"Nástroje Smrteľníkov" patrí medzi série, ktorá aj po desiatich rokoch od jej prvého vydania spôsobuje ošiaľ medzi milovníkmi YA fantasy. Mesto Kostí nám predstavilo Tieňolovecký svet a vyviedlo nás z omylu, že svet je tak obyčajný, za aký ho väčšina považuje. A aj vďaka veľkému úspechu kníh sa táto séria teší filmovému (well... poďme sa tváriť, že film neexistuje) a seriálovému spracovaniu.

Keďže tohto roku vyšlo špeciálne výročné vydanie knihy Mesto Kostí, povedala som si, že sa pozriem na staršie obálky, rovnako ako aj na obálky zo zahraničia. Ako si týchto Tieňolovcov predstavujú fanúšikovia v rôznych kútoch sveta?

Podľa mňa stačí povedať, že prvá obálka vznikla v roku 2007, kedy stačilo, že na obálke bol polonahý chlap a hneď sa stala hitom. Človek nestrácal čas obsahom, videl niečo také a hneď to kupoval.

Aby som bola úprimná, páči sa mi tá spodná polovica, kde je názov na pozadí rôznych miest, ktoré len podškrtávajú samotné tituly.

Ako išiel čas, ľudia na TMI len tak nezabudli a myslím, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa vydavatelia rozhodli pre vynovenie obálok. A že sa im tie druhé podarili, veď sa sami pozrite (vpravo). Aby toho nebolo málo, chrbty všetkých šiestich kníh tejto edície tiež vytvárajú obraz. A ja som všetkými desiatimi za tieto obálky, ktoré by ma donútili kúpiť si TMI, kebyže už nemám prvé štyri pôvodné.

Britské obálky sa nezvyknú často líšiť od amerických, no keď sa už líšia, tak poriadne. Som rada, že sa nepodobajú na tie americké a že sa rozhodli prísť s niečím novým. Na prvý pohľad sa mi veľmi nepáčili, pretože som si nevšimla spracovanie obrazov v obraze, no potom... Niečo mi na tejto verzii zaimponovalo. Možno to budú farby, alebo jemnosť, neviem. Každopádne sú toto tie lepšie obálky, kde nečapli žiadnu tvár ani zbytočne krikľavé farby, ktoré by mi akurát tak ničili oči.

Vždy som vravela, že naši grafici sa dokážu vynájsť, pretože milujem obálky k VA a páči sa mi, že ponechali obálky aj niektorých iných kníh, po prípade zvýraznili písmo alebo urobili malé detailné úpravy.

Avšak, nie vždy sa všetkým niečo podarí a tieto obálky... sú proste také... MEH. Prvé tri sa mi páčia, naozaj. Čierne pozadie podčiarkáva tajomnosť, avšak ten zvyšok... no nechápaja.

A potom príde druhá verzia obálok, z torých mi zas bolo do smiechu. Nič v zlom, ale naozaj? Séria Pekelné Stroje má dokonalé obálky, ktorým by som dala rozhodne pred anglickými prednosť, ale Nástroje Smrteľníkov... just nope. Toto sa nám nepodarilo.

Moji favoriti! <3

Nečakala som, že spomedzi všetkých obálok, na ktoré natrafím, sa mi budú páčiť hlavne tie české. Vo väčšine majú naj obálky Taliani, ale tieto netromfnú ani tie americké. Obálky rozdelené na polovicu, znova jedna časť tvorená mestom, zatiaľ čo z tej druhej dýcha nadprirodzeno. Názov prepracovaní do slova do obálky. Skvelé.

Je síce pravda, že prvé tri sa mi páčia viac, ale aj tie ostatné sú nádherné.

Keď som už spomínala Talianov, ako ďalšie som sa rozhodla ukázať vám práve ich obálky. Well... čo k tomu dodať?

Keď som videla jednotku, bol to menší šok, ale ten, čo sa dal prežiť. Vidíte obálku a poviete si, že to celkom vystihuje fantasy žáner. Potom ale pohľadom prejdete na dvojku, trojku a štvorku, pri ktorých uvažujete, na čom tí ľudia fičia, že majú tie výrazy? A o päťke už radšej ani nehovorím, jej výraz hovorí za všetko. Chvalabohu, že tú poslednú nie je až tak vidieť.

Ostaňme ešte chvíľu v Európe a pozrime sa na obálky, s ktorými prišli Poliaci. Nepripomína vám tá postava na obálke dvojky Avatara? Stačí zmeniť farbu, do pozadia nakresliť chvost a podobnosť by tam bola sto percentná.

Priznám sa, že keď som narazila na túto obálku, ani som netušila, k akej knihe je robená. Akosi som si nevšimla, že to na jeho hlave sú vlasy a nie prilba, čo malo za následok, že som žila v domnieke, že niekto urobil nejaký plagát k Power Rangers. Samozrejme, poznanie sa dostavilo o pár obrázkov ďalej, keď som videla obálku k druhej knihe a odrazu všetko dalo zmysel. Bulhari sa rozhodli zachovať základ pôvodných obálok, len ich spracovali viac komiksovo. Jediná časť, ktorá sa im podarila, je ale dvojka.

Keby som videla nemecké obálky a následne na to si prečítala knihy, možno by som bola trochu sklamaná, pretože na prvý pohľad by som to typla na high fantasy. Síce nechápem všetým častiam obálky, radím ich medzi priemerné. Verím, že sa s nimi mohli viac vyhrať, keď sa už rozhodli urobiť vlastnú verziu, no takto to vyzerá ešte ako detská kniha. Minimálne kvôli žiarivým farbám. Mať niečo tak bijúce do očí v knihovničke... no neviem.

V minulých článkoch ste mohli vidieť, že gruzíncom a mongolom sa práca s obálkami akosi nedarí, avšak gruzínska obálka k Mestu Kostí ma prekvapila. V dobrom, samozrejme. Spomedzi všetkých obálok, ktoré som videla, mi táto asi najviac pripomína Tieňolovcov a náznak toho sveta, v ktorom sa odohráva. Sú tam fantasy prvky, ale nie je ich veľa, takže človeku napadne zaradiť to do urban fantasy a nečakať zbytočne nejaký úplne vymyslený svet.

Niektoré krajiny sa rozhodli pre obálky na základe fimového spracovania, čo je podľa mňa pekné, avšak zbytočné. Možno to ale bude mnou, pretože nezvyknem kupovať dvakrát tú istú knihu, aj keď sa mi páči.

Ako som už spmoínala, niektorí ľudia majú veľa kníh v knihovničke hlavne preto, že z jednej majú hneď niekoľo edícií. Američania majú tendenciu urobiť hneď niekoľko verzií tej istej knihy a TMI nie je žiadnou výnimkou. Ako prvá vyšla obálka s fimovými predstaviteľmi týchto postáv, následne sa rozhodli pre seriálových hercov. A keďže Mesto Kostí oslavuje tohto roku okruhliatiny, nemôže im chýbať špeciálna edícia, či áno?

Séria TMI si získala po svete nejedného fanúšika a stále sa teší nesmiernej popularite, pretože keď si chcete prečítať nejakú knihu od C.C., potrebujete si prečítať minimálne 20 kníh, ktoré tej najnovšej predchádzali, čiže sa dostanete aj k TMI. Keby som sa ale rozhodovala len na základe obálok, v niektorých krajinách by som o TMI pohľadom ani nezavadila. V iných by som sa zase nevedela rozhodnúť, ktorú kúpiť skôr. Tejto dileme by som čelila minimálne pri britskej a novej americkej verzii.