Novinka od svetoznámej autorky, ktorej romantické príbehy poznáte z filmov.

Názov: Môj prvý tanec
Séria: /
Autor: Nicola Yoon
Diel: standalone
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 280
Hodnotenie na GR: 4.10*
Anotácia: Evie už neverí v lásku – veď každá sa končí katastrofou. Presvedčili ju o tom aj jej rodičia. O to viac ju šokuje, keď sa jej pred očami premietne koniec každého vzťahu – stačí, aby sa pred ňou zamilovaní pobozkali. Evie sa snaží pochopiť, prečo sa jej to deje, a osud ju zavedie do tanečnej školy. V nespútanom rytme tanca spoznáva chalana menom X. A Evie tento spontánny umelec s romantickou dušou, ktorý sa neváha pustiť do každého dobrodružstva, stále viac očaruje. Oplatí sa nakoniec pre lásku riskovať?

 

Istotne poznáte ten pocit, keď vám do očí udrie kniha od autora, s ktorým nemáte veľmi dobrú skúsenosť, a až pridlho zvažujete či po nej siahnuť alebo nie. Nakoniec sa do nej, značne skeptický, ponoríte, a prídete na to, že hoci si autorka zachovala svoj štýl čo sa hrdinov týka, dejovo a významovo sa pohla na úplne inú úroveň.

Vyššiu úroveň.

Presne tak, toto nebude len recenzia, ale skôr môj vlastný príbeh o tom, ako ma Môj prvý tanec zničil.

 

„Filozofickí básnici tvrdia, že láska je odpoveď, ale je viac než to. Láska je otázka aj odpoveď, a dôvod na to, prečo sa vôbec pýtať.“

 

Nie som si istá, kedy naposledy som čítala YA contemporary knihu, ktorá mala tak jednoduchý začiatok a napriek tomu sa zaradila medzi top prečítané knihy. Všetko, čo sa v tejto knihe odohráva, je písané s ľahkosťou a jednoducho, no predsa to človeka v konečnom dôsledku zamrazí.

 

Nicola Yoon je známa svojou diverzitou a schopnosťou dať postavám zaujímavú minulosť, koníčky a tiež názory na svet. Začala tým v knihe Everything, Everything (ktorú vám až tak neodporúčam), a pokračovala v tom až k tejto.

 

Hlavná hrdinka, Evie, neverí na lásku. Po tom, čo sa jej rodičia rozviedli, na ňu zanevrela a nedokáže sa tešiť zo vzťahov iných, pretože ona vie, ako skončia.

Vidí ich.

Ako niekto, kto o láske dlhú dobu sám pochyboval, som bola na tento koncept hneď zvedavá. Každý vníma lásku inak. Niekto na ňu neverí, iný sa jej bojí a ďalší nežije pre nič iné ako vzťahy. To je krása rôznorodosti, s ktorou sa autorka bravúrne pohrala.

V knihe sa pretkávajú kapitoly s víziami, kedy, spoločne s Evie, sledujeme rôzne dvojice a ich cestu za koncom vzťahu. Každý vzťah sa predsa rozpadne, nie?

Čo sa na začiatku javilo ako humorná oddychovka s dávkou rodinnej drámy, sa ale postupne rozvinulo v niečo hĺbavé, a podľa mňa, aj filozofické. Hrdinka čoraz viac premýšľala o láske a nástrahách, ktoré so sebou prináša. Nebol to však samotný cit, ktorý ju desil, ale to, čo prišlo potom.

Strata, smútok, samota.

A to, knihomoli, vo mne zarezonovalo na úplne inej úrovni než čokoľvek, čo som čítala. Dokázala som sa stotožniť s jej obavami, pochopiť, prečo tak otáľala s akýmkoľvek vzťahom a tiež, prečo nechcela odpustiť otcovi.

 

„Ak je na to dosť času, zo všetkých zamilovaných príbehov sa napokon stanú príbehy zlomených sŕdc.“

 

Ďalšia postava, ktorá ma zaujala, bol X. Na prvý pohľad bezproblémový chalan, ktorý si chcel v Los Angeles splniť sen so svojou kapelou, bol na konci jeden z mála hlasov rozumu. A hlavne, bol tam pre Evie vždy, keď ho potrebovala. Jeho nadhľad a optimizmus ma vždycky donútili usmievať sa, pretože bez neho by kniha bola ponurejšia.

 

Keď sa nad tým tak zamýšľam, podobný vzorec uplatnila Nicola Yoon aj vo svojej predošlej knihe „The Sun Is Also A Star“, kde hrdinka taktiež neverila na lásku a hrdina si vzal do hlavy, že ju „prinúti“ zamilovať sa doňho. To, čo mi však v jej predošlej knihe chýbalo, na mňa tu dýchalo z každého slova.

Toto bolo uveriteľné. Toto malo minulosť, vysvetlenie a čo je hlavné... nádej na lepšiu budúcnosť.

Čo ma skutočne dostalo, boli emócie, ktoré sa autorka rozhodla vykresliť. Bola to síce náhoda, ktorá Evie priviedla do tanečného štúdia, avšak všetko, čo sa stalo potom, bolo skvelé a nenútené. Presne tak, ako samotný život.

 

Evie a X spolu majú ako dvojica vystúpiť na tanečnej súťaži amatérov, aby tak pomohli Xavierovým starým rodičom s ich tanečným štúdiom, ktorému sa nedarí. Hrdinka je síce sprvu skeptická, pretože tanec jej veľa nevraví a nedokáže sa v rukách partnera uvoľniť, avšak nakoniec súhlasí, pretože verí, že tak zistí, prečo má svoje vízie.

 

Oceňujem tanečné vsuvky, pretože som si vďaka nim vedela všetko lepšie predstaviť, čo, v mojom prípade, veľa hovorí, nakoľko za normálnych okolností som rada, že dokážem stáť rovno, nieto sa ešte hýbať do rytmu.

 

Evie mala okrem Xaviera aj svojich kamarátov, ktorí tiež boli dôležití pre príbeh, pretože dvaja z partie v príbehu vytvorili pár, čím postavili Evie do nepríjemnej situácie. Ona bola jediná, ktorá vedela, ako to skončí ešte skôr, než mohlo niečo poriadne začať.

Sledovať všetko jej očami, vidieť jej starosti a to, ako si kvôli nim nedokázala poriadne užívať bolo náročné, pretože som ju chápala. Strach, že o niečo prídeme je niekedy väčší ako obavy, že to nezažijeme.

 

„Ľudia sa už nevrátia, Evie. Máme len ten čas, ktorý máme.“

 

Môj prvý tanec  mi dal veľa. Neviem, či moje slová dávajú zmysel a či musím napísať niečo viac, čo by vás presvedčilo. Táto kniha je svojou najlepšou recenziou, tak si ju bežte prečítať. 

Ja som sa pri nej zrevala ako malá.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.