Názov: Ostrov bez pamäti
Séria: /
Autor: Yoko Ogawa
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 264
Hodnotenie na GR: 3.78*
Anotácia: Na bezmennom ostrove pri bezmennom pobreží miznú objekty: najskôr klobúky, potom stuhy, vtáky, ruže. Väčšina obyvateľov ostrova na stratené predmety okamžite zabúda, akoby im ktosi vygumoval spomienky. Lenže tí, čo neprišli o schopnosť pamätať si, žijú v ustavičnom strachu. Pátra po nich pamäťová polícia, ktorá má za úlohu zabezpečiť, aby to, čo zmizlo, upadlo navždy do zabudnutia.

Keď mladá spisovateľka zistí, že aj jej redaktor patrí do kategórie prenasledovaných, snaží sa ho udržať pri živote v tajnej skrýši pod podlahou. Ich jedinou nádejou na záchranu pred hrôzou a vecným zabudnutím je román, na ktorom tajne pracujú... No čo ak o chvíľu prídu aj o schopnosť písať?

„Kedysi som počula výrok, že ľudia, ktorí začínajú pálením kníh, skončia upaľovaním iných ľudí."

 Yoko Ogawa svoj príbeh Ostrov bez pamäti pôvodne napísala v roku 1994, o čom svedčí aj prostredie diela. Snažila sa v ňom zachytiť monitorovanie ľudstva a hlavne schopnosť ich ovládania. 

Na prvý pohľad by ste o knihe povedali, že je útla. Krátka, možno. Lenže ako sa do nej raz ponoríte, neprečítate ju na jedno sedenie, pretože to, čo kedysi autorka nazvala dystópiou, od nás možno nie je tak vzdialené, ako sa nazdávame.

Príbeh rozpráva o mladej spisovateľke, ktorá stratila matku aj otca, takže ostala sama na ostrove, kde jej najbližším priateľom je jej editor R a starec žijúci na nefunkčnom trajekte.  

Z ostrova, z času na čas, miznú veci. Niekedy sa jedná o veci ako strúhadlo či klobúk, inokedy zmiznú všetky kvety alebo vtáky. Ľudia sa týchto vecí zbavia a ich mysle na ne zabudnú akoby nikdy neexistovali. Tím, ktorí s niečím z toho pracovali, nájdu novú prácu. A život na ostrove ide ďalej pod kontrolou pamäťovej polície. 

V niektorých veciach som z knihy ctila podobnosť s knihou 1984, no aj tak som čakala viac vysvetlenia. Autorka sa zamerala na opis, ktorý bol detailný, zameral sa aj na najdrobnejšie detaily zo života hrdinky, avšak akosi popritom zabudla ponúknuť čitateľovi aspoň jednu či dve odpovede. Kto je a odkiaľ sa na ostrove pamäťová polícia vôbec vzala? Kto ich riadi? Ovplyvňujú zmiznutia vecí aj ich? 

Každopádne, tam, kde príbeh zlyhal v poskytnutí odpovedí, prekypoval otázkami, pri ktorých som neraz vypla e-knihu a len tak hľadela pred seba. Premýšľala som, ako jednoducho by sa niektoré prvky z knihy dali použiť aj dnes. Neznámi ľudia kontrolujúci život ostatných, ktorí žijú v strachu z toho, čo bude... (znie vám to povedome?)

Hrdinka v knihe pracuje na vlastnom rukopise, ktorý si máme možnosť pomedzi kapitoly tiež prečítať, čím ma autorka tiež prekvapila. Sprvu som netušila o čo ide a ako tento román ovplyvní dej, no ako som sa pohýnali vpred, všetko do seba zapadlo. Obzvlášť, keď na ostrove zo dňa na deň zmizli príbehy.

Myslím, že pointou príbehu nie je ponúknuť čitateľovi jasný príbeh od začiatku do konca so všetkými vysvetleniami na tanieri, to nie. Skôr tu ide o ten neustáli strach z neznámeho a nadvlády, nad ktorou sa po určitej dobe už ani nepozastavujeme, len sa ňou riadime. Zmizli kvety?  Zmizli klobúky? Okej, poďme robiť dáždniky. Zmizli vtáky? Venujme sa iným zvieratám...  

Najviac som v príbehu ľutovala editora R, ktorý ako jeden z mála nedokázal na nič zabudnúť. Všetko si pamätal, vďaka čomu bol jeho život v ohrození. Zakaždým, keď sa ostatným snažil pripomenúť rôzne veci a ich využitie, žasla som nad jeho zápalom a predstavovala, ako ťažko by sa mne samej hľadali slová na opis vecí ako zvonček, kniha či stužka. Veď mnohé z nich používame skoro každý deň a nemusíme sa nad nimi ani zamyslieť.

 Ostrov bez pamäti je krátke dielo, ktoré v sebe skĺbilo otázky úplného ovládania a tiež slobodnej vôle. Sama som bola neraz zhnusená s čím táto "pamäťová polícia" prišla, než som sa zamyslela nad tým, čo všetko im ľudia ostrova dovolili. 

Toto dielo nie je len príbehom, ale taktiež niečím viac- nadčasovým príbehom, ktorý aj dnes človek môže aplikovať do reality. Ak si zameníte niektoré postavy za súčasné "osobnosti", zamrazí vás, ako reálne na vás bude odrazu Ostrov bez pamäti pôsobiť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.