Názov: The Humans

Séria: /

Diel: stand-alone

Vydavateľstvo: Harper Collins

Počet strán: 304

Hodnotenie na GR: 4.07

Our hero, Professor Andrew Martin, is dead before the book even begins. As it turns out, though, he wasn't a very nice man--as the alien imposter who now occupies his body discovers. Sent to Earth to destroy evidence that Andrew had solved a major mathematical problem, the alien soon finds himself learning more about the professor, his family, and "the humans" than he ever expected. When he begins to fall for his own wife and son--who have no idea he's not the real Andrew--the alien must choose between completing his mission and returning home or finding a new home right here on Earth.

The Humans is a funny, compulsively readable novel about alien abduction, mathematics, and that most interesting subject of all: ourselves. Combine Douglas Adams's irreverent take on life, the universe, and everything with a genuinely moving love story, and you have some idea of the humor, originality, and poignancy of Matt Haig's latest novel.

Aj napriek tomu, že Matt Haig napísal viacero kníh, som o tomto autorovi do minulých Vianoc skoro vôbec nepočula. Zaregistrovala som ho až vo chvíli, keď mi niekto hodil do schránky túto knihu so želaním krásnych Vianoc. Nielenže som najprv netušila, kto to bol, zároveň som si ale nebola istá, čo od tejto knihy očakávať. Obálka ako pre rozprávku, obsah hodný sci-fi príbehu... čo si o tom myslieť?

Je náročné rozobrať štýl písania, keď sa jedná o prvé dielo, ktoré som čítala. Aby som ale povedala všetko, začnem tým, že prehrýzť sa cez prvú polovicu mi zabralo skoro pol roka. Áno, počujete dobre. Šesť mesiacov som zápasila so začiatkom, ktorý ma nútil pretáčať očami. Nechápala som, ako toto môže človeku otvoriť oči v hocakom smere.

Nakoniec, s postupom času, som túto knihu odložila na poličku, rozhodnutá vrátiť sa k nej, no až vtedy, keď budem viac pripravená.

Keď som ju prednedávnom otvorila, uvedomila som si, že ak sa na to budem aj naďalej pozerať ako na príbeh, ďaleko sa nedostanem. Tak som zmenila taktiku a zamerala sa na správu, ktorú sa autor týmto dielom snažil predať publiku.

Až vtedy som si to dokázala vychutnať.

Moje hodnotenie: 4/5*

Ústrednou postavou The Humans je mimozemšťan bez mena, ktorý zabije profesora matematiky, len aby sa doňho mohol prevteliť a aby zabránil ľudstvu v pokroku. Jasná úloha, ktorú nemal ako pokaziť... teda, až do chvíle, kým sa nezačal vyvíjať.

Andrew bol mimozemšťanom, ktorý nepoznal žiadne emócie, dokiaľ neprišiel na Zem. Keď niečo urobil, priznal sa, pretože nevidel dôvod klamať. Nerozumel veľa veciam, ale to základné, čo sa naučil, ho neskôr donútilo uvedomiť si, že v ľuďoch je mnohokrát niečo viac než to, čo dajú najavo.

Rodinu pôvodného profesora matematiky som si vcelku zamilovala, pretože predstavovali typickú rodinu, ktorá si prechádzala problémami aj napriek tomu, že vyzerali ako vystrihnutí z časopisu na dokonalý život. Jeho syn, Gulliver, si kvôli svojim rodičom prechádzal problémami v škole a namiesto komunikácie sa rozhodol stiahnuť do seba a vysporiadať sa so všetkým sám.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Pri zápletke sa zqastavím len na chvíľu, pretože tá je celkom jasná už z obsahu. Dokonca by som povedala, že nejde ani tak o zápletku, ako o celkovú správu, ktorú v sebe nesia kniha. The Humans sa zaoberá problémami nášho storočia ako sú nevera, pokus o samovraždu a mnoho iných... Zároveň nám ukazuje čaro priateľstva a rodiny. Osobne sa mi veľmi páčilo hľadanie vecí, ktoré menili význam, keď ich povedal obyčajný človek a keď vyšli z úst otca.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Kniha, ktorá aj napriek problémovým častiam má čo povedať, donúti vás zamyslieť sa a hlavne vám ukáže, že byť človekom nie je vôbec jednoduché. Je to dlhá cesta, na ktorej sme vlastne celý život, pretože stále sa učíme. Najčastejšie z vlastných chýb, pretože druhých nepočúvame.