Používa službu Blogger.
instagram facebook Goodreads Pinterest Youtube
  • Domov
  • Recenzie
    • Podľa autora
    • Podľa hodnotenia
  • Z denníka autora
    • Rady a tipy
    • Chvíľka na zamyslenie
  • V hlave knihomoľa
    • Vojna obálok
    • Problémový piatok
    • Tagy
    • Top 5
  • Spolupráce
  • Moje príbehy

world of stories

Vymysleli ste si kráľovstvo v ktorom panuje zlý kráľ, zem, ktorú obývajú magické tvory, ktoré sú na pokraji vyhynutia a jediné, čo potrebujete je postava, ktorá za ne bude bojovať.
Ako ale napísať hlavnú postavu, aby si ju každý obľúbil?


Hlavná postava sa nevolá hlavnou len tak pre nič na nič. Je to osoba, na ktorej pleciach leží úspech vášho diela. Ona rozhodne, či si ho čitatelia užijú alebo si do konca knihy stihnú vytrhať všetky vlasy.
Veľa autorov ide do príbehu, kladúc si rôzne otázky typu: Je moja postava dobrá? Budú ju mať čitatelia radi? Je vôbec uveriteľná?
Než sa pustíme ďalej, dovoľte mi, aby som vám povedala základný a najdôležitejší bod, ktorý musí každý hrdina spĺňať, bez ohľadu na to, či sa jedná o fantasy alebo contemporary príbeh:

Hlavná postava sa musí v príbehu vyvíjať!

Autori čoraz častejšie zabúdajú na to, že nikto učený z neba nespadol, a tak si vo svojich príbehoch vytvárajú postavy, ktoré všetko ovládajú, všade boli a zažili všetko možné aj nemožné. A viete aký bonus bude nasledovať? Tie postavy majú sedemnásť, niekedy "až" osemnásť rokov. Dobré, nie?
Vôbec nie!
Každá postava je vo svojej podstate len človekom, tvorom omylným, tvorom, ktorý sa stále učí niečo nové. Preto neváhajte a dajte svojmu hrdinovi rôzne vlastnosti, ktoré ho niekam v deji posunú, urobte z neho komplexnú postavu, ktorú si čitateľ zamiluje a dodajte mu ľudí, ktorých pre svoj rozvoj bude potrebovať.
1. Dajte svojmu hrdinovi cieľ
Každý hrdina by mal mať niečo, čo chce dosiahnuť. Niekedy to môže byť ovplyvnené celkovou zápletkou knihy, napríklad, keď mu do cesty hodíte viaceré prekážky, ktoré musí kvôli svojmu cieľu prekonať.
2. Dajte svojmu hrdinovi chyby
Mýliť sa je ľudské, pretože nikto nemôže byť dokonalý. Doprajte svojmu hrdinovi nejaké chyby, ktoré by ho v očiach čitateľa urobili reálnejším. Z chýb sa človek predsa učí a kým vaša kniha skončí, hrdina sa môže vyvinúť.


3. Dajte svojmu hrdinovi povahové vlastnosti
Nezáleží na tom či váš hrdina bude výbušný osemnásťročný chalan alebo uzavretá dvadsaťročná študentka. Faktom stále ostáva, že proste SÚ. Majú reálne vlastnosti, nie sú plochí a nebudú stagnovať tristo strán na tom istom bode.
4. Dajte svojmu hrdinovi strach
Každý má nejakú vec, ktorá ich desí, tak prečo by mal byť váš hrdina Rambo, ktorý sa ničoho nebojí? Nemusí to byť niečo prevratné, niekedy stačí obyčajný strach z výšok, na ktorom ukážete, že sa postava nemôže pozrieť z okna dvadsiateho poschodia, aby neodpadla.
5. Dajte svojmu hrdinovi históriu
Tento bod majú vo zvyku preskakovať všetci autori, ktorí zo svojich postáv urobiť jedináčikov, ktorí vyrastali v domove alebo sa potulovali od rodiny k rodine. Nemajú žiadne spomienky na rodičov, na rodinu a netušia, či majú nejakých bratrancov alebo sesternice.


6. Urobte zo svojho hrdinu unikátnu postavu
Hlavný hrdina by mal byť niekto, na koho čitateľ po dočítaní knihy len tak nezabudne. Mala by to byť postava, ktorá bude mať črty, ktoré budú unikátne a ktoré nám vždy pripomenú práve ju. Napríklad keď sa spomenie tvrdolavý zlodej s palicou, vždy si predstavím Kaza Brekkera, nikoho iného. Keď niekto povie niečo o chlapcovi s jazvou na čele, pomyslíte na niekoho iného ako Harryho? Ja totiž nie.
7. Urobte zo svojho hrdinu komplexnú postavu
Keď som už spomenula Kaza, pristavme sa pri ňom ešte na chvíľu. Jeho postava je totiž skvelým príkladom komplexnosti, ktorú by vaša postava nemala postrádať. Kaz je síce človek, ktorý využíva ľudí na dosiahnutie svojich cieľov, zlodej a mnoho iného, ale zároveň je to hlavná postava, ktorú si zamilujete, pretože poznáte dôvod, ktorý ho zmenil v človeka, akým je.
Nebojte sa experimentovať so svojimi postavami. Nemusíte mať hrdinu, ktorý bude dobrý od začiatku až do konca, nechajte ich klesať a stúpať- nechajte ich nájsť samých seba.


8. Dovoľte svojmu hrdinovi sklamať
Nechajte hrdinu, nech sa ušpiní. Nechajte ho prehrať a ukážte nám, ako sa opäť postaví na nohy. Čitatelia milujú, keď vidia, že postavy nemajú všetko jednoduché a že sa musia snažiť, aby si na konci svoje šťastie zaslúžili.
9. Nechajte svojho hrdinu trpieť
Hovorí sa, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo by ešte horšie, že? Čo tak ukázať čitateľom, ako najhoršie na tom môže byť vaša hlavná postava?

10. Dajte svojmu hrdinovi dôvod konať
Možno posledný, ale nie bezpodstatný, bod. Je skvelé, keď do príbehu zakomponujete postavu, ktorá o ničom netuší a ktorá sa musí všetkému naučiť, ale čitatelia chcú vedieť, prečo práve ona je tá vyvolená? Prečo je práve hlavná postava tou, ktorá má všetko vyriešiť, keď dovtedy bola nepodstatná? Ukážte čitateľom jej minulosť, vyrozprávajte príbeh stratenej princeznej alebo dievčiny, ktorá utekala pred rodinným dedičstvom, nenechávajte nás v domnienke, že je výnimočná pre nič za nič, pretože všetci veci musia mať svoje odôvodnenie.
(Nechcela som veľmi zabŕdať do kníh, ktoré majú postavy, ktorým by sa podobné body zišli, ale nedá mi to a musím uviesť príklad. Moja "obľúbená" Scarlet z knihy Caraval je hrdinkou, ktorá síce má cieľ, ale to je asi tak všetko. Jej cieľ je nájsť a zachrániť svoju sestru, ako nám to opakuje každé 3-4 strany, ale hneď na to zabudne, pretože sa na ňu pozrie Julian a jej šaty zmenia farbu. Tejto hrdinke chýba všetko, pretože na každý z vyššie uvedených bodov by sme dostali rovnakú odpoveď.
Má motiváciu? Samozrejme, je ňou jej sestra. Má cieľ? Ako inak, ide jej o to, aby našla svoju sestru. Nejaký strach? Bojí sa, že sa niečo stane jej sestre. Nečakané! Mohla by som v pokoji ďalej pokračovať, ale všetci vieme, okolo koho by sa tie odpovede točili.
Toto je jeden z dôvodov, prečo je fajn o niektorých veciach najprv popremýšľať a až potom sapustiť do písania. Minimálne preto, aby ste sa vyhli tvorbe plochej postavy, ktorá bude mať jednu- nanajvýš dve vlastnosti.)
11. Nechajte iných, aby vášmu hrdinovi pomohli
Nemusia to byť vždy plecia vášho hrdinu, na ktorých bude ležať celý svet. Dovoľte niekomu, aby vášmu hrdinovi pomohol. Nemusí to byť nejaká love story, postačí aj rodina alebo priatelia, na ktorých sa váš hrdina môže v čase núdze obrátiť a ktorí mu budú kryť chrbát.


12. Vytvorte pre vášho hrdinu cestu
Vyššie som spomínala, aké je dôležité, aby hrdina mal svoju minulosť. Aby sme vedeli, odkiaľ prišiel a ako ho minulosť ovplyvnila. To všetko je naozaj dôležité, ale nemôže to byť jediné, čo sa v príbehu dozvieme, preto svojej postave dovoľte, aby sa niekam posunula. Len nech nám ukáže, čo všetko na neho ešte v prítomnosti čaká.

Je veľa vecí, ktoré robia hlavnú postavu dobrou. V zásade to nemusia byť len jej dobré vlastnosti, ale všetko, čo ukáže, aká ľudská v skutočnosti je. Práve z tohto dôvodu by sa autori nemali nechať odradiť a mali by sa s postavami vyhrať, dať si načas. Nie je predsa všetko zlato čo sa blyští a slávna vrahyňa drakov či ochrankyňa lesa magických tvorov ešte nemusí byť skvelá, ak z nej čitateľ nebude mať pocit, že by mohla byť reálna.

Ako vidíte hlavné postavy vy? Súhlasíte s vyššie uvedenými bodmi? Čo by podľa vás mala hlavná postavať mať?

Som zvedavá na vaše názory. :)

22:06:00 No komentárov

Dot Hutchisonová

"Krása nebola ešte nikdy taká desivá."

Názov: The Butterfly Garden / Záhrada Motýľov
Séria: The Collector
Diel: prvý
Vydavateľstvo: Thomas & Mercer/ XYZ
Počet strán: 288 / 360
Hodnotenie na GR: 4.04
Anotácia:
Izolovaná záhrada, kvitnúce rastliny a... zbierka nádherných motýľov - mladých žien, ktoré boli unesené. O to všetko sa stará Záhradník, zvrhlý muž posadnutý uchovávaním krásnych dievčat. Jedna z tých, čo prežijú, Maya postupne odkrýva podrobnosti o tomto desivom mieste aj o svojom väzniteľovi. Ako sa jej napokon podarí utiecť? Prežijú aj ďalšie dievčatá? Agenti FBI Victor Hannoverian a Brandon Eddison musia vyriešiť najotrasnejší prípad svojej kariéry.

"Troška nádeje je v poriadku, príliš veľa ťa však zničí."

Do thrillerov sa najradšej ponáram bez toho, aby som o nich niečo vedela. Nechcem sa nechať pripraviť o tajomno a napätie, ktoré na mňa neraz v knihe čaká.
Obsah knihy Záhrada Motýľov presne spĺňa to, čo má. Navnadí človeka na sľubný dej a núti ho ponoriť sa do deja, aby sa dozvedel pravdu. Keďže neprezrádza nič kľúčové, človek neodolá a vo chvíli, keď sa mi kniha dostane pod ruky, začíta sa.
A neodtrhne sa od príbehu, kým nie je koniec. Alebo aspoň to sa stalo mne pri tomto nezabudnuteľnom príbehu.



Writing
Rovnako ako som si zamilovala štýl písania, tak som v ňom našla niekoľko vecí, ktoré mi jednoducho prekážali a rušili ma.
Autorka sa krásne vyhrala s dielom, striedala pohľady medzi tým, čo sa stalo PO a POČAS Záhrady. Na opisoch si dala záležať, čitateľ si mohol jednoducho predstaviť, akoby sa v Záhrade ocitol aj on sám. Všetky opisy, či už prostredia alebo motýľov, ktoré vykreslila, pôsobili tak reálne, až mi neraz na koži naskákala husia koža.
Čo ma však trochu mrzí je fakt, že hoci skákala z minulosti na prítomnosť, skákala aj z "ich" formy do "er" formy. Minulosť bola vyrozprávaná z Mayinej perspektívy, zatiaľ čo prítomnosťou dostal na starosti niekto tretí- rozprávač. Prvých sto strán som mala veľký problém prispôsobiť sa tomuto štýlu a síce sa to časom zlepšilo, neprestala som to vnímať. Je veľa príbehov, kde takéto skákanie môže narobiť viac škody než úžitku, avšak v autorkin prospech hrá geniálna zápletka.
Moje hodnotenie: 4/5*

Characters
Vo väčšine thrillerov sú tí zlí najčastejšie ľudia, ktorí trpia nejakým psychickým postihnutím- sú to vyvrheli spoločnosti, z ktorých sa často krát stávajú psychopati či sociopati. Aj z tohto dôvodu bolo zaujímavé sledovať vývoj príbehu, pretože tu vôbec človek nevedel, čo od postáv čakať.
Hlavná postava príbehu, Maya, bola hrdinkou, akú mnohí autori nevytvoria, aj keby sa o to veľmi snažili. Bola priamočiara, drzá, nedívala sa na svet ružovými okuliarmi, nepochádzala z dokonalej rodiny, no aj tak sa starala o ostatné dievčatá. Snažila sa pre ne stať lepšou oporou a to sa mi na nej páčilo. V istých situáciách viac hľadela na iných než na seba, hoci nemusela.
Záhradník, ako ho jeho motýle volali, na začiatku naozaj pôsobil narušene. Veď kto by unášal dievčatá, aby ich menil na motýle a držal vo vytvorenej Záhrade?

"Darčeky, ktoré dávame, o nás povedia rovnako veľa ako tie, ktoré dostávame a nechávame si."

Ako stránky ubiehali, tak sme sa tejto postave tiež pozreli bližšie na zúbky a musím povedať, že doteraz neviem, čo si o ňom myslieť. Robil zlé veci, znásilňoval a zabíjal, lenže vo všetkom videl niečo dobré. A nezáležalo, koľko motýľov vlastnil, miloval ich všetky rovnako.
Málokedy sa nájde kniha, kde by mi k srdcu prirástlo toľko vedľajších postáv, avšak tu som si ich obľúbila všetky! Každý jeden Motýľ, každé dievča, ktoré kedy v Záhrade bolo, zo sebou prinieslo niečo nové, za čo autorku naozaj obdivujem, ako to dokázala vytvoriť.
Taktiež ako Motýle, veľmi sa mi páčili Mayine spolubývajúce, z ktorých každá bola iná. Nielen výzorovo, ale aj schopnosťami, ktorými oplývali.
Moje hodnotenie: 5/5*

Plot
V Záhrade Motýľov nejde o zápletku, ktorú by ste nedokázali vytušiť, to totiž dokážete. Genialita príbehu spočíva v pomalom odkrývaní všetkého, čím si hrdinka musela prejsť. Vy si už na začiatku príbehu viete domyslieť, čo všetko sa v Záhrade mohlo diať, avšak keď o tom čítate, keď sa dozvedáte detaily... Stále vás má čo prekvapiť.

"Myslím, že trauma nekončí len preto, že vás niekto zachráni."

Všetky ženy, ktoré Záhradník uniesol, dostali v Záhrade nové mená, pričom nikdy nevyslovili tie staré. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa neskôr jedna druhej otvárali a sem tam povedali niečo, čo súviselo s ich predchádzajúcim životom. Jedine vtedy čitateľ naozaj vedel, že predsa len nezabudli na realitu pred Záhradou.
Moje hodnotenie: 5/5*

Summary
Pozoruhodné dielo, ktoré dýcha tajomnom a napätím od prvej kapitoly po poslednú a o ktorom premýšľate, aj keď idete spať. V priebehu čítania som niekoľkokrát knihu zavrela a pár minút sa dívala na obálku, premýšľajúc o všetkom, čo sa tam dialo. Je to zvrátené, choré a pre mnohých nepredstaviteľné, avšak aj taká je realita. Už teraz som zvedavá, čo nám prinesie pokračovanie, nakoľko aj po skvelom konci akým bol tento, mám veľa otázok, na ktoré by som chcela nájsť odpovede.

"Som medvedík, na ktorom sa pod posteľou tvoria chumáče prachu, nie som cínový vojačik s jednou nohou!"


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.
Knihu si môžete zakúpiť TU.
18:47:00 No komentárov
Vždy, keď si na začiatku mesiaca vyberiem zopár kníh, ktoré si chcem prečítať, nájde sa medzi nimi niekoľko new-adultoviek, aby som si oddýchla pomedzi fantasy a aby som niečo len tak rýchlo prelistovala.
Väčšina kníh tohto žánru má celkom jasný, ohraný spád. Samozrejme, od toho je tu predsa tento žáner, avšak aby som štyrikrát po sebe čítala o tom, že sa stretli v bare, vyspali, a odrazu sa z neho vykľul jej nový zamestnávateľ alebo profesor? Thanks, but I'll pass.


Keďže som v poslednej dobe naladená na NA (rýchlo sa to číta cestou do práce a domov), rozhodla som sa ukázať vám niektoré knihy, ktoré naozaj stoja za vašu pozornosť, pretože okrem rýchleho čítania so sebou naozaj prinášajú aj niečo viac.
(Hej, keďže máme toho Valentína, povedala som si, že vám ukážem niektoré knihy, ktoré si ešte stíhate do polnoci omrknúť. :D)
Vi Keeland je jedna z najznámejších autoriek tohto žánru a nezáleží koľko kníh napíše, stále dokáže čitateľa niečím prekvapiť alebo rozosmiať. To sa mi na autorke páči. Jedna kniha bude jednoduchá oddychovka, tá ďalšia bude niesť správu, ktorá čitateľa donúti zastaviť a zamyslieť sa.
Jedna z jej novších kníh, Beautiful Mistake, si ma získala dosť nečakane.
Obsah znel príliš jednoducho, Rachel v bare vynadá chlapovi, o ktorom si myslí, že chodí s jej kamarátkou, aj keď je ženatý. Príťažlivý muž jej nič nevyvráti ani nepotvrdí, len sa usmieva. Akoby vedel niečo, čo jej nedošlo. A hups, naozaj niečo vedel! Napríklad to, že vôbec nebol priateľom jej kamarátky a už rozhodne nebol ženatý. Well, načo sa niekomu takému ospravedlniť, no nie? Veď ho už nikdy neuvidí.
Nie nadarmo sa hovorí, že karma si vás nájde. Rachel si našla hneď nasledujúce ráno, keď zaspala na prednášku nového profesora, z ktorého sa vykľul fešák z minulej noci. Tak už sa konečne ospravedlníš, Rachel?!!!
Začiatok bol síce viac-menej klišé, avšak ako dej postupoval, začínala sa prítomnosť striedať s niečím, čo sa stalo Cainovi (profesorovi) pred pätnástimi rokmi. Vždy sa mi páčilo, keď autorka dokázala vymyslieť príbeh obom hlavným postavám a tu sa jej to podarilo na výbornú.

"We all make mistakes. Life doesn't come with instructions. Someone who loves you will forgive you for them. But when you hide them or lie about them, they're no longer mistakes-they're decisions."

Hoci sa new adult vyznačuje viacerými bodmi, niekedy mám pocit, že jediné, čo si z toho samotní autori pamätajú je slovo sex. Čím viac, tým lepšie, čím divnejší, tým... Naozaj som vďačná, že v tomto diele ho bolo v rámci možností minimum, pretože to príbeh posunulo o priečku vyššie. Nielen dobrý dej je základom knihy, ale aj spôsob, akým sa autor rozhodne prezentovať. A Vi mi v tejto knihe hrala na city.

Ak chcete niečo, kde:
- hlavná hrdinka dokáže používať rozum
- hlavný hrdina prechádza vývojom, nestagnuje
- ľudia chybujú, pretože sú proste ĽUDIA
- nechýba tú romantika (a hej, aj sex, ako inak)...
S touto autorkou sme ako na horskej dráhe. Jedna kniha mi kradne slová a tá druhá je... well... proste zlá. Aj z toho dôvodu som odkladala túto sériu, pretože hoci ma lákal obsah, po predošlej skúsenosti som čakala 280 strán sexu bez deja.
To sa nestalo.
Dej Losing Control sa točí okolo hlavnej hrdinky, Victorii Corielli, ktorá je odhodlaná urobiť všetko pre svoju umierajúcu mamu. Povedala by som, že to bola jedna z vecí, ktorá má na príbehu zaujala. Autorka pre postavu mala problémy a celý svet sa vďaka tomu netočil okolo muža, v tomto prípade Iana. Namiesto toho, Ian sa točil okolo nej.

"I want you, bunny, and I'll have you. This will be the last night you cry alone."

Keďže máme toho Valentína, táto kniha sa dá zaradiť ako medzi romantické, tak emotívne. Vzťah hlavnýchhrdinov sa mi páčil skoro tak veľmi ako vzťah Victorie a jej mamy.

Ak chcete niečo, kde:
- hlavná hrdinka stavia šťastie druhých pred svoje vlastné
- hlavný hrdina nie je namyslený debil, ktorého jediné plus sú peniaze
- láska k rodine nepozná hranice...

Áno, do tejto knihy som sa zamilovala hneď, keď som si ju prečítala.
Stolen Songs som už párkrát na blogu spomínala a nedá mi nespomenúť ju znova, nakoľko už dychtivo čakám na pokračovanie.
Viacerí ľudia spomínajú vo svojich recenziách, aké klišé je táto kniha (aspoň začiatok), no povedala by som, že autorka má talent urobiť aj z klišé príbeh, aký vie len málokto. Nemusí všetko mať najoriginálnejší začiatok, aby vás dielo dokázalo chytiť za srdce a kým prídete na koniec, stane sa toho tak veľa, až zabudnete, ako to vlastne začínalo. Pretože, ak budeme úprimní, naozaj to bolo klišé- chudobné osirené dievča na škole zbohatlíkov? What the heck? Načo? A aby toho nebolo málo, bohatý chlapec, ktorého otec nepochopí, že miluje tak obyčajné dievča? Whaaaat?
(Keď si to vezmete takto, znie to fakt hrozne)
Mňa si tent príbeh získal odhodlaním hlavnej hrdinky a hlavne jej láskou k nevlastným súrodencom, deťom, ktoré nikoho nemlai, rovnako ako ona. Keď sa k tomu pridala láska k hudbe, nesplnené sny a romantika... Chcelo by to reread.

Ak chcete niečo, kde:
- hlavná hrdinka bojuje zo všetkých síl ako len vie, aby vyhrala nad svetom
- hlavný hrdina má svoje chyby, nie je dokonalý
- bojujú za lepší život
- nemusia byť rodinou len ľudia, s ktorými zdieľate krv...

Penelope Douglas sa svojej Fall Away série jednoducho nevie vzdať a ani sa jej nečudujem. Je pravdou, že nie všetky knihy mali super hrdinov, no aj tak som si ich obľúbila a privítala túto knihu. Je síce z pohľadu Quinn, no zameriava sa na príbeh jej rodičov, ktorí si prešli svojimi drámami, kým k sebe našli cestu.
Je to ich vykúpenie.

"Happiness is a direction, not a place."

Keďže sa jedná o piatu knihu v poradí, nemôžem vám toho veľa povedať, aby som nevyzradila predchádzajúe časti. Povedzme však, že až do tejto knihy som nebola fanúšikom ani jedného z jej rodičov. Obaja robili zlé veci, ktoré ublížili ich deťom, a preto som neverila, že by spoločne mohli byť iní.
A oni ma opäť raz prekvapili.

Ak chcete niečo, kde:
- hlavná hrdinka spoznáva pôvod
- je rodina skoro každý
- sa nasmejete, aj keď by ste najradšej niekoho udreli...
Hej, túto knihu vám budem opakovať dovtedy, kým si ju neprečítate, pretože som ešte nenašla nič lepšie, čo hovorí o sile odhodlania a hlavne o tom, že keď sa raz niečo nepodarí, neznamená to koniec sveta. To sa vám len svet snaží naznačiť, že musíte vstať, otrepať kolená a zabrať!

"We all traverse in and out of people's worlds, leaving footprints. Some larger, some smaller, but there is always a mark. We can't sweep it away."

Hlavná hrdinka, Thora, je odhodlaná dostať sa do známeho cirkusu Aerial Ethereal, a ukázať tak ostatným, že je naozaj skvelou akrobatkou. Školu necháva za sebou, rovnako aj svojich priateľov a prichádza do Vegas, kde spozná svojich kolegov ešte pred konkurzom. Well... škoda, že sa z nich nevykľujú kolegovia, pretože nie všetko ide podľa našich snov a nie vždy dostaneme prácu, ktorú by sme chceli.
Bolo skvelé pozorovať, akou zmenou v tomto diele prešlo viacero postáv. Nikolai, hlavný akrobat jedného z čísel v Aerial Ethereal, bol skvelou, komplexnou postavou. Staral sa o súrodencov, ktorým sa snažil nahradiť rodičov, ktorí cestovali po svete. Bol ochotný urobiť všetko len preto, aby sa oni mali dobre. A nielen oni, ale aj Thora.

"Don't love me more than your dreams, myshka. Because I love you too much to let you give them up for me."

Ak chcete niečo, kde:
- hlavná hrdinka padá a vstáva
- sú sexi Rusi (aj keď fakt neviem, čo na nich teraz všetci vidia)
- rodinu si možno nevyberiete, ale bojujete za nich
- je viac chlapov ako žien a viac sandy než hocikde inde
- Las Vegas a cirkus!!!
- spomenula som už skvelé hlavné postavy??


Čítali ste niektoré z týchto kníh? Čo na ne vravíte? Aké sú vaše obľúbené new-adult príbehy, ktoré v sebe ukrýajú viac, než by niekto povedal?

20:48:00 No komentárov
Utekáte. Niekto vás prenasleduje. Snažíte sa uniknúť, lenže nie je kam. Nepriateľ sa približuje a keď si myslíte, že už nemôže byť horšie... Zazvoní budík!
Okamžite sa rozbehnete k zápisníku, zapíšete si všetko, čo sa vám snívalo a neskôr, keď sa rozhodnete, že je na čase dať váš nápad na papier, aby ste sa oň mohli podeliť so svetom, príde menší problém: Kde, do čerta, začať?


Ešte než som začala blogovať o knihách, viedla som iný, poviedkový blog. Písaniu som podľahla už v detstve a síce moje prvé výtvory aj tak vyzerali, dodnes som sa tejto vášne nebola schopná vzdať, aj keď mi všetci ustavične vravia, že je to len strata času. Veď čo je lepšie ako vlastný svet s postavami, ktorým rozumiete najlepšie práve vy?
Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí zo seba niečo museli vyprodukovať, no nemali žiaden nápad. Namiesto toho, vo všetkom vidím inšpiráciu na nový príbeh. Dej sa mi formuje pred očami a postavy v hlave naberajú vlastné črty. Jeden by si pomyslel, že keď to všetko mám tak dokonalo premyslené, dať príbeh do wordu je vlastne maličkosť.
Je to ale naozaj tak jednoduché?
Je veľa mladých autorov, ktorí si píšu príbehy "do šuplíka", ako to oni radi nazývajú. Niektorí sa časom odhodlajú a zverejnia to na internetových stránkach ako napríklad wattpad (táto stránka pre autorov si zaslúži samostatnú kapitolu, takže o ňom neskôr) alebo (oveľa lepšie) ourstories.cz. Iní si zas založia svoje stránky na rôznych doménach. Tam následne zverejnia prvé kapitoly svojho príbehu a očakávajú milión komentárov a ešte viac chvály na tú dokonalosť.
Well... takto presne to nefunguje. Obzvlášť, keď si autor neurobí poriadok v diele skôr, než to dá prečítať ostatným.
Kde teda začať, keď sa vám v hlave zrodí nápad na nový príbeh?
Na všetkých možných aj nemožných stránkach sa najčastejšie stretnete s tým, že by ste si mali príbeh poriadne dopredu premyslieť, pouvažovať o zápletke, o záporných postavách a až potom sa pustiť do písania. Nechcete predsa napísať príbeh, ktorý bude obsahovať značné množstvo "plot holes", no nie?
Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že niečo také nemusí byť pravidlom. Vždy záleží od žánru, do ktorého sa chcete pustiť. A hlavne o spôsob, akým chcete svoje postavy predstaviť.
A) Príbeh môže začínať pozvoľna. Postavy sa tvarujú každou ďalšou kapitolou a rovnako ako oni, tak sa tvaruje aj zápletka. Nemusím hneď od prvej kapitoly vedieť, že hrdinka je stratená princezná, ktorú každý hľadá.
B) Môžete čitateľa hodiť do stredu diania a nechať ho, nech sa pomaly dozvedá o svete, o postavách a o systéme, ktorý ste vytvorili
Možností je viacero, ale rovnako ako možností je tu aj niekoľko vecí, ktorým by ste sa mali vyvarovať. O niektorých z nich hovorím aj v článku: 5 najhorších začiatkov, ktoré odradia čitateľa
Keď som ešte publikovala svoju prácu na blogu, neraz som pod článkom našla otázky od iných začínajúcich autorov, ktorých zaujímalo, kde som našla mená postáv, prečo píšem raz v prvej a inokedy v tretej osobe a rôzne ďalšie. Kvôli článku som si znova poprezerala svoje staré príspevky a vybrala zopár, podľa mňa zaujímavých, otázok. Ďalšie budú postupne pribúdať v ostatných článkoch.

Rozhodli ste sa aký žáner chcete napísať, vytvorili ste si svet, máte hlavnú postavu, ktorú chcete predstaviť. Ako začať? Ktorá forma bude lepšia?
"Ich" či "er"?
Nemyslím si, že by na svete existovala jednoznačná odpoveď na túto otázku, a preto aj ja čerpám len z vlastnej skúsenosti.
"Vždy píšte v osobe, v ktorej sa cítite najlepšie."
Prečítala som už dosť kníh a môžem teda s istotu povedať, že som sa v každom žánri stretla s obomi formami rozprávača. Výber je vždy na autorovi a na tom, ako nám plánuje odhaliť svoje dielo.
Mystery, sci-fi alebo fantasy sa najčastejšie vyznačujú "er" formou, ktorá vďaka vševediacemu rozprávačovi dokáže poskytnúť istý náhľad na vytvorený svet, nielen na postavu. Zároveň sa tak mnohým spisovateľom lepšie striedajú pohľady, pretože to nepôsobí rušivo. Prvá osoba v týchto žánroch môže niekedy vyjsť viac na škodu ako na úžitok, hoci nás chcete svojím príbehom previesť nevediacich rovnako ako vašu postavu.
Ako príklad uvediem S.J. Maas, nakoľko som čítala jej obe série a obe sú fantasy. Jedným z niekoľkých rozdielov je ale osoba, v ktorej sú napísané. Zatiaľ čo Trón zo Skla je písaný v tretej osobe, kde sa striedajú pohľady rôznych postáv, séria Na Dvore z tŕňov a ruží je písaná v prvej osobe. Keď som si prechádzala recenzie na túto knihu, viackrát som sa stretla s tým, že ľudia mali problém s nedostatočnou výstavbou sveta, čo nie je nijako prekvapujúce, keď samotná hlavná postava nič nepozná. Preto, ak plánujete písať high fantasy, je lepšie premyslieť si, ako nás hlavná hrdinka oboznámi so svetom, čo ste stvorili, pretože my ho chceme spoznať. A rovnako si premyslite, koľko postáv do diela pridáte, pretože čím viac ich budete mať, tým ťažšie bude všetko odsledovať v prvej osobe.
Žánre ako young adult, contemporary alebo new adult sú oproti fantasy jednoduchšie v tom, že autor dokáže využiť ako tretiu osobu, tak aj prvú. Povedala by som, že ak čítam tento žáner v prvej osobe, celý príbeh je odrazu osobnejší a ja premýšľam, koľko pravdy a životných skúseností do toho autor vložil.
Znovu sa riaďte pravidlom a píšte tak, ako to vyhovuje vám. Len sa vyhnite striedaniu rozprávačov v rámci jednej knihy, pretože keď čítate jednu kapitolu z pohľadu hrdinky a potom prejdete do tretej osoby, aby ste sa pozreli na "druhú stranu", nepôsobí to práve najlepšie. A nakoniec sa sami zamotáte v tom, v akej osobe vlastne píšete.

Prvá kapitola je základ. Musí zaujať čitateľa natoľko, aby sám chcel pokračovať a zistiť, čo sa stane o tristo strán ďalej. Preto niektorí autori volia prológ, z ktorého bude mať čitateľ nekonečne veľa otázok a bude nútený pokračovať.
Osobne preferujem skôr prvé kapitoly, pretože hoci chce prológ znieť tajomne, často krát prezradí viac než dosť. Buď sa týka proroctva, alebo nejakej udalosti, ktorá zmenila život hlavného hrdinu/hrdinky a podobne. Prečo čitateľovi hneď prezrádzať, ako veľmi dôležitá tá postava bude, keď v ďalšej kapitole chcete, aby sme uverili, že je úplne obyčajný/á?
Prvá kapitola by mala byť rýchla a hlavne nie dlhá, nakoľko je to len úvod do diela. Doprajte čitateľovi nejakú tú akciu a opisy nechajte na neskôr, tie môžu počkať. Čo nemôže počkať je zakončenie, ktoré nás ma namotať a zabrániť nám, aby sme knihu položili na stôl.
Takže keď sa rozhodnete začať svoj príbeh, vedzte, že od prvej kapitoly/ prológu sa bude odvíjať všetko a nie je zlé, keď nad ňou strávite trochu viac času.
(S týmto bodom sa mi spája vlastná skúsenosť, keď som publikovala svoj prvý príbeh, kde prvá kapitola mala 6 700 slov. Ešte doteraz si pamätám začiatok tej kritiky: "Nedokázala som to dočítať, pretože tá kapitola bola dlhá ako cesta do pekla..." Jasné, vtedy sa ma to dotklo, dnes už viem, že moje štrnásťročné ja sa len zbytočne snažilo vopchať všetko do úvodu. Ešte dobre, že každý výtvor posúva spisovateľa ďalej.)

Tak tento bod pozná pravdepodobne každý autor. Sadnete si k laptopu, otvoríte word a hoci v hlave máte dej, nemôžete sa doňho ponoriť naplno.
Niečo chýba, ale čo?
Mám to! Slúchadlá! Hudba!
Osobne patrím k ľuďom, ktorí aj keď sa ponoria do diania v príbehu, ľahko sa rozptýlim pípaním mobilu, zvukmi zvonku alebo len obyčajným hlukom dňa. Preto k písaniu potrebujem hudbu, aby rozptýlila tú časť mozgu, ktorá sa až príliš zaoberá dianím naokolo. Tá druhá sa potom môže v pokoji venovať postavám.
Ako som už spomínala vyššie, všetko sa odvýja od žánru, ktorý práve píšem. Keď píšem new adult príbeh, nepustím si k nemu epickú hudbu, pretože by ma to rozptyľovalo. Taé skladby si radšej nechám pre moje fantasy projekty. K jednotlivým príbehom si zostavím playlist, nahádžem doň pesničky, ktoré súvisia s príbehom a pri ktorých počúvaní sa dokážem viac dostať do deja. Neskôr si ich zvyknem ešte priradzovať k jednotlivým kapitolám, ale to je len taká moja pomôcka. Kto by ste si chceli pozrieť ako to vyzerá a možno sa aj inšpirovať skladbami, TU nájdete playlist k príbehu, ktorý editujem. Zvyknem si to púšťať zakaždým, keď sa dostanem k papierom. Stále dookola a nikdy ma to neunudí.

Ako ste na tom vy a písanie? Píšete? Čo si myslíte o začiatkoch v príbehoch? Je podľa vás dôležité všetko rozpísať už na začiatku, alebo si to nechať na ďalšie kapitoly?

Som zvedavá na vaše názory. :)


22:29:00 No komentárov
01- Kde začať?
Mám nápad, ale čo s ním?
02- Hlavná postava
Ako na to, aby si čitateľ zamiloval hrdinu?
03- Autorský blok
Čo robiť, keď sa zaseknete?
04- Správny záporák
Ako docieliť, aby si ľudia zamilovali záporáka?
05-06-
07-08-
09-10-
20:39:00 No komentárov

Tahereh Mafi

"Be a weapon. Or be a warrior."


Názov: Shatter Me / Som roztriešená
Séria: Shatter Me / Roztrieštená
Diel: prvý
Vydavateľstvo: Harper / CooBoo
Počet strán: 338 / 288
Hodnotenie na GR: 4.00
Anotácia:
I have a curse
I have a gift
I am a monster
I'm more than human
My touch is lethal
My touch is power
I am their weapon
I will fight back
Juliette hasn't touched anyone in exactly 264 days.
The last time she did, it was an accident, but The Reestablishment locked her up for murder. No one knows why Juliette's touch is fatal. As long as she doesn't hurt anyone else, no one really cares. The world is too busy crumbling to pieces to pay attention to a 17-year-old girl. Diseases are destroying the population, food is hard to find, birds don't fly anymore, and the clouds are the wrong color.
The Reestablishment said their way was the only way to fix things, so they threw Juliette in a cell. Now so many people are dead that the survivors are whispering war - and The Reestablishment has changed its mind. Maybe Juliette is more than a tortured soul stuffed into a poisonous body. Maybe she's exactly what they need right now.

"All I ever wanted was to reach out and touch another human being not just with my hands but with my heart."

Séria Roztrieštená rozhodne nepatrí medzi knihy, ktoré by boli na trhu prvý týždeň, dokonca ani mesiac. Prvá kniha vyšla v roku 2011 a za tú dobu sa dostala pod kožu mnohým čitateľom- aj veľkej časti mojich kamarátov.
Nakoľko je knihomoľ od prírody človekom zvedavým, vo chvíli, keď som natrafila na audioknihu, neodolala som. Zapla som si ju, tak trochu očakávajúc, že sa mi zapáči hneď na začiatku, ako to bolo u ostatných.
Zvláštne na tom ale bolo, že táto kniha ma dokázala (ne)upútať až do konca. Kto by to ale čakal, že?


Writing
Tahereh Mafi napísala viac než len jednu sériu, no táto kniha je mojou prvou. Obávam sa, že ak má štýl písania rovnaký aj v iných dielach, tak si spolu veľmi nesadneme.
Niektorí označujú autorkin štýl písania za originálny. Všetky myšlienky, za ktoré sa hlavná postava v diele hanbí sú prečiarknuté, nahradené inými, "lepšími". Chápem, na začiatku to človeku pripadá ako zaujímavá myšlienka, ktorá by mohla niekam smerovať, avšak keď to skončí, že skoro každá druhá veta je prečiarknutá a vy aj tak čítate jej myšlienky, začne to byť otravné.

"My life is four walls of missed opportunities poured in concrete molds."

Táto kniha je podľa mnohých názorov poetická, čo rozodne nemôžem poprieť. Vyskytujú sa tu metafory a iné básnické výrazy, ale polovica z nich nedáva zmysel. Sorry, ale ani keby som pred sebou držala fyzickú kópiu, polovica tých vecí by mi nedošla. Tlieskam ľuďom, ktorí to zvládli. Majú môj obdiv.
V závere... ja a tento štýl písania sme si vôbec vôbec vôbec vôbec nesadli. Presne... Zmienila som sa, že v jednej vete dokázala jedno slovo zopakovať aj päťkrát? Len aby nám vysvetila, ako VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI VEĽMI horúco v tej miestnosti bolo?
Moje hodnotenie: 1.5/5*

Characters
Súdiac podľa dátumu vydania knihy, možno by som jej dokázala odpustiť love-triangle, ktorý mal po Twilighte taký BOOM v knihách, lenže toto... TAKTO SA TO TEDA NEROBÍ!
Juliette, hlanvá hrdinka knihy, je plná sebaľútosti, no myslí si, že je monštrum. Sťažuje sa na všetko a na všetkých, ale hanbí sa za vlastné myšlienky, takže ich radšej vyškrtne. Hovorí, ako zo seba nenechá robiť nejakú bábiku v rukách iných, a pritom uvažuje, že o svoj živt bude aj prosiť, keď to bude nevyhnutné. Well... keby prišla k nám, pravdepodobne by sa jej niekto opýtal, ako si môže takto srať do huby, ale v knihe? Nie, tam je to jej bežné zmýšľanie počas celej knihy.
Och, asi som zabudla na jednu maličkosť. Keď sa niekoho dotkne, zabije ho. Nepripomína vám to niekoho? Jednu osobu z X menov, ktorá sa na začiaktu tiež nemala rada, kým jej neukázali, aká silná naozaj je?
Tak tu máme Adama, ktorý sa za celú knihu ukázal ako tá najnezaujímavejšia postava série. Jediné, čo robil, bolo to, že Juliette hovoril, ako dlho ju už miluje a ako si ju vždy všímal... yeah, you know that story, right?
Čo môže byť horšie ako love-triangle? Insta-love, samozrejme!
Aby sme teda dokončili trojuholník postáv, predstavím vám ešte Warnera (aspoň dúfam, že tak sa píše jeho meno), ktorý má byť hlavným antagonistom príbehu, no z ktorého sála pocit, že to bude nakoniec on, ktorého si naša hrdinka vyberie. Tajomná minulosť, rodina, ktorá ho ovplyvnila... vidím tam veľa možností. Každopádne, aj on sa do Juliette zahľadel už od azčiatku, takým jeho vlastným, šialeným spôsobom. Aj to ale bolo zaujímavejšie ako Adamove vyznania lásky.
Moje hodnotenie: 1/5*

Plot
Obsah vraví niečo o dystopickom príbehu, plnom akcie a emócií, ale... buď tam dali obsah k inej knihe, alebo len ja som počúvala niečo úplne iné. Toto totiž nebola dystópia, ale romantika v inom časovom období.

"Girls are always talking about electricity in their romance, but none are too happy to actually be electrocuted, apparently. Bloody confusing, is what it is."

Nie som ten typ, ktorý by v recenzii spoileroval a hvooril o zápletke, nakoľko nie všetci to už nevyhnutne museli čítať. V tomto diele ale nie je ani o čom hovoriť, pretože už od začiatku viete, akým smerom sa to bude uberať a ako to skončí... Hoci... na konci som sa musela zasmiať, pretože som z toho mala také X-men vibes, že až.
Moje hodnotenie: LOL, dá sa to vôbec hodnotiť?

Summary
Už dlho som nehejtovala nejakú knihu tak veľmi, ako túto. Tešila som sa na ňu, mala od nej isté očakávania, avšak to, čo sa mi dostalo, ma úplne sklamalo.
Dielo nebolo ani vtipné, pretože väčšnu času sa všetci sťažovali na svet, v ktorom žijú. Bolo pretkané smútkom a sklamaním v každej kapitole, a jediná chvíľa, kedy sa niekto usmial, bolo, keď sa pobozkali alebo dotkli.
Naozaj? To nemôžu byť ľudia šťastní z ničoho iného, než z toho, že si našli chlapa/ženu?
15:48:00 No komentárov
Newer Posts
Older Posts

Kto som?

Kto som?
Normálna (sem-tam blonďatá) osôbka, ktorá miluje knihy a príbehy všetkého druhu. #pharmacygirl #wattpadauthor #radiologystudent

Novinky

Tvorím aj na wattpade:

Goodreads

2020 Reading Challenge

2020 Reading Challenge
Perla has completed her goal of reading 55 books in 2020!
hide
70 of 55 (100%)
view books

Perla's read book montage

Circe
Čo sa stalo Mare Dyerovej?
Peter Pan
Horkosladké esencie
Bezhviezdne more
Krv elfov
The Toll
IOU
Meč osudu
Posledné želanie
Yona of the Dawn, Vol. 11
Yona of the Dawn, Vol. 10
Bane
Scandalous
Wrong Bed, Right Guy
Defy
Zjazvený kráľ
Written with You
Je to absolútne fenomenálne
Complot


Perla Torkan's favorite books »

Pinterest

Zastihnete ma aj na facebooku

Štítky

(Ne)odporúčania Book Club Book haul Book challenge Book of the Month Book reviews Book signing Bookish Merch dnes píšem chvíľka na zamyslenie Interviews My edits Očakávané vydania podľa autora Problémový piatok Problems of a writer recenzie Reviews rozcestník Spolupráce Tag Tuesday TBR Top 5 Videos Vojna obálok Wrap up z denníka autora

Čitatelia

Archív článkov

  • ►  2022 (2)
    • ►  marca (1)
    • ►  februára (1)
  • ►  2021 (10)
    • ►  decembra (1)
    • ►  novembra (1)
    • ►  októbra (1)
    • ►  augusta (1)
    • ►  júla (2)
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (1)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (1)
  • ►  2020 (28)
    • ►  novembra (4)
    • ►  septembra (3)
    • ►  augusta (3)
    • ►  júna (3)
    • ►  apríla (5)
    • ►  marca (4)
    • ►  februára (4)
    • ►  januára (2)
  • ►  2019 (22)
    • ►  októbra (1)
    • ►  septembra (2)
    • ►  augusta (1)
    • ►  júla (2)
    • ►  júna (1)
    • ►  mája (6)
    • ►  marca (3)
    • ►  februára (2)
    • ►  januára (4)
  • ▼  2018 (59)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (6)
    • ►  októbra (5)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (8)
    • ►  júla (8)
    • ►  júna (5)
    • ►  apríla (4)
    • ►  marca (4)
    • ▼  februára (6)
      • Problems of a Writer ► 2. Hlavná postava
      • Nezabudni, kto vlastne si ► Záhrada motýľov
      • 5 new-adult príbehov, ktoré sú viac ako len o sexe
      • Problems of a writer ► 1. Kde začať?
      • Problems of a Writer ► rozcestník
      • Zmeniť seba alebo svet ► Shatter Me
    • ►  januára (6)
  • ►  2017 (67)
    • ►  decembra (8)
    • ►  novembra (8)
    • ►  októbra (4)
    • ►  septembra (15)
    • ►  augusta (6)
    • ►  júla (9)
    • ►  júna (4)
    • ►  mája (1)
    • ►  apríla (5)
    • ►  februára (1)
    • ►  januára (6)
  • ►  2016 (17)
    • ►  decembra (3)
    • ►  novembra (1)
    • ►  septembra (4)
    • ►  augusta (9)
FOLLOW ME @INSTAGRAM

Created with by ThemeXpose