Názov: Unhinged (Divotání)

Séria: Splintered (Šepotání)

Diel: druhý

Počet strán: 432 (pevná väzba)

Hodnotenie na GR: 4.27

Alyssa Gardnerová propadla králičí dírou a postavila se pentlochňapovi. Zachránila život Zachovi, klukovi, kterého miluje, a unikla intrikám zvráceně svůdného Morfea i pomstychtivé Červené královny. Teď musí odmaturovat, přežít maturitní ples a pak může nastoupit na vysněnou prestižní uměleckou školu v Londýně.
Všechno by to bylo snazší, kdyby její matka, již právě propustili z ústavu pro duševně choré, nebyla tak přehnaně podezíravá a starostlivá. A mnohem snazší, kdyby se Morfeus jednoho dne neobjevil v její škole, aby ji nalákal na další nebezpečné dobrodružství v ponuré Říši divů - kam sama (tak trochu) patří. Alyssa se musí vyrovnat s jeho znepokojující přítomností ve skutečném světě a zároveň se pokouší Zachovi prozradit pravdu o minulosti, kterou zapomněl. Záblesky z Říše divů se postupně dostávají do jejích obrazů a vlastního života, Červená není daleko!
Pokud Alyssa zůstane ve světě lidí, vystaví nebezpečí Zacha, své rodiče a všechny, které miluje. Ale když znovu projde králičí dírou, bude muset čelit smrtící bitvě, která by ji mohla stát mnohem víc než jen vlastní hlavu.

Alica v krajine zázrakov inšpirovala mnohých autorov a inakšie to nebolo ani v prípade A.G.Howard, ktorá sa rozhodla použiť krajinu zázrakov ako základ Splintered série. Vytvorila tak ďalšie spracovanie, no omnoho zvláštnejšie, temnejšie a v neposlednom rade, neprebádané. Zatiaľ čo v jednotke šlo o viac-menej o hru, v tejto časti sa pravidlá úplne zmenili. Žiadne už nie sú!

Keď sa raz čitateľ ponorí do deja, spozná Alyssu, neprehliadne Jeba (Zacha), zaryje sa mu pod kožu Morpheus, naskytne sa mu v skutku jedinečný zážitok.

S postavami, ktoré vystupujú v tomto diele sme sa stretli už v jednotke, avšak až v tejto časti sa konečne otvorili a človek sa tak mohol rozhodnúť, či s nimi sympatizuje, alebo nad nimi len krúti hlavou.

Konečne sme mali možnosť pozrieť sa na Alison, Alyssinu mamu, ktorú vyhlásili za normálnu, a tak sa dostáva do starých koľají. Škoda, že si obe neuvedomili skôr, že nič už nebude také ako pred Krajinou zázrakov. Predsa len... stalo sa tam toho viac ako dosť a každý si nesie svoje spomienky. Okrem Jeba (Zacha).

Jeb (Zach), rovnako ako v prvej knihe, aj tu len podľa môjho názoru "dopĺňal" dej, nakoľko sám neurobil nič základné, nič dôležité, kedy by som si povedala, ako dobre, že ho máme. Je to ten typ chlapca, ktoré by chcelo asi každé dievča. Milý, silný, odvážny umelec, ktorý by pre svoju Alyssu šiel až na kraj sveta. Klišé, ale je to tak. Stále som dúfala, že sa v príbehu niečo zmení, že sa to pohne k lepšiemu s tým chlapcom, no ono nič. Ešteže sme tam mali Alyssu, aby sa ho stále zastávala a ochraňovala, akoby bol nesvojprávny.

Alyssa, hlavná hrdinka, nad ktorou som sa celý prvý diel trápila, sa mi v tejto knihe možno aj trochu zapáčila. Bohužiaľ, nie oveľa, nakoľko tie jej neustále výlevy o Jebovi (Zachovi) a Morpheovi boli naozaj nad moje sily. Zbytočne mi to kazilo krásny dojem z príbehu, ale asi by t nebola táto doba, keby sa tam nenapchal milostný trojuholník. Zatiaľ čo odoláva Morpehovi aj keď vie, že sú si podobní, oddáva sa Zachovi, aj keď vidí, ako sa jeden druhému vzďaľujú.

To ma privádza k Morpehovi, nad ktorým som tiež dlho uvažovala, pretože zatiaľ čo to v jednotke vyzeralo, že všetkých len vodí za nos, zmiatol ma koniec a to, ako sa nakoniec snažil pomôcť Alysse. Myslím, že už vtedy bolo jasné, ako čisto sa do nej zamiloval a že urobí všetko pre to, aby boli spolu.

Je to ale komplikovaná postava, pretože aj keď je zamilovaný, vystaví ju nebezpečenstvu, pretože vie, čoho všetkého je Alyssa schopná. Snaží sa ju prinútiť, aby si uvedomila, že má na viac než len na obyčajný život a že volanie Krajiny zázrakov sa ignorovať len tak nedá. Má na to zvláštne praktiky a postupy, ale páči sa mi premyslenosť jeho krokov a vynaliezavosť, pretože nad neho už väčšieho klamára prosto niet. Samozrejme, ak nerátam jej mamu.

Alison, bola asi jediná postava, ktorá sa mi páčila v jednotke, lenže v dvojke sa to úplne zmenilo. Zatiaľ čo na začiatku som si myslela, ako sa k nej nespravodlivo choval život a akú obetu musela podstúpiť, nebola vôbec takým neviniatkom, za aké som ju považovala. Niečo ma však núti myslieť si, že nie je taká dobrá, za akú ju považuje Alyssa.

Síce poskytol už prvý diel krásny a nebezpečný príbeh, rozvinul sa až v tomto pokračovaní, kedy dostali jednotlivé postavy viac priestoru, ktorý, niektoré využili, iné zas nie. Každý pochyboval o každom a všetko, čo si postavy mysleli, že poznajú, bolo skúšané.

Ak si odmyslím fakt, že sa táto časť asi najviac podobala na milostný trojuholník klišé, v ktorom sa Alyssa stále odvolávala na Jeba (Zacha), bránila sa Morpehovi, páčil sa mi bližší náhľad na Krajinu zázrakov a dúfam, že vo finálnej časti toho bude viac- oveľa viac.