Názov: Všetko je tak, ako má byť / We are okay

Séria: /

Diel: standalone

Vydavateľstvo: CooBoo

Rok vydania: 2019 / 2018

Počet strán: 192

Hodnotenie na GR: 3.97

Ako by vyzeral tvoj život, keby si jedného dňa odišla z domu na druhý koniec sveta len s mobilom vo vrecku? Marin to urobila. V deň, keď sa utopil jej starý otec, ktorý ju vychovával, sa otočila San Franciscu chrbtom. Odletela na univerzitu do New Yorku a s nikým z rodného mesta viac neprehovorila. Zo strachu? Z hanby? Alebo utiekla pred smútkom?

Blížia sa však zimné prázdniny, a hoci sa Marin rozhodla stráviť Vianoce vo vyľudnenom internáte, musí ešte pretrpieť trojdňovú návštevu bývalej najlepšej kamarátky Mabel. Za tie mesiace jej neodpovedala na stovky esemesiek ani desiatky telefonátov. Čakajú ju tri dni plné spomínania na svoje staré ja. Tri dni prežívania toho posledného leta na Západnom pobreží. Tri dni osamote v snehovej víchrici, kde sa nedá pred otázkami ani pravdou ujsť.

Niektoré knihy prečítate a vo chvíli, keď ich zatvoríte, poriadne si nepamätáte, o čom boli. Potom sú také, ktoré vo vás odznievajú aj týždne po dočítaní. Táto kniha je ale špeciálna, pretože ešte len po dočítaní máte možnosť poriadne ju precítiť. Jej správa vo vás bude rezonovať aj naďalej.

Keby som si neprečítala záverečný odkaz autorky, myslela by som, že to všetko zažila na vlastnej koži, tak intímne na mňa niektoré scény pôsobili.
Dielo je vyrozprávané z pohľadu Marin, ktorá sa pomocou flashbackových kapitol snaží vyrovnať s minulosťou a hlavne so zradou, ktorú utŕžila od osoby, od ktorej to najmenej čakala.

LaCour sa podarilo vystihnúť emócie postáv vskutku autenticky a ja som nedokázala dočítať knihu so suchými očami.
Kniha je plná úvah, vnútorných monológov a hlavne nám ukazuje, ako človek, aj keď si to nechce priznať, túži po niečej prítomnosti. Nikto by totiž nemal ostať sám. Nikdy a za žiadnych podmienok.

Moje hodnotenie: 4.5/5*

Hlavnou postavou príbehu je Marin, ktorá po smrti starého otca odišla na druhý koniec USA v nádeji, že začne odznova, bez hocakých bolestivých spomienok.
Hovoriť o tejto postave, hodnotiť ju, je náročné, pretože po prečítaní knihy mám pocit, akoby som ju dôverne poznala. Jej myšlienky nás sprevádzajú dejom a len vďaka nim máme pocit, že sa niekam pohýname. Kniha totiž nie je založená na dynamike deja, ale na vývoji postáv, čo jej uberá na akcii a kvôli čomu niekedy mohla pôsobiť trochu zdĺhavo.

Ďalšou dôležitou postavou je Mabel. S Marin boli nerozlučnými kamarátkami, miestami aj trochu viac, ale spoločne s Marin zmizli aj ich dlhé hovory. Bolo pre mňa náročné zistiť, čo si myslieť o Mabel, keďže na to, aby som ju poriadne spoznala, som potrebovala viac informácií z minulosti. Nakoniec som si ju obľúbila rovnako ako Marin a myslím, že môžem s istotou povedať, že by z nich boli tie najlepšie sestry na svete.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Kedže je kniha poháňaná postavami, prevládajú v nej vnútroné prehovori.

Kombinácia minulosti, ktorá sa prepája s prítomnosťou ešte nikdy do seba tak skvele nezapasovala, ako tomu bolo tu. Veľmi sa mi to páčilo, ako sme sa vždy po maličkých kúskoch dozvedeli niečo nové. Bolo to dosť osviežujúce.

Marin mala so svojím starým otcom skvelý vzťah. Po tom, čo jej umrela mama, bol pre ňu tým jediným, čo jej ako tak pripomínalo rodiča. Hoci jej stále hvoroil, že mu po jej mame nič neostalo, a tak nemôže do školy doniesť žiadne fotky... Marin svojho deda nikdy nespochybnila. Prečo by aj mala? Veď by jej neklamal... Alebo áno?

Marinine vyrovnávanie sa s minulosťou síce bolo dôležité pre jej psychické zacelenie, no bola to minulosť, ktorá ma čímsi zaujala. Možno to bolo tými malými, najprv nenápadnými, náznakmi, že u nich nebolo všetko v poriadku.

Čo sa mi na príbehu veľmi páčilo bolo priateľstvo týchto dievčat, ktoré zotrvalo aj napriek všetkému, čo sa stalo. Na začiatku som dúfala v iný koniec, no na konci som si nedokázala predstaviť nič iné.

Vskutku pozoruhodný príbeh plný myšlienok, ktoré vás donútia premýšľať aj potom, čo knihu zatvoríte.

Moje hodnotenie: 4/5*

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.

Názov: Zlodej tetovaní / The Tattoo Thief

Séria: The Tattoo Thief

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Lindeni / Trapeze

Rok vydania: 2019 / 2018

Počet strán: 352

Hodnotenie na GR: 3.85

Keď počas tetovacieho veľtrhu v anglickom Brightone objaví miestna tetovačka Marni Mullinsová zvláštne znetvorenú mŕtvolu, celé mesto ochromí strach. Podľa všetkého tu vyčíňa sériový vrah, ktorý zaživa vyrezáva umelecké diela z tiel obetí. Marni svoje tajomstvo skrýva a má pádne dôvody, prečo nedôverovať polícii. Ako sa však rozhodne, keď ju navštívi mladý, čerstvo povýšený inšpektor? Pomôže mu vyšetriť jeho prvú vraždu alebo sa vydá po stopách vraždiacej obludy sama?

V poslednej dobe sledujem čoraz väčší nárast trilerov a detektíviek. Príbehy, kde polícia vyšetruje záhadné vraždy pribúda a rovnako s nimi pribúda aj množstvo nových autorov.

O Alison Belshamovej som počula v spojení s príbehom, ktorý vyhral cenu ešte predtým, ako si ho mohol prečítať okolitý svet. To ma zaujalo. Aká výnimočná len táto kniha mohla byť?

Poviem vám, že po prečítaní poznám jasnú a jednoznačnú odpoveď.

Veľmi výnimočná.

Je čoraz viac trilerov, ktoré sa nesústreďujú len na hlavnú postavu, no zahrnú nás pohľadmi iných, nových postáv. Bohužiaľ, len máloktorému autorovi sa podarí vyvolať v čitateľovi sympatie aj k nim. To ale vôbec neplatí o knihe Zlodej tetovaní.

Autorka opísala všetky svoje postavy viac ako dokonalo. Áno, boli chybné. Áno, robili aj zlé veci. Aj tak som ich ale nedokázala nenávidieť, práve naopak.

Dej je vyrozprávaný v tretej osobe, no nie každá kapitola sa zameriava len na hlavnú postavu. Najčastejšie sa stretneme so striedavým pohľadom tatérky Marni a vedúceho inšpektora, ktorý rieši svoj prvý prípad od povýšenia. Tlak, ktorý je na neho kladený, som cítila rovnako on a keď sa o slovo prihlásil zlodej tetovaní, behal mi mráz po chrbte.

Tomu hovorím skvelý štýl písania.

Moje hodnotenie: 5/5*

Ako som spomínala, jednou z hlavných postáv je tatérka Marni, ktorá objaví prvú mŕtvolu. Jej postava má niečo pred štyridsiatkou, no okrem jej bohatej minulosti sa jej vek v knihe nijako neodzrkadľuje. Páčil sa mi autorkin nápad urobiť z nej diabetičku, vďaka čomu pôsobila o niečo skutočnejšie. Mnoho autorov totiž zabúda, že v skutočnom svete skoro každý druhý človek trpí nejakou poruchou. Alison na to ale nezabudla.

Druhou dôležitou postavou je detektív inšpektor Francis, ktorý sa dostáva k svojmu prvému vlastnému prípadu po povýšení. Tento charakter sa počas knihy vyvinul asi najviac. Bolo zaujímavé sledovať jeho cestu, na ktorej postupne prichádzal na to, že všetci ľudia si so sebou vláčia svoje tajomstvá a problémy. Aj on mal toho na starosti viac ako dosť a myslím, že v ďalšej časti sa na jeho rodinu pozrieme ešte lepšie.

Keby som netušila, že autorka plánuje pokračovanie, cítila by som sa okradnutá. Síce sme sa v knihe o postavách čo to dozvedeli, veľa otázok ostalo nevypovedaných a hlavne je dosť postáv, ktorým sa ešte môže venovať.

Musím povedať, že ma zaujal Marnin ex manžel Thierry. Zo začiatku vyzeral tak trochu ako hajzel, no ako príbeh progradoval, uvedomila som si, že tiež toho dosť skrýva vo svojom vnútri. Škoda, že sme sa nedočkali kapitoly z jeho pohľadu, istotne by stála za to.

Moje hodnotenie: 5/5*

Hodnotiť zápletku tejto knihy je priam nemožné. Prečo? Pretože toto dielo malo hneď niekoľko zápletiek.

Samozrejme, hlavnou zápletkou by sa dali považovať vraždy, ktoré boli skvelo premyslené a ozaj detailne opísané, no mňa zaujali zápletky medzi postavami.

Časti, ktoré boli z pohľadu Zlodeja tetovaní boli osviežujúce, človeku ponúkli druhý pohľad na vec a zistenie, že to nebolo nič osobné, ma akosi zvláštne upokojovalo. Celý čas som si hovorila, že to nakoniec dobre dopadne.

Nie som ten typ človeka, ktorý pri čítaní spriada rôzne teórie a čaká, ktorá sa osvedčí. Radšej si vychutnávam príbeh a čítam pomaly, s pochopením. Viete, ako som sa udrela do čela, keď som sa ocitla pri vyvrcholení príbehu? Seriózne... Táto kniha ma dostala. Bola geniálna.

Boli chvíle, kedy som začala upodozrievať viacerých, čas, kedy som nevedela či môžem vylúčiť z hľadáčika Alexa, Marninho syna. (čítate dobre, moje teórie ku koncu boli veľm bláznivé) Polícia v tejto knihe plní zvláštnu úlohu, pri ktorej som častejšie krútila hlavou, než zvažovala nad ich postupmi. Hlavný šéf sa hnal za úspechom a nedal si dohovoriť, ani keď viacero dôkazov hovorilo jasne. Nebol to múdry ťah, ale opäť, pôsobil reálne. Myslím, že nejak takto to v dnešnej dobe aj funguje. Ľudia zatvárajú oči pred pravdou a chytajú sa toho, čo im prinesie najrýchlejší "úspech".

Moje hodnotenie: 5/5*

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.

Knihu si môžete zakúpiť TU.