Názov: Confess

Séria: ....

Diel: standalone

Vydavateľstvo: Simon & Schuster

Počet strán: 306

Hodnotenie na GR: 4.25

Auburn Reed has her entire life mapped out. Her goals are in sight and there's no room for mistakes. But when she walks into a Dallas art studio in search of a job, she doesn't expect to find a deep attraction to the enigmatic artist who works there, Owen Gentry.
For once, Auburn takes a risk and puts her heart in control, only to discover Owen is keeping major secrets from coming out. The magnitude of his past threatens to destroy everything important to Auburn, and the only way to get her life back on track is to cut Owen out of it.
The last thing Owen wants is to lose Auburn, but he can't seem to convince her that truth is sometimes as subjective as art. All he would have to do to save their relationship is confess. But in this case, the confession could be much more destructive than the actual sin…

Keďže už v októbri vychádza nová kniha od Colleen s názvom Without Merit, rozhodla som sa dovtedy dohnať všetko zameškané. Jej knihy sú pre mňa ako jedno hubky, dokážem ich prečítať na posedenie, pričom mi ani nezaberú veľa času, nakoľko sa tak dobre a hlavne rýchlo čítajú.

Na počudovanie, s touto knihou som zápasila asi týždeň. Nie je pritom ani dlhá, ani náročná na čítanie, no ako náhle som ju raz položila bokom, necítila som žiadnu potrebu vrátiť sa k nej. Osudy postáv ma v tomto príbehu nezaujali tak ako vo všetkých predošlých knihách, ktoré som od tejto autorky už prečítala.

Myslím, že každý čitateľ, ktorý sa aspoň trochu zaujíma o new adult/contemporary si už od Colleen prečítal aspoň jednu knihu. Píše s ľahkosťou, núti čitateľa otáčať stranu po strane a než sa nazdá, nenájde už ďalšie strany v knihe, ktoré by neprečítal. Viete, ako sa hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo?

Nuž, pravdepodobne som našla tú výnimku.

Štýl písania sa mi síce páčil, keď som to čítala, šlo to rýchlo, avšak dej sa až príliš vliekol. Človek bol už skoro v pätine knihy a ono sme boli ešte stále len v tom prvom dni, kedy sa naši hlavní hrdinovia stretli.

Colleen sa aj pri tejto knihe rozhodla zvoliť striedavý spôsob písania, jednu kapitolu písala z pohľadu Auburn a druhú z pohľadu Owena a zatiaľ čo som kapitoly z pohľadu Auburn veľmi nemusela, tie Owenove sa mi veľmi páčili. Samotná postava Owena bolo oveľa viac zaujímavá ako Auburn, čo je trochu divné, najmä ak vezmem do úvahy, že bola hlavnou postavou.

Zakaždým, keď sa chystám prečítať si nejaký príbeh od Colleen, dopredu uvažujem, kto v príbehu bude ten s bolestivou minulosťou. Muž alebo žena? Obaja?

Hlavná hrdinka tohto diela, Auburn, rozhodne nemala na ružiach ustlané. To však nič nemenilo na fakte, že sa mi niektoré jej myšlienkové pochody alebo rozhodnutia nepáčili. Na začiatku príbehu som ju aj tak mala radšej ako na jeho konci. Auburn je postava, pri ktorej neviete či sa vám páči alebo nie. Núti vás o tom stále pochybovať. Hlavne svojím chovaním, kedy som nevedela či je ešte stále v puberte alebo dospelá. Chlap, pre ktorého pracovala a s ktorým si šla po práci sadnúť sa jej spýta, či môže pred odchodom použiť toaletu a ona si už nadáva, že ju nové mesto mení na ku*vu? Seriously?

Owen, na druhej strane, bol skvelý a poslednou spomienkou ma totálne rozsekal. Neviem prečo, tak trochu som čakala, že ju niekde videl, predsa len, stále mu prišla povedomá a keď už vo svojej prvej kapitole rozprával o tom, ako sa mu s ňou všetko páči a aké to je s ňou všetko lepšie a bla bla bla.... Vedela som, že za tým musí byť viac. Owen bol aj napriek svojmu veku a kariére skvelý hrdina, nesebecký a hlavne obetavý. Snažil sa vyriešiť nielen svoje problémy, ale aj Auburnine.

Moje hodnotenie: 3/5*

Nápad s umením inšpirovaným priznaniami sa mi veľmi zapáčil. Colleen do svojich diel vždy zakomponuje niečo tak originálne, že čitateľ je ochotný zabudnúť na všetko to ostatné klišé, ktoré sa v príbehu vyskytuje.

Jedno z typických klišé pre Colleeniine knihy je aj zamilovanosť hlavných postáv prakticky od začiatku. Veci sa začnú kaziť až potom, či už u jedného, alebo u druhého. V tomto prípade mali problémy obaja, a preto som aj čakala, že to pôjde rýchlejšie. Ale nie, dej sa vyvíjal takou rýchlosťou ako sa autá posúvajú každé ráno v zápche.

Zápletka ako taká nebola zlá, to nie. Colleen má proste talent vytvoriť niečo emotívne, čo by ma neraz rozcítilo, avšak pri hrdinke akou bola Auburn, som jednudhco musela pretáčať očami. Prišlo mi totiž vtipné, ako si potrebovala nájsť dobrého právnika, na ktorého nemala peniaze a Owenov otec bol právnik(jeden z najlepších). Čo tak opýtať sa, požiadať o pomoc? O nie, radšej sa vrhne do vzťahu s bratom svojho mŕtveho priateľa, však why not?

Confess je príbeh, pri ktorom má človek pocit, že je na horskej dráhe. Raz sa mu to páči, má chuť smiať sa s hlavnými postavami, no potom pretáča očami a rozmýšľa, kde tí ľudia rozum potratili.

Zároveň, po prečítaní knihy nemáte pocit, že sa vám dostalo poriadneho konca, nakoľko autorka necháva dosť veľa vecí visieť vo vzduchu, len aby príbeh ukončila spomienkovou časťou. Takýto koniec mi prišiel zbytočne urýchlený, aj keď milý.

Nuž, nie všetky knihy od daného autora sa nám musia páčiť, ale aj tak som zvedavá na ďalšie Colleenine knihy, keďže ona písať rozhodne vie. Ak s ňou ale chcete ešte len začať, neodporúčam brať do rúk práve túto knihu.