Aj v rodine sú obľúbenci ► Stálo to za to
Miroslava Varáčková
"Je niečo silnejšie ako sesterská láska?
Názov: Stálo to za to
Séria: /
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 216
Formát: Hardback
Hodnotenie na GR: 4.67
Anotácia:
Lívia je tá staršia. Tá úspešnejšia. Tá populárnejšia. Baška je tá, čo ostala na druhej koľaji... a to nielen v babských kruhoch na škole, ale aj doma a v srdciach rodičov. Keď sa Lívii rúca budúcnosť pred očami, rieši všetko po svojom a ničí všetkých naokolo. Nanešťastie je rodičovská láska niekedy slepá a pravda nemá šancu na prežitie. No ktorá sestra je v skutočnosti tá silnejšia a rozhodnejšia? Ktorá dokáže obetovať všetko, aby zabránila ďalšiemu súženiu?
Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom. Vo svojej štrnástej knihe sa Mirka Varáčková ponorila do navonok šťastnej rodiny, aby odhalila ich nešťastie.
Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom. Vo svojej štrnástej knihe sa Mirka Varáčková ponorila do navonok šťastnej rodiny, aby odhalila ich nešťastie.
"Kto chce niečo dosiahnuť, musí vedieť aj z hovna upliesť bič."
Väčšina ľudí číta knihy, aby sa vyhli realite. Ponárajú sa do fantastických svetov, kde sa problémy riešia kúzlami a vraždami. Ale čo ak siahnete po knihe, kde sa problémy samé nevyriešia a ktoré vám až veľmi dôverne pripomínajú tie vaše?
Keď sa chystám čítať knihy z reálneho života, len málokedy si prečítam obsah, pretože sa bojím, že aj jedna veta prezradí priveľa. Než som sa ponorila do, pre mňa len druhej, Mirkinej knihy, vedela som o nej asi jednu vec: Sestry.
Čo myslíte, stálo to za to?
Štýl písania
S autorkou som sa stretla už pri jej predchádzajúcom diele Grafitové dievča, kde ma nesmierne zaujalo spracovanie, takže som bola zvedavá, čoho sa dočkám tento raz.
Stálo to za to je vyrozprávané v prvej osobe, kedy sa na svet dívame očami Bašky, "menej" úspešnej sestry.
Páčilo sa mi využitie sms-iek a facebookových správ, pretože to do diela vnieslo ukážku našej doby a komunikácie medzi tínedžermi. Množstvo autorov totiž dáva prednosť komunikácii výhradne zoči-voči (alebo dlhými telefonátmi, no ktorému pubertiakovi rodičia zatiahnu 50 eurový paušál?), no to predsa nie je jediný spôsob komunikácie, najmä dnes, keď si píšeme s ľuďmi, ktorých od nás delí niekedy len stena.
Mirkine knihy človeka naučia pozerať sa na svet inak. Píše jazykom mladých, len aby sa im dostala pod kožu, aby v nich niečo zanechala. Chcela by som, aby si túto knihu prečítala aj moja sestra, aby sa vedela vcítiť do iných, aby dokázala oceniť, čo by sme mali robiť jeden pre druhého. Rodina si má pomáhať, nie sa navzájom rozvracať.
Ako som spomínala, jazyk v diele je viac-menej hovorový, nenútený, a síce som s tým mala menšie problémy (lebo som asi na niektoré výrazy stará a pripomínajú mi moje roky strávené v lavici), verím, že mnohých tínedžerov práve vďaka tomu osloví.
Moje hodnotenie: 3.5/5*
"Ľudia by si mali plniť sny, nie ich utápať v povinnostiach a zhone."
Postavy
Chcela by som sa hnevať. Naozaj by som chcela. Na postavy, na hrdinku, na autorku.... Ale ako môžem, keď všetko napísala tak surovo... tak reálne?
Hlavnou postavou knihy je Barbora, ktorú som hneď spoznala vo viacerých ľuďoch. Príliš starostlivá, nápomocná a hlavne, TÁ DRUHÁ sestra, ktorá aj keď urobí hocičo, tak sa nedočká pochvaly. A pritom jediné, čo by jej vyčarilo úsmev by bolo pekné slovko od rodičov. Niečo také sa dá len ťažko docieliť, keď tí majú oči len pre Líviu, pýchu ich rodiny (ako to oni radi nazývajú).
Páčilo sa mi, že aj tu sme sa mohli stretnúť s faktom, že pod lampou býva najväčšia tma. Jediné, čo som ľutovala, bola Baška, ktorá si to vždy odniesla. Kebyže som na jej mieste, tak ja s mojou prerezanou hubou a neschopnosťou mlčať, by som bola v jednom probléme za druhým, alebo pod mostom, ako zvykla Baška často srandovať. S najväčšou pravdepodobnosťou by sme boli spolubývajúce.
Svetlo do príbehu vniesla postava Jakuba, ktorého som si veľmi obľúbila. Sám mal toho na tanieri viac ako dosť, ale stále pomáhal ľuďom naokolo, najlepšie ako vedel. Konečne postava, ktorá nemusela byť kapitánom basketbalu alebo neviem akej hlúposti, len aby zaujal dievča. Toto sú postavy, ktoré je potrebné dať do popredia, aby si mladí uvedomili, že nezáleží len na zovňajšku.
Moje hodnotenie: 4/5*
Zápletka
Priznám sa, že asi polovicu knihy som si často kládla otázku: "A pointa?"
Samozrejme, len do chvíle, než som pochopila, že nešlo ani tak o hlavnú zápletku ako o posolstvo, ktoré nám mala kniha odovzdať.
Ako hovorí obsah, dej stojí na tom, že Líviin život upadá a zatiaľ čo sa jej Baška snaží pomôcť, ona od seba všetkých odháňa. Niekoľko krát som mala chuť poriadnu jej vlepiť, aby sa uvedomila, ale chápala som ju. Ľudia, ktorí sa cítia zahnaní do kúta nedokážu konať racionálne. Aby som vám čo to načrtla, ale priveľmi nespoilovala, prezradím len, že by si na toto dielo mali dávať pozor tí, ktorí nemajú radi čítanie o samovražde, nakoľko viem, že to nie je pre každého.
Autorke sa v tomto diele podarilo vyhrať s myšlienkami hlavnej hrdinky, ukázala rôznorodosť postáv a možno mi koniec prišiel, opäť, urýchlený, naozaj som niečo také nečakala. Po dočítaní poslednej vety som zízala na čierne strany uvažujúc, či k tomu nemalo ísť nejaké ultrafialové svetlo, ktoré by mi odhalilo text na tých stranách (hejj, moje strelené ja malo o polnoci pri čítaní rôzne nápady, nad ktorými som uvažovala ešte nasledujúci deň v práci).
Moje hodnotenie: 3.75/5*
Zhrnutie
Keď prídete večer domov, ste uťahaní a štve vás celý svet, toto je kniha, ktorú chcete čítať. Nie preto, že bude sladká a vy na svoje problémy zabudnete, to vôbec nie. Pri čítaní tejto knihy uvidíte, že hoci vám nevyšla skúška, nepodarilo sa vám ohromiť šéfa alebo vás proste bolia nohy z dlhého státia, zistíte, že sú ľudia, ktorí sú na tom horšie ako vy a ktorí často nemajú polovicu toho, čo vy.
Táto kniha má trpký podtón, ale zároveň ukázala mnoho pekného. Sledujete, ako si ľudia ubližujú ale zisťujete, že niekedy stačí jeden človek, ktorý môže vniesť do dňa svetlo.
Túto knihu neberiem len ako oddychovú jednohubku, hoci ňou v podstate bola, ale ako možnú (veľmi zlú) alternatívu pre ľudí, ktorým ostatní nevenujú pozornosť. Niekedy stačí len trochu povoliť od očakávaní a byť milo prekvapený výsledkom.
Čo ma veľmi mrzí je fakt, že dnes je neskutočne veľa rodičov, ktorí chcú najdokonalejšie deti. Chcú, aby boli lepšie než oni kedykoľvek boli, pretože ich vlastní rodičia ich do ničoho zbytočne nenútili.
"Hovorí sa, že ak si niekoho pripútaš, si zaňho zodpovedný po zvyšok života. Otázka znie, či to stojí za to."
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.
Knihu si môžete zakúpiť TU.
0 komentárov