Názov: A court of mist and fury (Na dvore z hmly a besu)

Séria: A court of mist and fury (Na dvore z hmly a besu)

Diel: druhý

Počet strán: 626 (paperback)

Vydavateľstvo: Bloomsbury( v SR Slovart)

Hodnotenie na GR: 4.73

Anotácia: Feyre is immortal.
After rescuing her lover Tamlin from a wicked Faerie Queen, she returns to the Spring Court possessing the powers of the High Fae. But Feyre cannot forget the terrible deeds she performed to save Tamlin's people - nor the bargain she made with Rhysand, High Lord of the feared Night Court.
As Feyre is drawn ever deeper into Rhysand's dark web of politics and passion, war is looming and an evil far greater than any queen threatens to destroy everything Feyre has fought for. She must confront her past, embrace her gifts and decide her fate.
She must surrender her heart to heal a world torn in two.

Na dvore z tŕňov a ruží sa začal príbeh, ktorý v tomto pokračovaní naberá na obrátkach, objasňuje magický svet a hlavne núti čitateľov premýšľať, kde len tá Sarah na tie nápady chodí. Nie každý autor dokáže napísať prvý diel série tak premyslene, aby nám v dvojke dali zmysel aj tie najmenšie detaily, ktorým sme predtým nevenovali pozornosť. Kniha má viac ako šesťsto strán, no aj tak sa mi na konci zdalo, akoby mi niekto vytrhol minimálne ďalších sto strán príbehu. Keď raz človek začne otáčať strany, nezastaví sa, až kým si neuvedomí, že už viac nemá čo otočiť. Aspoň to sa stalo mne, a teraz mi neostáva nič iné ako čakať na pokračovanie, ktoré bude čo chvíľa v kníhkupectvách.

Štýl, ktorým píše Sarah, by som dokázala čítať v jednom kuse, deň aj noc. Hoci sa v príbehu práve nič nedeje, ona to dokáže napísať tak, že si to človek ani nevšimne a odrazu už je znova v akčnejšej sekvencii.

Aj v tomto, druhom, pokračovaní, ma veľmi zaujala autorkina schopnosť opísať dôkladne všetky emócie, ktoré postavy zažívali. Na vierohodnosti jej pridávali hlavne problémy, s ktorými Feyre bojovala už na začiatku. Málokedy sa stretnem s hrdinkou, ktorá by na tom bola po svojom dokonalom "a žili šťastne až naveky" v takom tave, v ktorom sa nahádzala Feyre. Zároveň sa vyhrala s opisom rôznych miest a nových postáv, z ktorých sa mi páčil najmä výlet do väzenia a stret s jedným z jeho obyvateľov.

Ak mám byť úprimná, mám pocit, že som ešte nevidela žiadnu postavu, ktorá by s prešla takou premenou ako Feyre. Na to, ako ma v jednotke dokázala vytočiť (trochu aj začiatkom dvojky), na konci knihy som ostala civieť na posledné riadky s myšlienkou: Go, Feyre, go!

V porovnaní s touto časťou mi príde prvý diel skôr len ako nejaký druh prológu, predohra k tejto dokonalosti, ktorá si získa každého čitateľa svojou precíznosťou, vtipnými výstupmi postáv a hlavne množstvom nových postáv, ktoré si človek nedokáže neobľúbiť. Sarah sa vyhrala s minulosťou každého jedného féra, ktorý sa tam ocitne, a nakoniec príbeh pôsobí ako dopredu premyslené dielo, ktoré malo všetko naplánované už od prvého písmena.

Hneď po Feyre si najväčšou zmenou prešli, aspoň podľa mňa, jej sestry. Nesta a Elain si od prvého dielu prešli tiež svojim a zároveň si netrúfam povedať, koľko ich toho ešte v treťom, finálnom, pokračovaní čaká. Neviem prečo, ale Nesta sa stala jednou z najvtipnejších postáv a rozhodne sa teším na moment, kedy sa stretne s Feyrou a obe budú schopné bojovať bok po boku. Samozrejme, snáď sa k nim pridá aj Elain, no zatiaľ sa javí ako najslabšia z nich, taký typ, ktorý ak niekam postavíte, ostane tam aj stáť. Dúfam, že sa to zmení a všetky tri sestry nakopú zadok každému, kto na nich zaútočí.

Medzitým ale... môže mi niekto povedať či existuje lepší inner circle ako ten Rhyandov? Ale naozaj.... všetci boli perfektní a ich vzťah bol vskutku pozoruhodný. Prídu mi ako veľká rodina, ktorá medzi seba prijala Feyru s radosťou, akoby k nim odjakživa patrila.

Hoci vo mne jednotka vzbudila niekoľko otázok, myslela som, že sa uspokojím s koncom, ktorého sa mi dostalo. Ak by som si nekúpila obe knihy naraz, verila by som, že sa jedná o standalone. Každopádne, keďže mi bolo z každej strany opakované, aké dôležité je prečítať si dvojku a neodkladať ju, siahla som po nej asi desať minút po prečítaní jednotky. Od zápletky som si veľa nesľubovala, no čo sa mi dostalo?

Čistej dokonalosti!

Často sa stáva, že druhá kniha je v porovnaní s prvou menším sklamaním, ale u tejto série je to práve naopak. Po jednotke som možno nepotrebovala dvojku, ale po dvojke rozhodne POTREBUJEM trojku! Stalo sa tu toho toľko, až neviem, ktorá zápletka ma nútila vytrieštiť oči viac. Najviac by som však povedala, že to bolo možno postupné odkrývanie minulosti jednotlivých postáv, ich prepletenie medzi sebou a hlavné rozuzlenie s Rhysandom! Jeho postava bola jedna z hlavných príčin, ktoré ma nútili pretáčať stranu po strane. Túžba pochopiť mu, dozvedieť sa od neho viac informácií a hlavne spoločne s ním ukázať Feyre, čoho všetkého je schopná, ma udržali hore až do rána.

Netuším, či sú na záver vôbec nejaké slová potrebné. ACOMAF je kvalitné dielo, postupne gradujúce, vrhajúce sa z jednej nebezpečnej sekvencie do ďalšej. Autorka si dala záležať na vývoji ako hlavných, tak aj vedľajších postáv. Začiatok sa niesol ešte v pomalšom nádychu ako prvý diel, avšak keď sa to raz rozbehlo, už to nezastalo.

Teraz mi už len ostáva čakať na A Court of Wings and Ruin a dúfať, že to všetci miláčikovia prežijú. Nechcem, aby sme prišli čo i len o jednu postavu. Dokonca aj Tamlinovi fandím! (síce s lopatou, ale fandím)