Názov: A Court of Wings and Ruin

Séria: A Court of Thorns and Roses (Na dvore z tŕňov a ruží)

Diel: tretí

Počet strán: 699 (paperback)

Hodnotenie na GR: 4.59

Anotácia: Feyre has returned to the Spring Court, determined to gather information on Tamlin's maneuverings and the invading king threatening to bring Prythian to its knees. But to do so she must play a deadly game of deceit-and one slip may spell doom not only for Feyre, but for her world as well. As war bears down upon them all, Feyre must decide who to trust amongst the dazzling and lethal High Lords-and hunt for allies in unexpected places.

Po ročnej odmlke sa na pulty kníhkupectiev konečne dostalo tretie- finálne- pokračovanie ACOTAR série, a to ACOWAR. Autorka síce oznámila ďalšie tri knihy, ktoré sa budú odohrávať v magickej krajine Prythian, avšak v popredí už nebude Feyre Archeron, ako tomu bolo doteraz. Jej a Rhysandov príbeh sa autorke podarilo vypovedať v týchto dieloch a teraz prichádza rad na ostatných.

Avšak, po prečítaní tohto dielu neviem či sa na ďalšie knihy tešiť, alebo sa obávať, s čím príde autorka, aby zaujala svojich čitateľov. Nie vždy všetko zachránia dobre premyslené postavy.

Každopádne, na tento diel som sa neskutočne tešila a nevedela sa dočkať, kedy zistím, ako to všetko skončí, kto vyhrá a kto zomrie. O ničom takom sa ale nebudem v recenzii baviť, nakoľko nie každý už siahol po tejto knihe.

Na rozdiel od druhého dielu, ACOMAF, ktorý som prečítala behom jedného dňa, som sa s touto knihou pasovala necelý týždeň.

Nielenže bola táto časť najdlhšia zo všetkých, ale veľa scén/opisov mi pripadalo zbytočných, opisy, ktoré tomuto dielu veľa neponúkli. Zároveň, ako už všetci vieme, ACOTAR patrí medzi tie príbehy, kde sa vyskytujeú sex scény, nevyhli sme sa im ani v ACOWAR. Nanešťastie, neviem, či to bol len môj problém, ale minimálne polovica z nich boli úplne nepotrebných, ba dokonca až nevhodných. Nesedeli v daných častiach a bolo tam toho viac, až som sa bála, že žiadna konverzácia postáv nedokáže dopadnúť inak než sexom. Je pekné, že sa jej tie scény píšu ľahko, ale mne osobne v tomto diele až prekážali.

Veľmi sa mi ale páčil opis bojov, ktoré sa jej podarili, hoci ma to privádza k myšlienke, možno otázke: Prečo to nenapísala v tretej osobe? Zatiaľ čo v sérii Trón zo Skla mi až prekážalo tých 13126126 rôznych pohľadov, v tejto sérii a hlavne tejto časti sa mi žiadali! Takto to totiž vyzeralo ako keď prídete na tenisový zápas a posadíte hlavnú postavu (Feyru) na miesto rozhodcu a ona sa na to všetko díva s nadhľadom a komentuje- kto, čo, kde a ským! Super, Feyre, vyznáš sa v tom, ale kto ťa ochráni, kým sa ty budeš len pozerať???

Moje hodnotenie: 3/5*

Nakoľko sa jedná o naozaj dlhú knihu, môžeme tu vidieť vývoj hneď niekoľkých starých postáv, doplnenie príbehu novými postavami a neskutočné množstvo dialógov.

Na rozdiel od ACOMAF, v ktorom sme videli Feyru, ako hľadá samú seba, objavuje svoje schopnosti a učí sa bojovať za tých, na ktorých jej záleží, v ACOWAR-e je odhodlaná pomstiť svoje sestry a zachrániť svet, v ktorom našla svoje miesto. Avšak to nič nezmenilo na fakte, že som si ju nezamilovala ako ostatní.

Vyzeralo to, že v ACOMAF prešla značnú cestu, dospela a konečne bola schopná niečo urobiť, v tejto časti mi prišla ako tá najmenej podstatná osoba, ktorá v knihe bola. A to už je čo povedať, keď tam polovicu času Elain stále revala. V knihe sa vyskytlo viacero podobných scén ako v predošlých, no zatiaľ čo naposledy zvládla bojovať, v tejto časti vo väčšine uteká. Bola som pripravená na všetko, nechcela som si klásť žiadne očakávania, ale zmeniť Feyru na neschopnú, len aby sa v dôležitých situáciách ukázali všetci členovia dvora? Neviem ako ostatní, no ja som nad hlavnou postavou len pretáčala očami.

Rhysand a jeho Inner circle boli skvelou partiou a bola som len milo prekvapená, že sa im konečne dostalo viac priestoru. Často to boli len ich dialógy, ktoré ma nútili pokračovať, pretože Feyre... uf, prečo radšej nebola ticho, keď z nej nikdy nevyšlo nič zaujímavé? Myslím, že ak by tá kniha bola bez nej, ani by som si to nevšimla, jedine, že by za ňou Rhys smútil, inak neurobila nič impozantné.

Feyrine sestry, na druhej strane... Nemala som ich zo začiatku série veľmi rada a síce som si Elain nedokázala obľúbiť ani v dvojke, nakoľko bola nemastná neslaná, zaujímalo ma, čo bude s Nestou, keďže jej postoju som veľmi nerozumela. Páči sa mi, ako autorka dokázala napísať postavy troch úplne rozdielnych sestier, z ktorých každá ma dokázala vytočiť v inom diely.

Užila som si príchod nových postáv, High Lordov, na scénu, ktorí zo sebou priniesli viac histórie a viac otázok, než by bolo potrebné. Verím, že mnohými vecami si Sarah nahrala na pokračovanie, no v konečnom dôsledku to na mňa pôsobilo len ako vábenie, aby som čakala a kúpila si nasledujúcu knihu, ktorá by mala vyjsť v priebehu roku 2018. Ak to ale bude znamenať viac Cassiana alebo Azriela, asi po nej siahnem. Predsa len, v poličke s k nihami od SJM mám ešte nejaké to voľné miesto.

Moje hodnotenie: 3,5/5*

Zápletka je viac-menej jasná už od ACOMAF, veľká vojna medzi Hybernom, ktorý chce zničiť stenu, oddeľujúcu ľudí od Férov. Povedala by som, že aj vďaka tomu sa táto kniha, hlavne v prvej polovici, vliekla. A keď došlo na veľké finále... myslela som, že príde časť, ktorú budem hltať pohľadom, ale Feyre... och, prečo si Feyre? Len kvôli nej som dúfala za pohľad hocikoho iného, naozaj hocikoho. Hoci autorka spomínala, že touto časťou končí základná ACOTAR trilógia, prevažnú väčšinu som si pripadala akoby ma už pripravovala na tie ďalšie knihy. Je skvelé, keď do knihy autor vnesie niečo nové, nové otázky, ktoré čitateľa nútia ostať s dielom až dokonca, avšak keď sa nedozvie odpoveď na nič, je to trochu frustrujúce.

Moje hodnotenie: 3/5*

Je možné cítiť sa po dočítaní knihy podvedene? Ak aj nie, tak presne týmto slovom by som vyjadrila moje pocity. Nemala som od tretej časti nejaké očakávania, pretože som tušila, čoho sa mi dostane. Namiesto toho sa mi dostalo, znova zmenenej Feyre, ktorá ma vytáčala prakticky od začiatku do konca, až sa mi zdalo, že sa vrátila tá z ACOTAR-u. Ako sa môže postava vyvinúť a znova spadnúť? Snažila sa nám Sarah ukázať nejaké nedostatky, a tak sa z Feyre stála nepodstatná, ubehaná High Lady of the Night Court, ako nám to neraz pripomenula v príbehu?

Síce netuším, kto bude hlavnou postavou v pripravovanej časti, avšak dúfam, že tak skoro nebudem musieť počuť/čítať slovo mate, keďže v tejto časti sa tam vyskytovalo asi častejšie než hociktoré iné slovo (a mne z toho vlasy stavali dupkom).

Každopádne ďakujem autorke za vytvorenie Inner circlu, pretože v celej knihe ma najviac bavili ich spoločné interakcie, a keď šlo do tuhého, bála som sa o nich akoby boli mojimi najlepšími kamarátmi. Aj preto, hoci som voči pokračovaniu, sa naň tak trochu teším. Aspoň nech zistím, o kom to bude, potom ma to možno prejde.