Názov: Nevyslovené

Séria: /

Diel: standalone

Vydavateľstvo: CooBoo

Počet strán: 232

Hodnotenie na GR: 4.63

Tínedžeri Viola a Frederik by nemohli byť viac rozdielni. Ona je krásna a populárna. Na školu kašle, obletujú ju niekoľkí chalani naraz a ťažkú hlavu si robí len z prehnane starostlivej matky. Fredy je boxovací mech pre spolužiakov, tučko s mastnými vlasmi a na posmech celej škole.
Lenže Viola zúfalo bojuje o lásku -- nevie, či si má vybrať chalana s dobrým srdcom, alebo bad boya, s ktorým je život jedna bombastická jazda. Nadovšetko miluje svojho otca, ktorý si však našiel novú ženu a dcéra mu je na príťaž. Fredy by o "lásku" svojho otca najradšej prišiel. No ako povedať mame o veciach, na ktoré si zakázal čo i len pomyslieť, nie to ich ešte vysloviť nahlas?
Violu a Fredyho spája puto silnejšie než láska, a hoci sa ich osudy odohrávajú sedemnásť rokov po sebe, nakoniec nájdu odvahu na to jediné správne rozhodnutie.

Túto knihu som si kúpila po tom, čo som na goodreads videla Erika prirovnávať ju k mojej srdcovke, Charlieho malé tajomstvá. Tá sa mi nielenže páčila, no zanechala vo mne silnú stopu. Zmenila môj pohľad na svet.

Aj z tohto dôvodu som mala od knihy isté očakávania, ktoré sa však bili s dojmami z obálky. Tá totiž pripomína obálku každej druhej, tínedžerskej knihy, ktorú uvidíte na pultoch kníhkupectiev. Nuž, musím povedať, že zdanie niekedy klame a jediná farebná vec v celom diele je práve obálka.

So slovenskými autormi býva najčastejší problém ich štýl písania, ktorý len málokedy zodpovedá obsahu príbehu. To však absolútne neplatí pri Kristíne, ktorá sa ujala úlohy ja rozprávania ako profík. Nepribližovala nám len jeden príbeh, ale hneď dva. Jeden, z pohľadu Violy z roku 1999 a druhý z pohľadu Fredyho, ktorý žije v prítomnosti.

Obaja (a nielen oni) bojovali so svojimi démonmi a hoci som si najprv myslela, že ma čaká obyčajný, tuctový príbeh, mýlila som sa.

Autorka sa nebojí jazyka tínedžerov a práve vďaka nemu dielo pôsobí ešte o niečo reálnejšie. Postavy nadávajú, pijú, drogujú... skúšajú robiť všetko to, čo ostatní v ich veku.

Moje hodnotenie: 5/5*

Hlavnými postavami sú Viola a Frederik, ktorí by nemohli byť odlišnejší. Ona je vcelku populárna, jeho v škole šikanujú. Ako sa dá napísať príbeh o týchto osobách, aby to nebolo klišé?

Neviem, či som niekde prehliadla časový rozdiel, alebo som to pri čítaní obsahu jednoducho nezaregistrovala, no príbehy týchto postáv sa odohrávajú v dvoch rozdielnych storočiach. Oboch som si ich ale obľúbila a keď išlo do tuhého, zvieralo mi pritom srdce, akoby som čítala o kamarátoch. Vlastne... akú mám v dnešnej dobe istotu, že sa to nedeje niekomu, koho som poznala/ poznám?

Frederikovi sa v škole posmievajú, pretože je "tučko". Každý sa na neho pozrie a jediné, čo vidí, sú jeho kilá navyše. Nikto sa nepozastaví nad tým, že tento chlapec si jedlom niečo kompenzuje. Nezaujíma ich, či nemá problémy, ktoré sa snaží zajesť. Nie, nedívajú sa na celkový obraz, veď načo?

Viola, na druhej strane, je krásna a záujem o ňu javí nejeden chlapec. Paradoxné na tom je to, že aj napriek priateľom vo svojom živote nie je šťastná. Svoje trápenie sa snaží značnú časť knihy utopiť v alkohole, no ani to jej démonov nedokáže zahnať.

Moje hodnotenie: 5/5*

Ako som spomínala vyššie, Viola aj Frederik spolu nemajú na prvý pohľad nič spoločné. Avšak ak dá čitateľ postavám šancu priblížiť mu ich svet, uvedomí si, že niečo sa medzi nimi predsa len dá nájsť.

Obdivujem autorku, že sa nebála vyjadriť k takým surovým témam a rozobrala ich do hĺbky, pričom do seba všetko na konci krásne zapadlo. Uznávam, že by som túto knihu nedoporučovala slabším povahám, no toto je kniha o živote, aký väčšina z nás, našťastie, nepozná.

Počas čítania som neraz našla sánku o pár centimetrov nižšie, než by sa mala nachádzať a na konci sa mi do očí tisli slzy. Toto dielo a jeho témy vás emočne vyšťavia, no nakoniec za to budete vďačný, pretože zažijete skutočne niečo neobyčajné.

Frederik a Viola ale nie sú jedinými postavami, ktoré sa v knihe objavia. Nielen ich rodina, ale aj priatelia majú svoje príbehy. Týmto mi autorka zaimponovala ešte viac, pretože rozmýšľala vo veľkom.

Každý v príbehu s niečím bojuje a každý sa snaží pochovať v sebe minulosť. Nie stále to ale funguje, pretože minulosť sa vie až príliš ľahko pripomenúť. Takýmto dôkazom bola aj jedna návšteva Soninej rodiny, po ktorej ju Frederik našiel plačúcu v dome. Až po dočítaní som sa dozvedela, že Kristína je autorkou rovnomennej knihy Soňa, ktorú teraz nevyhnutne potrebujem.

Moje hodnotenie: 4.75/5*

Kniha Nevyslovené nie je pre každého. Je surová, no je pre tých, ktorí v živote niečo hľadajú. Pre tých, ktorí sa chcú pohnúť z minulosti ďalej, ktorí sa chcú zmeniť... Je pre všetkých, ktorí majú príbeh, no boja sa ho povedať. Dáva ich problémom možnosť riešiť ich, pretože nech je život akokoľvek náročný, stále sa na svete nájdu takí, ktorým na vás záleží.

- hrdinovia bojujú so svojimi démonmi

- hrešia, pijú a drogujú, lebo sú pubertiaci

- počúvajú Britney Spears, lebo 1999

- sila hudby dokáže vyliečiť aj neviditeľné rany