Názov: Cukor a bič / Stick and Stones

Séria: /

Diel: standalone

Vydavateľstvo: Lindeni / Harvill Secker

Počet strán: / 384

Hodnotenie na GR: 3.73

Tri ženy zdieľajúce osud s jedným mužom - exmanželka, súčasná manželka a milenka - sa musia spojiť, aby vytvorili nečakanú koalíciu proti nebezpečnému manipulátorovi.

Imogen túži len po pokojnom rozvode s Phillipom, s ktorým ju už okrem spoločného syna nič nespája. Keď jej však pohrozí, že ju oberie o dom, stresová situácia ju donúti spraviť čosi nemysliteľné. Niečo, čím dostane situáciu pod kontrolu. Chtiac-nechtiac sa do toho musí zapojiť aj Phillipova súčasná priateľka Naomi a exmanželka Rachel, ktoré spočiatku Imogeniným tvrdeniam o Phillipovej šialenosti neveria. Keď však začína ísť o život, je jasné, že jediná cesta vpred je pustiť sa do nebezpečnej hry o právo na lepšiu budúcnosť bez manželovho teroru a jeho zvrátených predstáv o láske.

Cukor a bič je majstrovsky napísaný psychotriler s nečakanými zvratmi.

Žijeme síce v dvadsiatom prvom storočí, avšak téma ako domáce násilie je ešte stále celkom veľké tabu. Trýznitelia sa hrajú na svätcov a zvaľujú všetku vinu na trýznené osoby. Tie sa častokrát pod náporom fyzického, no aj psychického násilia podvolia a zabudnú, kto je zlý a dobrý.

Presne tak som sa cítila pri čítaní niektorých myšlienok hlavnej postavy... až mi po chrbte behal mráz.

Akoby sama pochybovala, či je obeťou alebo trýzniteľom.

Vo väčšine trilerov je človek zvedavý na motív vraždy, chce vedieť prečo si vrah vybral danú obeť, no v tomto diele som skôr hľadala dôvod, pre ktorý by som hlavnú postavu nechcela zabiť.

Príbeh je vyrozprávaný ako v prvej, tak sa občas stretneme aj s treťou osobou. Čo ma ale zaujalo oveľa viac je spôsob, akým sa autor rozhodol vyrozprávať príbeh. Namiesto typického čakania na vyvrcholenie zápletky nás hneď hodil do stredu diania- na pohreb. Pokračovanie sa odohráva niekoľko dní pred ním a čitateľ sa tak spätne dozvedá, čo predchádzalo jedotlivým udalostiam.

Moje hodnotenie: 3/5*

Hlavnej postave príbehu, Imogen, som neraz chcela zatlieskať za jej odvahu a hlavne vytrvalosť, pretože prejsť si tým, čo ona, by iných poznačilo oveľa viac. Páčila sa mi jej odvaha, ktorú v sebe našla kvôli synovi, a hlavne, že sa rozhodla neustúpiť a nepoddať sa trýzniteľovi.

Trýzniteľova exmanželka, Ruby, bola zaujímavým spestrením príbehu. Bola jeho prvou ženou a zároveň prvou, ku ktorej sa nechoval tak ako k ostatným.

Ako sa ale vraví, do tretice všetko dobré, a tak aj Naomi prispela do príbehu svojím vlastným. Jej postava bola najzaujímavejšou a taktiež najmladšou obeťou násilia. Tvárila sa nezaujato, ale pod povrchom sa schovávala ľudská bytosť, o ktorej by som sa chcela dozvedieť viac.

Philip, exmanžel, manžel a milenec, bol od začiatku vykreslený ako ten, koho sa chcete zbaviť, no fakt, že je mŕtvy už v prvej kapitole, vás núti chcieť zistiť viac. Tak či onak ma trošku sklamal jeho príbeh a "výhovorky", prečo sa chovl tak, ako sa choval. Autor sa chopil prvej príznačnej odpovede, čo ma, v konečnom dôsledku, vôbec neprekvapilo.

Moje hodnotenie: 3/5*

Kniha začína dosť netypicky, a to Philipovým pohrebom. Čitateľ premýšľa, ako došlo k pohrebu a hlavne... Ako zomrel?

Na týchto otázkach sú položené základy knihy.

Postupne sa dozvedáme, čo pohrebu predchádzalo a máme možnosť utvoriť si o trýzniteľovi celkový obraz, pretože autor sa snaží zdôvodniť konanie všetkých postáv.

Dobrá kniha by mala mať dobrú zápornú postavu. Ak vás nezaujme záporák, ako vás potom môže príbeh udržať vo vypätí?

Pri Philipovi som balansovala niekde v strede. Chcela som vedieť, čo sa mu stalo, že zomrel, no jeho nevysvetliteľné správanie ma prestalo baviť vo chvíli, keď nám autor predstavil jeho "výhovorku". Myslím, že takéto "backstories" sú pri záporných postavách už obohrané.

Príbeh, ktorý ma zaujal najviac, bol o Naomi. Mladá a pekná žena, ktorá nepoznala svojich rodičov sa na začiatku chovala nanajvýš divne, avšak počas príbehu si prešla asi najväčšou premenou.

Imogen, okrem toho, že si našla kamarátky, ostáva stále rovnaká, možnože s pokojnejšou dušou. Jej láska k Alistairovi bola na celom diele jednou z tých najkrajších vecí, pretože pre neho chcela len to najlepšie a chápala, aké ťažké je odoprieť dieťaťu otca. Aj keď je násilník.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Cukor a Bič je zaujímavé dielo, ktoré poukazuje domáce násilie a aké jednoduché je zamiesť veci pod koberec- ide len o postavenie. O tom to v dnešnej dobe totiž je. Čím vyššie postavenie, tým jednoduchšie ľudia odvrátia tvár. Našťastie, ešte stále sa nájdu takí, ktorí len nečinne neprizerajú, no urobia to, k čomu by sa za iných okolností možno neodhodlali. Taktiež autor poukázal na fakt, že nie je nič silnejšie, ako materinská láska. Nie nadarmo sa hovorí, že nikto nemiluje svoje deti tak, ako ich mama.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.