Názov: Ako nájsť vraha

Autor: Holly Jackson

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán:428

Hodnotenie na GR: 4.33

Anotácia: Pippa Fitz-Amobiová vyrastala v malom mestečku, ktorým pred piatimi rokmi otriasla vražda stredoškoláčky Andie Bellovej. Prípad bol uzavretý - spravil to jej priateľ Sal Singh. Polícia to vie, každý v meste to vie. Sám Sal sa predsa priznal - predtým, než si siahol na život.
Pippa si však jeho vinou nie je zďaleka taká istá, a preto sa rozhodne vo svojom školskom projekte pátrať na vlastnú päsť. Vďaka svojej tvrdohlavosti čoskoro zistí, že Andie skrývala minimálne toľko tajomstiev, koľko ľudí by mohlo mať záujem na jej zmiznutí. Mohol by byť Sal skutočne nevinný? Ak áno, ako nájsť skutočného vraha?
Detektívny príbeh plný nečakaných odhalení a temných tajomstiev obyvateľov jedného mestečka, kde posvietiť si na staré hriechy môže znamenať vystaviť seba aj svojich blízkych smrteľnému nebezpečenstvu.

 

Young adult sa nám pomaly rozširuje o ďalšie podžánre, ktoré, ako samotná kategória sľubuje, zahŕňajú najmä mladých dospelých a ich príbehy.

Holly Jackson sa v tejto knihe venuje nielen hrdinke, Pippe, a jej snahe udržať si známky, aby sa dostala na dobrú vysokú. Pippa sa totiž rozhodla pre neobvyklú stredoškolskú odbornú činnosť, pri ktorej ostatní otáčajú hlavami. Nevinný názov práce o mestskom nešťastí spred piatich rokov ale Pippu zavedie na miesta, o ktorých dovtedy ani netušila.

 

Keby som mala zhrnúť autorkin štýl písania bolo by to nasledovne: jednoduchý, a predsa fascinujúci. Pre svoje dielo zvolila zaujímavé spracovanie, v knihe sa strieda rozprávač s Pippinými poznámkami z prípadu, ktoré postupne zhromažďuje. Veľmi mi zaimponovala premyslenosť prípadu, a hoci som mala vlastné teórie, užívala som si sledovať, akým smerom sa uberala hrdinka. 

 

V knihe panovalo nielen napätie, no aj útulná, domáca atmosféra. Nejakým spôsobom som pri čítaní mala pocit, akoby som aj ja patrila do rodiny, čo mi čítanie značne spríjemnilo. Možno za to mohol aj jej pes, Barney, ktorý mi až veľmi pripomínal toho môjho. A možno to bolo jej rodičmi, ktorí boli po dlhej dobe asi najnormálnejšími rodičmi, akých hlavná postava v knihe mala.

 

Ako už názov hovorí, Pipp sa pri písaní svojej práce ponára do minulosti, ktorá v prípade vraždy/samovraždy, ešte stále vyvoláva mnoho otázok. Bohužiaľ, len u nej. Mesto je spokojné, svojho vraha totiž dostalo. Veď čo viac by mali chcieť? Načo sa hrabať v niečom, čo je na prvý pohľad tak jednoznačné?

 

Pipp to ale nedá, a tak sa obráti na brata zosnulého „vraha“, aby začala svoje vyšetrovanie. Prvotná neistota sa však mení a ich vzťah počas knihy naberá na dynamike, obzvlášť v druhej polovici. Ravi bol skvelým hrdinom a hlavne ukážkou, ako spoločnosť jedná s ľuďmi, o ktorých nič nevedia. Predsudky sú silnejšie.

 

"Všetci naokolo ňou boli takí uchvátení, takí oslepení, že si nevšimli temnotu, ktorá číhala pod povrchom. Až kým nebolo neskoro."

 

Veľmi sa mi páčil spôsob, akým sa autorka rozhodla odhaľovať stále ďalšie a ďalšie útržky zo života obete, sama som sa tak cítila ako vyšetrovateľka. Mala som svoje typy a teórie, ktoré som si neskôr porovnala so samotnou Pipp. A, nemýlila som sa! 

 

Ako nájsť vraha je skvelá jednohubka ako pre tých, ktorí zbožňujú tajomno, tak aj pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť. Je to kniha, ktorá vás donúti premýšľať, no vôbec vás neunaví, skôr naopak. Dodá vám energiu do tejto doby, ktorá je sama o sebe pochmúrna. Ukáže vám, že na konci všetkého je predsa len spravodlivosť a každý dostane len to, čo si zaslúži.