Na prvý pohľad bezproblémový chalan, ktorý si chcel v Los Angeles splniť sen so svojou kapelou, bol na konci jeden z mála hlasov rozumu. A hlavne, bol tam pre Evie vždy, keď ho potrebovala. Jeho nadhľad a optimizmus ma vždycky donútili usmievať sa, pretože bez neho by kniha bola ponurejšia.

 


Keď sa nad tým tak zamýšľam, podobný vzorec uplatnila Nicola Yoon aj vo svojej predošlej knihe „The Sun Is Also A Star“, kde hrdinka taktiež neverila na lásku a hrdina si vzal do hlavy, že ju „prinúti“ zamilovať sa doňho. To, čo mi však v jej predošlej knihe chýbalo, na mňa tu dýchalo z každého slova.

Toto bolo uveriteľné. Toto malo minulosť, vysvetlenie a čo je hlavné... nádej na lepšiu budúcnosť.

Čo ma skutočne dostalo, boli emócie, ktoré sa autorka rozhodla vykresliť. Bola to síce náhoda, ktorá Evie priviedla do tanečného štúdia, avšak všetko, čo sa stalo potom, bolo skvelé a nenútené. Presne tak, ako samotný život.

 

Evie a X spolu majú ako dvojica vystúpiť na tanečnej súťaži amatérov, aby tak pomohli Xavierovým starým rodičom s ich tanečným štúdiom, ktorému sa nedarí. Hrdinka je síce sprvu skeptická, pretože tanec jej veľa nevraví a nedokáže sa v rukách partnera uvoľniť, avšak nakoniec súhlasí, pretože verí, že tak zistí, prečo má svoje vízie.

 

Oceňujem tanečné vsuvky, pretože som si vďaka nim vedela všetko lepšie predstaviť, čo, v mojom prípade, veľa hovorí, nakoľko za normálnych okolností som rada, že dokážem stáť rovno, nieto sa ešte hýbať do rytmu.

 

Evie mala okrem Xaviera aj svojich kamarátov, ktorí tiež boli dôležití pre príbeh, pretože dvaja z partie v príbehu vytvorili pár, čím postavili Evie do nepríjemnej situácie. Ona bola jediná, ktorá vedela, ako to skončí ešte skôr, než mohlo niečo poriadne začať.

Sledovať všetko jej očami, vidieť jej starosti a to, ako si kvôli nim nedokázala poriadne užívať bolo náročné, pretože som ju chápala. Strach, že o niečo prídeme je niekedy väčší ako obavy, že to nezažijeme.

 

„Ľudia sa už nevrátia, Evie. Máme len ten čas, ktorý máme.“

 

Môj prvý tanec  mi dal veľa. Neviem, či moje slová dávajú zmysel a či musím napísať niečo viac, čo by vás presvedčilo. Táto kniha je svojou najlepšou recenziou, tak si ju bežte prečítať. 

Ja som sa pri nej zrevala ako malá.

 


 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.

 

17:16:00 No komentárov


"
Desivo krásny orwellovský román o totálnom ovládnutí ľudských životov štátnou mocou."


Názov: Ostrov bez pamäti
Séria: /
Autor: Yoko Ogawa
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 264
Hodnotenie na GR: 3.78*
Anotácia: Na bezmennom ostrove pri bezmennom pobreží miznú objekty: najskôr klobúky, potom stuhy, vtáky, ruže. Väčšina obyvateľov ostrova na stratené predmety okamžite zabúda, akoby im ktosi vygumoval spomienky. Lenže tí, čo neprišli o schopnosť pamätať si, žijú v ustavičnom strachu. Pátra po nich pamäťová polícia, ktorá má za úlohu zabezpečiť, aby to, čo zmizlo, upadlo navždy do zabudnutia.

Keď mladá spisovateľka zistí, že aj jej redaktor patrí do kategórie prenasledovaných, snaží sa ho udržať pri živote v tajnej skrýši pod podlahou. Ich jedinou nádejou na záchranu pred hrôzou a vecným zabudnutím je román, na ktorom tajne pracujú... No čo ak o chvíľu prídu aj o schopnosť písať?

 

„Kedysi som počula výrok, že ľudia, ktorí začínajú pálením kníh, skončia upaľovaním iných ľudí."

 Yoko Ogawa svoj príbeh Ostrov bez pamäti pôvodne napísala v roku 1994, o čom svedčí aj prostredie diela. Snažila sa v ňom zachytiť monitorovanie ľudstva a hlavne schopnosť ich ovládania. 

Na prvý pohľad by ste o knihe povedali, že je útla. Krátka, možno. Lenže ako sa do nej raz ponoríte, neprečítate ju na jedno sedenie, pretože to, čo kedysi autorka nazvala dystópiou, od nás možno nie je tak vzdialené, ako sa nazdávame.

Príbeh rozpráva o mladej spisovateľke, ktorá stratila matku aj otca, takže ostala sama na ostrove, kde jej najbližším priateľom je jej editor R a starec žijúci na nefunkčnom trajekte.  

Z ostrova, z času na čas, miznú veci. Niekedy sa jedná o veci ako strúhadlo či klobúk, inokedy zmiznú všetky kvety alebo vtáky. Ľudia sa týchto vecí zbavia a ich mysle na ne zabudnú akoby nikdy neexistovali. Tím, ktorí s niečím z toho pracovali, nájdu novú prácu. A život na ostrove ide ďalej pod kontrolou pamäťovej polície. 

V niektorých veciach som z knihy ctila podobnosť s knihou 1984, no aj tak som čakala viac vysvetlenia. Autorka sa zamerala na opis, ktorý bol detailný, zameral sa aj na najdrobnejšie detaily zo života hrdinky, avšak akosi popritom zabudla ponúknuť čitateľovi aspoň jednu či dve odpovede. Kto je a odkiaľ sa na ostrove pamäťová polícia vôbec vzala? Kto ich riadi? Ovplyvňujú zmiznutia vecí aj ich? 

Každopádne, tam, kde príbeh zlyhal v poskytnutí odpovedí, prekypoval otázkami, pri ktorých som neraz vypla e-knihu a len tak hľadela pred seba. Premýšľala som, ako jednoducho by sa niektoré prvky z knihy dali použiť aj dnes. Neznámi ľudia kontrolujúci život ostatných, ktorí žijú v strachu z toho, čo bude... (znie vám to povedome?)

Hrdinka v knihe pracuje na vlastnom rukopise, ktorý si máme možnosť pomedzi kapitoly tiež prečítať, čím ma autorka tiež prekvapila. Sprvu som netušila o čo ide a ako tento román ovplyvní dej, no ako som sa pohýnali vpred, všetko do seba zapadlo. Obzvlášť, keď na ostrove zo dňa na deň zmizli príbehy.

Myslím, že pointou príbehu nie je ponúknuť čitateľovi jasný príbeh od začiatku do konca so všetkými vysvetleniami na tanieri, to nie. Skôr tu ide o ten neustáli strach z neznámeho a nadvlády, nad ktorou sa po určitej dobe už ani nepozastavujeme, len sa ňou riadime. Zmizli kvety?  Zmizli klobúky? Okej, poďme robiť dáždniky. Zmizli vtáky? Venujme sa iným zvieratám...  

Najviac som v príbehu ľutovala editora R, ktorý ako jeden z mála nedokázal na nič zabudnúť. Všetko si pamätal, vďaka čomu bol jeho život v ohrození. Zakaždým, keď sa ostatným snažil pripomenúť rôzne veci a ich využitie, žasla som nad jeho zápalom a predstavovala, ako ťažko by sa mne samej hľadali slová na opis vecí ako zvonček, kniha či stužka. Veď mnohé z nich používame skoro každý deň a nemusíme sa nad nimi ani zamyslieť.



„Aj tá najúžasnejšia spomienka zmizne, ak si ju nevšímate, ak jej nikto nevenuje pozornosť. Nezanechá stopy, nijaké dôkazy, že niekedy jestvovala."

 Ostrov bez pamäti je krátke dielo, ktoré v sebe skĺbilo otázky úplného ovládania a tiež slobodnej vôle. Sama som bola neraz zhnusená s čím táto "pamäťová polícia" prišla, než som sa zamyslela nad tým, čo všetko im ľudia ostrova dovolili. 

Toto dielo nie je len príbehom, ale taktiež niečím viac- nadčasovým príbehom, ktorý aj dnes človek môže aplikovať do reality. Ak si zameníte niektoré postavy za súčasné "osobnosti", zamrazí vás, ako reálne na vás bude odrazu Ostrov bez pamäti pôsobiť.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.

19:03:00 1 komentárov

"A princess must have her prince"

 
Názov: To Kill a Kingdom
Séria: /
Autor: Alexandra Christo
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Feiwel & Friends
Počet strán: 357
Hodnotenie na GR: 3.87*
Anotácia: Princess Lira is siren royalty and the most lethal of them all. With the hearts of seventeen princes in her collection, she is revered across the sea. Until a twist of fate forces her to kill one of her own. To punish her daughter, the Sea Queen transforms Lira into the one thing they loathe most—a human. Robbed of her song, Lira has until the winter solstice to deliver Prince Elian’s heart to the Sea Queen or remain a human forever.

The ocean is the only place Prince Elian calls home, even though he is heir to the most powerful kingdom in the world. Hunting sirens is more than an unsavory hobby—it’s his calling. When he rescues a drowning woman in the ocean, she’s more than what she appears. She promises to help him find the key to destroying all of sirenkind for good—But can he trust her? And just how many deals will Elian have to barter to eliminate mankind’s greatest enemy?

 
“How strange that instead of taking his heart, I'm hoping he takes mine.”


Alexandra Christo debutovala v roku 2018 s knihou To Kill a Kingdom, v ktorej nám predstavila retelling Malej morskej víly, ale úplne inak, než by sme čakali.

Za seba môžem povedať, že toto bol jeden z najoriginálnejších retellingov, aké som kedy čítala. A možno najlepší v rámci rozprávkového zamerania.

Poďme rovno k veci a dovoľte mi povedať zopár vecí, ktoré vás na knihe môžu osloviť hneď na začiatku:


1. Postavy

Už z obsahu mi bolo jasné, že nemôžem očakávať žiadne hrdinské postavy, ktoré by konali len dobro a neušpinili si pritom ruky. To som ešte ale nevedela, že sa mi dostane presného opaku.

Všetci sme nejakí. Môžeme byť akokoľvek dobrí, a aj tak sa uchýlime k nie práve najlepších taktikám, aby sme dostali svoje. Nejako takto žije aj princ Elian, ktorý sa snaží, pre väčšie dobro a bezpečnosť národov, vyzabíjať všetky sirény, pretože tak nezomrú oni.

Elian je postavou, ktorá si ma získala hneď na začiatku svojou prvou vetou. Je to vrah, a predsa je princ. Zabíja, no tým zachraňuje. Tak ako to, že sa nepovažuje za hrdinu?

Všetko sa mení, keď na mori zachraňuje topiace sa dievča, ktoré ho priťahuje, a predsa ho trochu desia jej vedomosti.

Druhá skvelá postava, Lira, je siréna, ktorú poznajú nielen v mori, ale aj na súši ako „Záhubu princov“. Na každé svoje narodeniny totiž ukradne srdce jednému princovi- doslova. Potom si ich bezpečne uschová, kým ich nebude mať dvadsať, aby sa mohla stáť Kráľovnou mora a vystriedať tak svoju matku.

Neraz, keď sa na scéne objavila jej matka, som pred sebou videla Uršulu z Ariel. Neviem prečo, ale aj keď som dostala viac opisu, moja hlava mala svoju pravdu.

Každopádne, Lira bola skvelá. Mala ostrý jazyk, nikomu nič len tak nedarovala, a hoci sa neraz ocitla v presile a nevýhode, zo všetkého dokázala vykľučkovať. Jej „vzťah“ s princom, ktorému mala ukradnúť srdce, sa rýchlo stal mojím obľúbeným aj preto, ako sa obaja dopĺňali. Na ich slovných výmenách som sa neraz schuti a nahlas zasmiala.


“And the ocean, calling out to us both. A song of freedom and longing.”


2. Fantastický svet



Jedným slovom: WAU.

Poznáte ten pocit, keď čítate nejakú fantasy sériu, kde vám jednotlivé slová či časti vymysleného sveta dajú zmysel až v nejakej tretej či štvrtej časti? Tak tu na to môžete zabudnúť, pretože sa jedná o jednorázovku, takže všetko, čo potrebujete, je v knihe vysvetlené. Dokonca viac, ako som si na začiatku myslela, že bude, pretože autorka do diela zakomponovala vlastné kráľovstvá, dejiny, mytológiu a mnohé iné, vďaka čomu na mňa všetko pôsobilo oveľa komplexnejšie.

Som rada, že sa autorka zamyslela aj nad jazykovými bariérami, ktoré medzi sebou ľudia museli mať, a krásne poukázala na jeho pestrosť. Bolo to príjemné, a z mojej strany aj vítané, prekvapenie.

Značná časť knihy sa odohráva aj na mori, keďže princ sa so svojou posádkou plaví za Okom bohyne Keto, aby tak porazil sirény a zachránil tak ľudstvo. Vďaka tejto výprave sa dozvieme viac o ďalších kráľovstvách, o panovníkoch a k tomu pridáme zopár intríg, ktoré v dobrom fantasy nemôžu chýbať. Jednoducho nádhera.

3. Zápletka

Ako som spomenula vyššie, naši dvaja „hrdinovia“ na seba nanetrafia hneď na začiatku, to nie. Autorka nám ich oboch krásne predstaví, donúti nás, aby nám na nich záležalo, a až potom im pretne cesty, čím všetko skomplikuje.

Lira je svojou matkou zakliata do ľudskej podoby, aby sa jej tak ťažšie získavalo princovo srdce. To pre našu sirénu ale nemá predstavovať žiaden problém, či?

Samozrejme, nebola by to ona, keby už počas toho, ako ju Elian zachráni, mu nestrelila po tvári a nezačala po ňom vrieskať v Psárine, jazykom, ktorý je skoro všade zakázaný.

Od ich prvotného stretnutia bolo takmer nemožné pustiť knihu z ruky. Dej mal všetko, čo som od neho chcela a niekedy, vďaka týmto mýtom a legendám, ešte aj viac. Fantasy prvky tu boli rozobraté do väčšej miery ako v iných príbehoch, a romantická linka nikde nezaostávala. 


“You can't win a war. Someone else just loses.”


4. Romantika

Áno, áno a ešte raz áno. Priznávam, že som sa prvotne do knihy púšťala v nádeji, že sa mi dostane niečo podobne sexy ako Daughter of the Pirate King, kde tej prešpekulovanosti bolo menej, ale zato romantiky neúrekom. Nebolo to síce presne ono, no aj tak som sa zamilovala.

Hrdinovia si väčšinu knihy idú po krku, jeden druhého podpichujú a zakaždým vracajú úder, no človek si ich musí obľúbiť, pretože obaja vedia, že za tými slovami je viac.

Nebola to však len romantika, ale aj rodinné puto, ktoré sa mi páčilo. Ako vzťah Eliana so svojou rodinou, tak aj Liry a jej sesternice. Stále ostávam v nemom úžase, ako to všetko autorka dokázala dať do tristo päťdesiatich strán, keď niektorí autori to nedajú ani do osemsto (hej, Sarah, pozerám na teba).



“People don’t tell secrets because someone needs to know them. They do it because they need someone to tell.”


5. Ďalšie retellingy?

Keď som dnes dočítala knihu, dala som sa do prieskumu a na goodreads som objavila pripravovanú knihu pod názvom Princess of Souls (Princezná duší), ktorá síce nemá ešte predpokladaný termín vydania, avšak podľa všetkého by sa mala odohrávať v rovnakom svete ako To Kill a Kingdom. 

Tentokrát sa ale presunieme z retellingu malej morskej víly k temnej Rapunzel, takže neviem ako vy, ale ja sa mega teším. O, a aby som nezabudla, tiež sa tam stretneme s gréckymi mýtmi a enemies to lovers trópom!
Ak to bude tak dobré ako toto, ja budem maximálne nadšená.





21:46:00 No komentárov
Newer Posts
Older Posts

Kto som?

Kto som?
Normálna (sem-tam blonďatá) osôbka, ktorá miluje knihy a príbehy všetkého druhu. #pharmacygirl #wattpadauthor #radiologystudent

Novinky

Tvorím aj na wattpade:

Goodreads

2020 Reading Challenge

2020 Reading Challenge
Perla has completed her goal of reading 55 books in 2020!
hide
70 of 55 (100%)
view books

Perla's read book montage

Circe
Čo sa stalo Mare Dyerovej?
Peter Pan
Horkosladké esencie
Bezhviezdne more
Krv elfov
The Toll
IOU
Meč osudu
Posledné želanie
Yona of the Dawn, Vol. 11
Yona of the Dawn, Vol. 10
Bane
Scandalous
Wrong Bed, Right Guy
Defy
Zjazvený kráľ
Written with You
Je to absolútne fenomenálne
Complot


Perla Torkan's favorite books »

Pinterest

Zastihnete ma aj na facebooku

Štítky

(Ne)odporúčania Book Club Book haul Book challenge Book of the Month Book reviews Book signing Bookish Merch dnes píšem chvíľka na zamyslenie Interviews My edits Očakávané vydania podľa autora Problémový piatok Problems of a writer recenzie Reviews rozcestník Spolupráce Tag Tuesday TBR Top 5 Videos Vojna obálok Wrap up z denníka autora

Čitatelia

Archív článkov

  • ►  2022 (2)
    • ►  marca (1)
    • ►  februára (1)
  • ▼  2021 (10)
    • ▼  decembra (1)
      • Všetci žijeme najlepšie ako vieme ► Frida
    • ►  novembra (1)
      • Aj vražda je forma umenia ► Cesta 9 (Odložené príp...
    • ►  októbra (1)
      • Je lepšie stratiť či ľutovať? ► Môj prvý tanec
    • ►  augusta (1)
      • Slová sa nikdy nestratia ► Ostrov bez pamäti
    • ►  júla (2)
      • Získať jeho srdce alebo mu dať svoje? ► To Kill a ...
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (1)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (1)
  • ►  2020 (28)
    • ►  novembra (4)
    • ►  septembra (3)
    • ►  augusta (3)
    • ►  júna (3)
    • ►  apríla (5)
    • ►  marca (4)
    • ►  februára (4)
    • ►  januára (2)
  • ►  2019 (22)
    • ►  októbra (1)
    • ►  septembra (2)
    • ►  augusta (1)
    • ►  júla (2)
    • ►  júna (1)
    • ►  mája (6)
    • ►  marca (3)
    • ►  februára (2)
    • ►  januára (4)
  • ►  2018 (59)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (6)
    • ►  októbra (5)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (8)
    • ►  júla (8)
    • ►  júna (5)
    • ►  apríla (4)
    • ►  marca (4)
    • ►  februára (6)
    • ►  januára (6)
  • ►  2017 (67)
    • ►  decembra (8)
    • ►  novembra (8)
    • ►  októbra (4)
    • ►  septembra (15)
    • ►  augusta (6)
    • ►  júla (9)
    • ►  júna (4)
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (5)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (6)
  • ►  2016 (17)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (1)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (9)
FOLLOW ME @INSTAGRAM

Created with by ThemeXpose