Názov: Everything Everything

Séria: ....

Diel: standalone

Vydavateľstvo: Corgi Children

Počet strán: 310

Hodnotenie na GR: 4.11

My disease is as rare as it is famous. Basically, I'm allergic to the world. I don't leave my house, have not left my house in seventeen years. The only people I ever see are my mom and my nurse, Carla.
But then one day, a moving truck arrives next door. I look out my window, and I see him. He's tall, lean and wearing all black-black T-shirt, black jeans, black sneakers, and a black knit cap that covers his hair completely. He catches me looking and stares at me. I stare right back. His name is Olly.
Maybe we can't predict the future, but we can predict some things. For example, I am certainly going to fall in love with Olly. It's almost certainly going to be a disaster.

Nicola Yoon má za sebou už viacero kníh (hej, až dve), no ja sa k nej dostávam až teraz. Everything Everything mi sedí na poličke už nejeden mesiac, tak som si povedala, že je na čase to aj otvoriť. Zároveň je to aj debutom autorky a keď o knihe rozprávala väčšina ľudí už dlhú dobu, siahla som po nej.

Obsah je pútavý, zaváňa láskou a dobrodružstvom, čo je vo väčšine výborná kombinácia. Nanešťastie som zavadila skôr na trailer, než na knihu, takže ak ste ešte nevideli trailer a nečítali to... najprv kniha, potom hocaký iný spoiler!

Štýlom písania si ma autorka získala už na začiatku. Nebolo to nič zložité, dalo sa to prečítať rýchlo a príbeh skrášľovali aj rôzne ilustrácie. V niektorých prípadoch by som ale namiesto obrázkov uvítala viac textu, opisu, pretože takto tá jej choroba pôsobila až príliš ľahko, nepopísaná a vlastne kým ostala doma, všetci sa mohli šťastne tváriť, že jej nič nie je. (Tí, ktorí túto knihu čítali, pochopia.)

Moje hodnotenie: 3/5*

Hlavnou postavou je Madeline, ktorá okrem výčitiek svedomia a neskutočnej zamilovanosti vlastne o ničom inom nepremýšľa. V tomto mi pripadala tak trochu ako Rapunzel z rozprávky Na vlásku, ako sa cítila, keď opustila vežu. V jednej chvíli neskutočná radosť, v tej druhej výčitky, čo to spraví s mamou. Yep, tieto dve by si rozhodne mohli podať ruky.

Nebola to zlá postava, práve naopak. Bola rovnaká ako každá, ktorá sa chce dozvedieť viac o svete, ktorý je pre ňu skoro ako tabu. Nanešťastie to všetko vyústilo do takého konca, kedy som už naozaj nevedela, čo si myslieť.

Olly, na druhej strane, bol uveriteľnejší vo viacerých smeroch, za čo som naozaj rada. Snažil sa dávať pozor na svoju rodinu, keďže jeho otec nebol práve najlepším vzorom. Páčilo sa mi, ako kládol ostatných pred seba a ako sa snažil urobiť správnu vec, hoci to bolo náročné.

Moje hodnotenie: 2/5*

Ako sľubuje obsah, príbeh sa sústredí okolo Madeline a jej choroby, kvôli ktorej je nútená ostať doma. Celý svoj život strávila so svojou mamou, ktorá sa o ňu stará, nakoľko jej otec zahynul spoločne s jej bratom.

Madeline si viedla celkom spokojný život, ktorý jej spríjemňovala Carla a kopa kníh. Všetko sa začne meniť vo chvíli, keď sa oproti prisťahuje nová rodina, ktorá má chlapca v jej veku.

Jop, znie to ako klišé, ale fakt, že Madeline nemôže vyjsť von, ísť s ním niekam na rande, všetko komplikuje a núti čitateľa rozmýšľať, ako niečo také môže dopadnúť. Predsa len... on je vonku a ona dnu, nie?

Nanešťastie, zo zápletky, ktorú všetci očakávame, sa stane niečo úplne iné a po pravde... existuje ešte väčšie klišé, než ten koniec a to obrovské zistenie? Akosi nie som zástancom, že väčšina autorov všade pchá psychické poruchy, aj tam, kde byť nemusia. V tomto diele ma to dosť sklamalo.

Moje hodnotenie: 2/5*

Everything Everything je príbeh, ktorý aj keď je zbytočne rozťahaný, prečítate rýchlo a nemáte pocit, že sa tam niečo zásadne udialo. Dielo, ktoré malo dobrý a hlavne zaujímavý koncept padá vo chvíli, kedy sa všetko vyfarbí a vy, aj keď to nečakáte, ste tak trochu sklamaní, že autorka nevyužila potenciál. Minimálne ja som bola.

Koniec mi prišiel prirýchly a hlavne nechal veľa nedoriešených záležitostí, takže by som očakávala aspoň nejaký kratučký epilóg, nakoľko na konci načrtla viacero vecí, ktoré sa nechali otvorené, aby sme si sami domysleli.

No čo už, nie vždy dostaneme to, čo chceme.