Názov: Ensnared (Zrcadlení)

Séria: Splintered (Šepotání)

Diel: tretí

Počet strán: 432 (pevná väzba)

Hodnotenie na GR: 4.25

Alyssa přežila maturitní ples i bitvu, která se kolem něj rozpoutala, akceptovala své šílenství a získala nadhled. Je teď rozhodnutá bojovat za oba dva své světy i lidi v nich. Za svět lidí i za Říši divů. Chce zachránit všechny, které miluje. I když to znamená, že musí vyzvat Červenou královnu na závěrečný souboj vůle a intrik… a i když jediná cesta do Říše divů vede skrz zrcadlo - přes paralelní dimenzi plnou zmutovaných a nebezpečných podsvětníků.
V třetím díle ságy Šepotání se Alyssa a její otec vydávají do srdce magické země a chaosu, aby hledali Alyssinu matku a napravili vše, co se stihlo pokazit. Společně se Zachem a Morfeem musí zachránit Říši divů a odvrátit rozklad i zkázu, jež se zrcadlí v každém zrcadle na světě. Ale pokud uspějí a přežijí, opravdu je čeká šťastný konec?

Pohľad na Krajinu zázrakov nám A.G. Howard poskytla už v predchádzajúcich dvoch dieloch, no až v tomto, finálnom, sme si ho naozaj mohli užiť plnými dúškami. Podsvetníci, Kdekolijinde a samotná Krajina zázrakov sa mi zaryli tak pod kožu, že bude ťažké sa s týmito postavami jednoducho rozlúčiť. Postavy, ktoré autorka vytvorila mi síce neboli blízke, priznávam, ale stačil mi jeden podsvetník na to, aby som si tieto knihy naozaj zamilovala. Morpheus, ako inak. Čím to je, že vždycky, keď je postava tak zaujímavá ako ona, skončí nakoniec stále ovinutá najväčším tajomstvom? Ja osobne by som sa vôbec nenahnevala jednej knihe, kde by bol len on a on a on. Keďže to takto však byť nemôže, zhrňme si celú túto časť.

Alyssa, na ktorú je čitateľ zvyknutý z prvých dvoch dielov, a ktorá ma v oboch neskutočne vytáčala, sa v tejto časti zásadne mení a zvádza boj so sebou samou. To je asi jediné plus, ktoré jej môžem sa všetky tri časti pripísať, nakoľko ona a ja... nesadli sme si.

Autorka počas celého diela opisovala vnútorný stav hrdinky, čo bolo vcelku zaujímavé, hoci keď sa po stý raz zamýšľala nad tou stou vecou, išlo mi to trochu na nervy. Našťastie, asi jedinou ohratou platňou v jej hlave boli dve mená, medzi ktorými sa nevie rozhodnúť už od prvej časti- Zach (Jeb) či Morpheus? Chlapec, ktorého pozná od detstva, alebo osoba, ktorá sa jej vkrádala do snov?

Keby sa niekto pýtal mňa, všetkými desiatimi beriem Morphea, ako inak? Jeho postava sa počas troch kníh tak vypracovala, autorka ho nechala vyvíjať sa, a preto, po pravde, som sa cítila dosť sklamaná koncom.

Postava, ktorá si v tejto časti prešla najväčšou zmenou je ale Zach (Jeb). Po tom, ako celé dve časti hral úlohu utešiteľa, jemného smrteľníka, ktorého Alyssa chcela pred pravdou "chrániť", sa konečne pozbieral na nohy a dokázal toľko vecí, za ktoré som ho dokázala aj zniesť. Nie ale tak, aby si nakoniec zaslúžil Alyssino srdce, ale budiš. To rozhodnutie nechám na ňu.

Zatiaľ čo v minulej časti som Alyssinu mamu neznášala, v tejto sa poriadne ani neobjavila, takže moje srdiečko, na rozdiel od srdca niekoho iného, bolo celý čas v pokoji. Krv mi pre istotu pil jej otec, Thomas, ktorý sa z minúty na minúty stal najväčším odborníkom na Krajinu zázrakov a vodca fanklubu AntiMorpheus. Ako niekto môže súdiť osobu bez toho, aby o nej všetko vedela? Zabudol už, že to všetko sa stalo len kvôli Alison, jeho žene? A že Morpheus sa rozhodol chrániť svoju rodinu- Krajinu zázrakov?

Tak či onak, dúfala som, že záver prinesie do môjho srdca mier, avšak ani po dočítaní som nemohla uveriť, ako to skončilo. Autorka nám síce dala dôvody a krásne sa vyhla nutnosti výberu pravej lásky, ale nemyslím si, že niečo také by niekedy mohlo fungovať. Pre mňa osobne to bolo dosť veľké sklamanie, nakoľko som celý čas dúfala, že sa tam niečo skomplikuje, alebo sa aspoň vynorí iná možnosť, ale nie, najjednoduchšie je urobiť výber nemožný, či nie?

Možno som s hlavnú hrdinku neobľúbila od prvej časti a tak trochu ju nepochopila ani po skončení tej tretej, stále na nej nachádzam niečo zaujímavé, kvôli čomu si nedokážem vybrať, do ktorej kategórie ju zaradiť. Moju nerozhodnosť však tlmí svetlá stránka celej trilógie- Morpheus, ktorý je možno egocentrický klamár, zároveň dokáže byť aj milujúci človek, čo je asi to najlepšie, čo z neho autorka dokázala urobiť. Škoda len, že v istých častiach to bolo príliš natiahnuté a vo vnútornom prehovore postavy aj viackrát omieľané to isté.