Názov: Cukor a bič / Stick and Stones

Séria: /

Diel: standalone

Vydavateľstvo: Lindeni / Harvill Secker

Počet strán: / 384

Hodnotenie na GR: 3.73

Tri ženy zdieľajúce osud s jedným mužom - exmanželka, súčasná manželka a milenka - sa musia spojiť, aby vytvorili nečakanú koalíciu proti nebezpečnému manipulátorovi.

Imogen túži len po pokojnom rozvode s Phillipom, s ktorým ju už okrem spoločného syna nič nespája. Keď jej však pohrozí, že ju oberie o dom, stresová situácia ju donúti spraviť čosi nemysliteľné. Niečo, čím dostane situáciu pod kontrolu. Chtiac-nechtiac sa do toho musí zapojiť aj Phillipova súčasná priateľka Naomi a exmanželka Rachel, ktoré spočiatku Imogeniným tvrdeniam o Phillipovej šialenosti neveria. Keď však začína ísť o život, je jasné, že jediná cesta vpred je pustiť sa do nebezpečnej hry o právo na lepšiu budúcnosť bez manželovho teroru a jeho zvrátených predstáv o láske.

Cukor a bič je majstrovsky napísaný psychotriler s nečakanými zvratmi.

Žijeme síce v dvadsiatom prvom storočí, avšak téma ako domáce násilie je ešte stále celkom veľké tabu. Trýznitelia sa hrajú na svätcov a zvaľujú všetku vinu na trýznené osoby. Tie sa častokrát pod náporom fyzického, no aj psychického násilia podvolia a zabudnú, kto je zlý a dobrý.

Presne tak som sa cítila pri čítaní niektorých myšlienok hlavnej postavy... až mi po chrbte behal mráz.

Akoby sama pochybovala, či je obeťou alebo trýzniteľom.

Vo väčšine trilerov je človek zvedavý na motív vraždy, chce vedieť prečo si vrah vybral danú obeť, no v tomto diele som skôr hľadala dôvod, pre ktorý by som hlavnú postavu nechcela zabiť.

Príbeh je vyrozprávaný ako v prvej, tak sa občas stretneme aj s treťou osobou. Čo ma ale zaujalo oveľa viac je spôsob, akým sa autor rozhodol vyrozprávať príbeh. Namiesto typického čakania na vyvrcholenie zápletky nás hneď hodil do stredu diania- na pohreb. Pokračovanie sa odohráva niekoľko dní pred ním a čitateľ sa tak spätne dozvedá, čo predchádzalo jedotlivým udalostiam.

Moje hodnotenie: 3/5*

Hlavnej postave príbehu, Imogen, som neraz chcela zatlieskať za jej odvahu a hlavne vytrvalosť, pretože prejsť si tým, čo ona, by iných poznačilo oveľa viac. Páčila sa mi jej odvaha, ktorú v sebe našla kvôli synovi, a hlavne, že sa rozhodla neustúpiť a nepoddať sa trýzniteľovi.

Trýzniteľova exmanželka, Ruby, bola zaujímavým spestrením príbehu. Bola jeho prvou ženou a zároveň prvou, ku ktorej sa nechoval tak ako k ostatným.

Ako sa ale vraví, do tretice všetko dobré, a tak aj Naomi prispela do príbehu svojím vlastným. Jej postava bola najzaujímavejšou a taktiež najmladšou obeťou násilia. Tvárila sa nezaujato, ale pod povrchom sa schovávala ľudská bytosť, o ktorej by som sa chcela dozvedieť viac.

Philip, exmanžel, manžel a milenec, bol od začiatku vykreslený ako ten, koho sa chcete zbaviť, no fakt, že je mŕtvy už v prvej kapitole, vás núti chcieť zistiť viac. Tak či onak ma trošku sklamal jeho príbeh a "výhovorky", prečo sa chovl tak, ako sa choval. Autor sa chopil prvej príznačnej odpovede, čo ma, v konečnom dôsledku, vôbec neprekvapilo.

Moje hodnotenie: 3/5*

Kniha začína dosť netypicky, a to Philipovým pohrebom. Čitateľ premýšľa, ako došlo k pohrebu a hlavne... Ako zomrel?

Na týchto otázkach sú položené základy knihy.

Postupne sa dozvedáme, čo pohrebu predchádzalo a máme možnosť utvoriť si o trýzniteľovi celkový obraz, pretože autor sa snaží zdôvodniť konanie všetkých postáv.

Dobrá kniha by mala mať dobrú zápornú postavu. Ak vás nezaujme záporák, ako vás potom môže príbeh udržať vo vypätí?

Pri Philipovi som balansovala niekde v strede. Chcela som vedieť, čo sa mu stalo, že zomrel, no jeho nevysvetliteľné správanie ma prestalo baviť vo chvíli, keď nám autor predstavil jeho "výhovorku". Myslím, že takéto "backstories" sú pri záporných postavách už obohrané.

Príbeh, ktorý ma zaujal najviac, bol o Naomi. Mladá a pekná žena, ktorá nepoznala svojich rodičov sa na začiatku chovala nanajvýš divne, avšak počas príbehu si prešla asi najväčšou premenou.

Imogen, okrem toho, že si našla kamarátky, ostáva stále rovnaká, možnože s pokojnejšou dušou. Jej láska k Alistairovi bola na celom diele jednou z tých najkrajších vecí, pretože pre neho chcela len to najlepšie a chápala, aké ťažké je odoprieť dieťaťu otca. Aj keď je násilník.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Cukor a Bič je zaujímavé dielo, ktoré poukazuje domáce násilie a aké jednoduché je zamiesť veci pod koberec- ide len o postavenie. O tom to v dnešnej dobe totiž je. Čím vyššie postavenie, tým jednoduchšie ľudia odvrátia tvár. Našťastie, ešte stále sa nájdu takí, ktorí len nečinne neprizerajú, no urobia to, k čomu by sa za iných okolností možno neodhodlali. Taktiež autor poukázal na fakt, že nie je nič silnejšie, ako materinská láska. Nie nadarmo sa hovorí, že nikto nemiluje svoje deti tak, ako ich mama.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Názov: Dokonalá / Perfect

Séria: Chybná / Flawed

Diel: druhý

Vydavateľstvo: Slovart / Feiwel & Friends

Počet strán: 400 / 341

Hodnotenie na GR: 4.22

Celestine Northová je Chybná. Odkedy ju sudca Crevan označil za hrozbu číslo jeden pre spoločnosť, Celestine je na úteku spoločne s ďalším Chybným, Carrickom, jediným človekom, ktorému môže veriť. No Celestine ukrýva tajomstvo - dôkaz, ktorý by mohol celý systém založený na snahe o dokonalosť odsúdiť na zánik. Dôkaz, pre ktorý už začali záhadne miznúť ľudia a každý, kto by chcel Celestine pomôcť, vrátane jej najbližších, je vopred odsúdený na trest. Čas sa neúprosne kráti, a tak sa Celestine bude musieť rozhodnúť: zachráni seba alebo bude riskovať život, aby pomohla všetkým nespravodlivo označeným za Chybných? Cecelia Ahern, autorka bestsellerových romantických príbehov, v druhom, záverečnom diele svojej dystopie dokazuje, aká nebezpečná môže byť spoločnosť, v ktorej pravidlá majú väčšiu váhu ako ľudskosť a súcit s nami, čo nie sme zďaleka dokonalí.

Minulý rok som sa pri čítaní Chybnej niekoľkokrát zamyslela nad odkazom tejto série. Zatiaľ čo sa mi jednotka veľmi páčila, nepredpokladala som, že by ju druhá časť mohla tromfnúť. Nuž, bola som na omyle.

Dokonalá ma zasiahla hneď na niekoľkých úrovniach. V tejto knihe na mňa nečakalo len viac akcie a interakcií jednotlivých postáv, ale aj hĺbavých myšlienok a vecí, nad ktorými premýšľam doteraz.

(Pre tých, ktorí ste nečítal prvý diel, v recenzii sa môžu vyskytnúť spoilery.)

Cecelia Ahern patrí medzi autorov, ktorých jendoduchosť písania dokáže čitateľa zaujať už behom prvýh strán.

Rovnako, ako sa mi páčil jej štýl v jednotke, obľúbila som si ho aj v tomto pokračovaní.

Autorka využíva na vyrozprávanie príbehu prvú osobu, ktorá zakaždým, keď do príbehu vstúpi niekto z predošlej knihy, nám pripomenie, o koho sa jedná. Aj vďaka tomu som mala stále pocit, že som v obraze. Nikdy mi nič neunikalo.

Veľmi sa mi páčilo, ako sa Cecelia rozhodla popasovať s vnútorným vývojom Celestine, pretože keď sa spätne pozriem na prvý diel a tento, jasne vidím cestu, ktorou si prešla. A tak by to malo byť pri každej postave.

Moje hodnotenie: 5/5

Celestine Northová, najhľadanejšia Chybná, si prešla v prvom dieli hotovým peklom a počas čítania dvojky som sa pýtala samej seba, kedy to utrpenie skončí.

Celestine, aj napriek všetkému, stále verí v ľudstvo a nápravu všetkých chýb.

Carrick, Chybný, ktorý sľúbil, že Celestine nájde a pomôže jej, sa ešte stále drží svojho sľubu. Autorka sa rozhodla poodhaliť nám o niečo viac z jeho minulosti, za čo som bola vďačná. Postupne sa z tajoného chlapca vyformovala plnohodnotná a komplexná postava.

Postava Arta mi bola nesympatická už v jednotke, a nečakala som, že by sa to mohlo nejako zmeniť. Mýlila som sa. Art mi totiž dokázal, že všetci ľudia majú možnosť nápravy, nehľadiac na to, čo urobili. Jeho činy hovorili za neho a trúfam si povedať, že jeho postava zaznamenala najväčší vývoj (hneď po Celestine).

Čo ma na príbehu veľmi potešilo bola rôznorodosť a hlavne komplexnosť vedľajších postáv. Autorka do druhého pokračovania vložila niekoľko nových postáv, z ktorých každá mala svoj príbeh a problémy, no zároveň nám pripomenula tých, s ktorými sme sa stretli už v Chybnej.

Moje hodnotenie: 4.5/5*

Poznáte ten pocit, keď čítate vyvrcholenie knihy v takom napätí, až pomaly nedýchate, len otáčate jednu stranu za druhou? A potom príde to najlepšie... Bum! Koniec prvej časti. Nasleduje skoro rok čakania na druhý diel, ktorý však začne minimálne dva týždne po posledných udalostiach.

Nie ale v tejto sérii.

Autorka plynule naväzuje na Chybnú, nič nenecháva predstavivosti a my sme tak vo vytŕžení prakticky už od prvej strany.

Sudca Crevan sa snaží dostať k Celestine za každú cenu, posielala Informátorov do všetkých kútov a trýzni Chybných, len aby ju vylákal. Potrebuje sa zbaviť jediného dôkazu, ktorý by aj z neho samého mohol urobiť Chybného. Nanešťastie, tým dôkazom je samotná Celestine, ktorej vypálil šieste, protizákonné, znamenie Chybnej.

Sledovať Celestine, ako si postupne uvedomuje svoju vnútornú silu a potenciál bolo ako hľadieť na dieťa, ktoré vám rastie pred očami. Usmievali ste sa, keď zložila skladačku a boli ste hrdí, keď sa jej niečo podarilo.

Táto časť mala oveľa viac akčných scén, ktoré ma nútili zbesilo otáčať strany a híkať, keď sa niečo nedialo, akoby som si to predstavovala. Bola o niečo akčnejšia ako jednotka, avšak nechýbali hĺbavé scény, pri ktorých mi po tele naskákali zimomriavky.

Moje hodnotenie: 5/5*

Dokonalá patrí medzi tie príbehy, z ktorých pravdivosti vám behá mráz po chrbte. Keď som sa zamyslela nad jednotlivými pasážami, jednotlivými vetami a hlavne nad odkazom knihy... Wau.
Autorka sa so svojím dielom krásne vyhrala, zakomponovala doň veľa myšlienok a múdrostí, a je len na čitateľovi, či si z toho niečo vezme, alebo si len užije jazdu, ktorou táto duológia bez pochyby je.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Séria Shadow and Bone patrí medzi prvotiny americkej autorky Leigh Bardugo, ktorá sa preslávila hlavne duológiou Vrania Šestka. Je to ale kniha Shadow and Bone, ktorá začala éru Girshaverse.

Keďže Netflix, v spolupráci s Leigh, chystá seriál, napadlo mi, prečo sa nepozrieť na krajiny, ktoré už preložili túto trilógiu? Bohužiaľ, my máme zatiaľ smolu, pretože na Slovensko sa táto trilógia zatiaľ nedostala, takže preto žiadne porovnávanie slovenských obálok.

(Skvelou správou ale je, že (možno) už koncom roka vydá SLOVART prvý diel tejto trilógie.)

► Amerika, UK

Nakoľko Leigh čerpala prvotnú inšpiráciu v starom Rusku, nie je sa čo čudovať, že obálku zdobí palác až príliš pripomínajúci klasicku stavbu v cárskom Rusku.

Prvá kniha vyšla v roku 2012, takže je celkom jasné, že po istom čase a hlavne, značnom úspechu, vyšli nové, špeciálne edície série, ktoré obsahujú aj odatočné poviedky. Tieto dve poviedky by ste len ťažko hľadali v prvom vydaní.

Tieto nové obálky sú podľa mňa jedny z najlepších, s akými grafici mohli prísť. Na obrázku to síce nie je vidieť, avšak keby ste ich držali v rukách, ich farebnosť a jednotlivé detaily by vás určite dostali, rovnako ako mňa.

► Česko

Naši susedia už majú preloženú celú sériu a síce sa mi páči farebná schéma, s akou prišli, celkový dojem z obálky je skôr negatívny. Tí, ktorí ste sériu čítali, istotne pochopíte podstatu jednotlivých bytostí na spodnej polovici knihy. Osobne sa mi páči akurát tak jednotka, pretože dvojka vyzeá, akoby sme sa v grafike vrátili niekoľko rokov dozadu.

► Nemecko

Odkedy som začala s touto rubrikou, skoro stále ma Nemci prekvapili. Bohužiaľ, v zlom. Ich obálky nepôsobia samé o sebe zle, ale len málokedy sa ich autorom podarí vystihnúť žáner, ku ktorému tú obálku robia (dáva tá veta zmysel?).

Pri Shadow and Bone som ale celkom milo prekvapená, pretože tieto obálky sa mi páčia oveľa viac ako české. Tak či onak, celkovo to nie je nič moc, radšej sa mohli držať pôvodných, amerických. Btw, som jediná, ktorej ten drak na obálke druhej časti pripomína toho dráčika z Mulan? Mušu, ak sa nemýlim.

Well, jediné, čo u Nemcov ostáva stále nemenné je fakt, že väčšinu fantasy kníh ošatia do bieleho, zatiaľ čo zvyšok sveta siahne po tmavom podklade.

► Francúzsko

Už pri niektorých predošlých sériách som si povedala, že Francúzi teda vedia prekvapiť. A urobili to znova.

Obálka k prvej časti trilógie sa mi nesmierne zapáčila. Je honosná, ladená do kráľovských farieb. Zaujímavú sú ale detaily na oblečení, ktoré ozaj pripomínajú ruské kabáty, aké sa kedysi nosili. Nemôžem inak ako obdivovať ich za nápaditosť, pretože okrem nich nemá žiadna krajina túto obálku.

► Dánsko

Škoda, že neviem nájsť tretí diel, pretože by rozhodne stál za to. Dáni sa rozhodli pre minimalizmus, čo nemusí byť na škodu, ale v tomto prípade... Well... Akosi sa mi to nepáči.

► Srbsko

Chvíľku sa ešte pristavme pri minimalizme a pozrime sa, ako by niečo také malo vyzerať, keď je to urobené správne.

Srbi sa rozhodli pre obdobný font aký ma originál, no zvýraznili ho dosť na to, aby pozadie mierne zaniklo. Čitateľ sa tak musí potrápiť, ak si chce prezrieť detaily pod nadpisom.

Musím sa priznať, že táto verzia sa mi páči viac ako anglická prvotná.

► Poľsko

Tieto sú asi najviac fantasy obálky aké v dnešnom článku uvidíte. Netuším, či som videla niečo originálnejšie, no zároveň tak pekné.

Poliaci sa rozhodli vziať veci do vlastných rúk a urobiť svet Gríš originálny už od obálky. Tí, čo trilógiu už čítali, si môžete v každej jednej obálke všimnúť hneď niekoľko detailov, ktoré vystihujú jednotlivé udalosti v knihe. Hoci som prečítala len jednotku a som niekde v polovici dvojky, vidím niečo an oboch obrázkoch.

Bardzo dobrze!

► Thajsko

V Thajsku sa rozhodli nekomplikovať si život zbytočným vymýšľaním, a tak sa zamerali na názov a hlavné magické elementy jednotlivých dielov. Nie je to zlé, ale ani dychberúce. Presne takto si predstavujem zlatý stred.

► Čína

Čína ma svojimi obálkami a nápadmi neprestane nikdy udivovať! Niektoré krajiny by si od nich mohli brať príklad a nechať vymýšľanie svojich obálok na ich grafikov, pretože, rovnako ako sa mi páčili obálky pre Tri temné koruny, zamilovala som si aj tieto.

Sú tajomné, veľa neprezrádzajú a hlavne... Nútia vás chcieť nakuknúť dovnútra.

► Vietnam

Zatiaľ čo prvá obálka vyzerá tajomne a zaujímavo, pri zvyšných dvoch by som sa bála, že siaham po rozprávke. Viem, kam tou dvojkou smerovali, avšak myslím si, že to zbytočne prehnali (mohli si odpustiť aspoň oči).

Prvý diel pôsobí magicky a zároveň je z obálky jasne vidieť, z akej krajiny autorka čerpala inšpiráciu. Veľmi sa mi páči kombinácia čiernej a zlatej, nakoľko ostatné obálky sú buď sivé alebo modré.

► Indonézia, Rumunsko

Niektoré obálky nepotrebujú slová. Stačí, že je v strede jeleň...

►Izrael

Som jediná, ktorej prvá obálka pripomína Alibabu a 40 Zbojníkov? Dokážem pochopiť všeličo, predsa len, už sme videli viac ako jednu obálku, ktorá nebola najjasnejšia, ale jednotka izraelskej verzie je úplne odlišná než hocičo, čo by som čakala.

► Švédsko

Uhm... Je len málo kníh, kde postavy na obálke prilákajú čitateľov. Keby tieto obálky vyzerali aspoň o trošku viac magickejšie, nie ako gotická tragédia, možno by som im uverila, že sa nám švédski vydavatelia snažia podhodiť fantasy príbeh, aký sme ešte nečítali. Bohužiaľ, toto nie je ten prípad, pretože slečna na obálke vyzerá, akoby si odskočila z Goodkindovej série Legenda o Pátračovi. Tam by sa hodila rozhodne viac.

► Japonsko

Japonci majú vždycky svojské obálky, pi ktorých sa môžete tešiť na anime verziu hlavných postáv. Neviem prečo, no stále mi vyčaria úsmev na tvári. Inak tomu nie je ani pri tejto sérii.

► Grécko, Taliansko, Irán

Hovorí sa, že to najlepšie prichádza nakoniec. Avšak, výnimka potvrdzuje pravidlo, takže dnešný článok zakončím týmito obálkami, z ktorých ešte perská verzia vyzerá celkom zaujímavo. Neviem ale, o čo sa snažili v Grécku, pretože tá obálka mi pripadá ako plagát z Mrázika.