"Dávne príbehy dokážu prilákať draky či stvoriť bohov. No čo ak hovoria o zabudnutej minulosti, ktorá môže rozorvať svet prítomnosti?"

Posledná Namsara nás zaviedla do magického sveta, v ktorom príbehy ožívajú a žiadna legenda nie je čistý výmysel. Následne prišla Uväznená kráľovná, ktorá, aj napriek všetkým chybám, dokázala upútať aspoň vedľajšími príbehmi, keď sa to hlavnej hrdinke nepodarilo.

Bola som teda veľmi zvedavá na Nebeskú Tkáčku, pretože som nevedela, čo čakať. Séria si odo mňa vyslúžila chválu, ale aj kritiku. 

Po prečítaní celej série musím trvať na tom, čo som spomínala naposledy, a to fakt, že Posledná Namsara bola možno úvodná, ale najlepšia časť. 

Zatiaľ čo minulá časť sledovala novú kráľovnú, Rou, pokračovanie sa zameriava už na dobre známu postavu Safire- veliteľku kráľovskej armády.

Jej príbeh sa pomaly vyvíjal už od Poslednej Namsary, keďže Asha bola jej sesternicou, s ktorou si boli veľmi blízke. Obe mi boli sympatické, rozhodne viac ako Roa, no, opäť som po dočítaní ostala mierne zmätená. Autorka v niektorých veciach akoby zabudla, ako opísala postavu v predošlých dieloch, takže som jej zo začiatku nevedela prísť „na chuť“. Našťastie, po prvých sto osemdesiatich stranách príbeh nabral na obrátkach a už aj ja, večne skeptická čitateľka, som podľahla čaru princeznej. 

Postava Eris bola po nerozhodnej kráľovnej príjemnou zmenou. Hoci nebolo práve najjednoduchšie vyznať sa v nej. Teda, nebolo by to ťažké, keby sa vyznala v sebe aspoň ona. 

Eris je zlodejka, schopná cestovať medzi jednotlivými miestami vďaka kúzelnému vretenu Nebeskej Tkáčky, ktorá bola trochu spomenutá už v minulej časti. 

“You could die," she whispered. "Everything dies," he whispered back. "I'm afraid of so much more than dying.” 

Kniha mala pomalší rozbeh s prvkami, ktoré sa viac-menej opakovali a spomaľovali ma v čítaní. Jednoducho povedané, raz zajme Safire Eris, neskôr Eris Safire, pričom obe sú priťahované tou druhou. Svoje pocity nechápu, a preto o tom čítame na každej druhej strane. Bohužiaľ, nebola som fanúšik. 

Aj v tejto knihe sa ale môžeme tešiť na návrat starých, známych postáv, čo bola jedna z vecí, vďaka ktorým som zvýšila hodnotenie. Akosi mi poniektorí jednoducho prirástli k srdcu. Dokonca aj Ashin brat, ktorý bol v minulej knihe vykreslený diametrálne odlišne ako v jednotke.

Čo ma ale oslovilo a upútalo moju plnú pozornosť bol vedľajší príbeh, legenda, o Strake a dievčati menom Skye. Podobne ako v predošlých dieloch, aj tu autorka vymyslela úplne magický príbeh, ktorý bol plný bolesti, radosti, smútku a hlavne nádeje. Úplne som si zamilovala magický aspekt knihy, ktorý bol všadeprítomný, takže som aj v tejto časti dokázala nájsť autorkin talent a kvalitu jej štýlu.