Názov: Kosec / Scythe

Séria: Arc of Scythe

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Slovart / Simon Schuster

Počet strán: 416

Hodnotenie na GR: 4.36

Vo svete budúcnosti už neexistujú vojny, choroby ani hlad - ľuďom sa podarilo zbaviť všetkého utrpenia a dokonca zvíťaziť aj nad smrťou. Jediní, kto má právo ukončiť niečí život, sú "Kosci" - ich úlohou je zaistiť, že nedôjde k preľudneniu. Žatva, alebo pravidelné prerieďovanie populácie, so sebou nesie veľkú moc, no aj zodpovednosť, osamelosť a odriekanie.
Citra a Rowan ešte ani nedosiahli plnoletosť, no boli vybraní, aby sa stali učňami poslov smrti - pritom ani jeden by si dobrovoľne túto cestu nezvolil. Najmä keď ich jediná chyba môže stáť život. Napriek rozdielnym povahám sa počas zdokonaľovania v smrtonosom remesle postupne zbližujú, ani dokonalý svet však nie je imúnny voči nevyspytateľnej ľudskej povahe, a tak ich zrada a intrigy z najvyšších kruhov čoskoro postavia proti sebe. Ten, čo v najťažšej skúške uspeje, prežije - a podpíše tým druhému rozsudok smrti.

Neal Shusterman patrí medzi autorov, o ktorých viac počujete než vidíte. Respektíve takto to bolo u mňa, keď som z každej strany počúvala chválu na jeho tvorbu. Takýto hype totiž často sprevádza sklamanie, takže som jeho diela stále odložila na druhú koľaj.

Ako dobre, že sa Slovart rozhodol preložiť práve Kosca, pretože inak by som sa k tomuto drahokamu asi nedokopala. Momentálne si búcham hlavu o stenu, prečo som sa k dielu nedostala skôr.

Kosec je totiž kniha, na ktorú po dočítaní len tak nikto nezabudne. A ja ani tak skoro neplánujem.

Povedať, že Nealov štýl písania je pútavý, by bolo slabé vyjadrenie. Svojou schopnosťou opísať prostredie rovnako dobre ako postavy v ňom, si ma získal hneď od prvej strany. Nevedela som, čo čakať. Netušila som, čo bude nasledovať. So zatajeným dychom som otáčala stranu za stranou, len aby som sa dozvedela viac o jeho svete a než som si to uvedomila, bola som na šesťdesiatej strane.

Príbeh je vyrozprávaný v tretej osobe, nakoľko autor sa v ňom venuje hneď niekoľkým postavám, čo je v jeho prípade len veľké plus. Predstavuje nám ich do hĺbky, núti nás súcitiť s nimi a obľúbiť si ich, len aby sme potom v napätí čakali a dúfali, že sa im nič nestane.

Už dlho som nečítala knihu, v ktorej by sa udialo tak mnoho, ako tomu bolo v tejto.

Moje hodnotenie: 5/5*

Hlavnými postavami sú dvaja mladí učni- Citra a Rowan. Títo dvaja sa nikdy v živote nestretli, až v deň, kedy ich k sebe povolal kosec Faraday.

Je ťažké čítať túto knihu a neobľúbiť si či Citru, alebo Rowana. Obaja totiž ponúkajú zaujímavý náhľad na chod deja. Rowan pre mňa ale aj po prečítaní ostáva záhadou, pretože na rozdiel od Citry svoje emócie nedáva najavo, skôr naopak. Všetko v sebe dusí a zachováva si stoický postoj k dianiu navôkol. To môže byť ako dobré, tak aj zlé. Nikto ho len tak neprekukne, ale zároveň sa všetky emócie môžu tak nakopiť, až raz vybuchne. S jeho schopnosťami... Nechcela by som stáť pri ňom, keď sa to stane.

Citra, na druhej strane, je jeho presným opakom. Hovorí to, čo si myslí a koná vo chvíli, keď jej niečo napadne. V mnohých ohľadoch mi pripomínala mňa, takže nebolo vôec náročné stotožniť sa s ňou a zamilovať si ju.

Spoločnosť vo svete, kde na smrť potrebujú ľudia Koscov, ale skrýva osoby, ktoré by som najradšej ani nevidela. Tými je väčšina rodičov, obzlášť tí, ktorí sa nechávajú neustále omladzovať, až sa stane, že vaša babka vyzerá mladšie než matka. Prečo na svete nemôže fungovať nejaký limit, ktorý určí, koľko rokov sa môžu ľudia maximálne dožiť?

Každý dobrý príbeh musí mať okrem kladných, aj tie záporné postavy. V tomto diele si hlavnú úlohu strihol Kosec Godard, o ktorom doteraz neviem, čo si myslím. Autor nám počas diela značne priblížil jeho postavu a hoci bol záporná, našla som chvíle, kedy som sa zarazila, ako ľudsky na mňa pôsobil. Pravdepodobne šlo o klam, alebo nie?

Rozhodne som sa ale nesklamala v Koscovi Curiovej. Zápisky z jej denníka nás sprevádzali väčšinou diela a vytvárali so samotným príbehom harmonickú súhru prítomnosti a minulosti.

Skláňam pred autorom klobúk, pretože som konečne našla v knihu, v ktorej nebol nikto zbytočný.

Moje hodnotenie: 5/5*

Predstavte si, že by ste nikdy nemuseli zomrieť. Mohli by ste večne študovať, čítať, precestovať celý svet aj na štyrikrát, usadiť sa, založiť rodinu... A všetko by ste to, s trochou šťastia a šťatistiky, stihli aj zopakovať. Koľko rokov by vám to trvalo?

V takomto svete majú nezastupiteľnú úlohu Kosci, ktorí sa starajú, aby na našej planéte nedošlo k preľudneniu a následnému vyhynutiu. Samozreme, že čím idú roky, tým stúpa počet ľudí a Kosci odrazu na svoju prácu nestačia. Z tohto dôvodu si každý rok niekoľko Koscov vyberá učňov, ktorých zasvätia do tajov kosenia.

Hoci znie táto zápletka jednoducho, nenechajte sa oklamať. Kniha Kosec je totiž všetko, len nie jednoduchá. Jej potenciál si uvedomíte vo chvíli čítania prvých zápiskov a budete chcieť vedieť viac.

Moje hodnotenie: 5/5*

Neobyčajná kniha o neobyčajnej téme. Svet, v ktorom sa môžete dožiť aj päťsto rokov, ak vás nik neskosí je krásny a zároveň desivý. Neraz mi pri čítaní denníka niektorých známych Koscov behal mráz po chrbte a sama som uvažovala nad ich myšlienkovými pochodmi, pretože predstaviť si život, v ktorom je vašou prácou znášať zo sveta iných... Well... to chce silný žálúdok.

Ak neviete, ktoré knihy si pridať do svojho wishlistu na rok 2019, pokračovanie Kosca v ňom NESMIE chýbať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.

Knihu si môžete zakúpiť TU.