Názov: Hlavný hrdina
Séria: /
Autor: Martin Petro
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 392
Hodnotenie na GR: 3.33*

Anotácia: 

Valter Vinter je vášnivý spisovateľ. Napísal dokonalú knihu, ktorá zožala nevídaný čitateľský úspech. Sláva a peniaze ho však postupne stiahli ku dnu. Výčitky utápa na dne fľašky, keď sa mu začne ozývať fanúšik, ktorý sa dožaduje dlho očakávaného pokračovania. Valter sa po siedmich rokoch konečne vracia k písaniu a snaží sa vytvoriť dielo, ktorým prekoná sám seba. Nevinné odkazy však rýchlo eskalujú vo vyhrážky. Aj zo strachu o vlastný život dáva na papier všetko, no po prebdetých nociach pri písacom stroji stojí pred vážnou dilemou: Kde je pomyselná tenká hranica medzi fikciou a skutočnosťou? Medzi odžitým a vymysleným? Keď sa autor stratí vo vlastnom príbehu? Alebo až keď sa stane svojím vlastným hlavným hrdinom?

 

Martin Petro v novom románe namiešal dokonalý koktail slovenskej nostalgie 90. rokov a splneného sna každého spisovateľa, ktorý je len na krok od nekončiacej nočnej mory.

 

 

 

„Presne taký je život. Urobíte všetko, čo sa dá- a on vám zabuchne pred nosom."

Hlavný hrdina v sebe nesie prísľub filozofického diela, úzko prepojeného s trilerom, v ktorom sa človek snaží nájsť rozdiel medzi realitou a fikciou. Vskutku zaujímavý námet a pútavý obsah boli dvomi hlavnými činiteľmi, vďaka ktorým som po knihe siahla.
Nepochybovala som, že sa mi dostane riadneho čitateľského zážitku.

Nie je ale všetko zlato, čo sa blyští a, bohužiaľ, ani táto kniha nebola.

Začnime s plusmi, ktoré by som dokázala rýchlo zhrnúť, prípadne sa na nich aj s viacerými zhodnúť. Za námet dávam autorovi 10 bodov, pretože s niečím podobným som sa nestretla. Rovnako sa mi páčili rôzne články, zdrav. záznamy, recenzie... Tie do diela vniesli dávku reality, keď človek nevedel, čo si o všetkom myslieť. (kniha má 390 strán a aj po prečítaní toho záveru som trochu zmätená, pretože som čakala niečo uzavretejšie. A možno som sa len cítila podvedene, ktovie.)

Autorovi sa taktiež darilo hrať sa s čitateľom, miasť ho, aby sám začal premýšľať či sa jedná o žart, fikciu, sen alebo fatamorgánu.

So všetkým dobrým ale prichádza slovo "ale", ktoré sa nachádzalo v mojej hlave v každej druhej kapitole. 

 

Knihu som čítala každý deň, pekne po kúskoch, pretože som nedokázala dávať pozor. Siahodlhé, miestami zbytočné, opisy ma nudili a nútili nenápadne pretáčať strany dopredu, aby som videla, či sa to rozbehne. Príbeh by mohol mať pokojne aj o 70-80 strán menej a jediné, čo by sa zmenilo, by bola dynamika.
Pravdepodobne by som otáčala stranu po strane, netušiac, čo ma čaká. Takto sa mi ale podarilo odhadnúť zápletku príbehu ešte predtým, než sme sa k nej dostali.
Čo ma na diele bavilo, boli pravdy, ktoré doň autor vložil. Neraz sa zamýšľal nad životom, nad prácou a nad tým, čím vlastne Valter bez písania je. Podobne ako my všetci, aj on sa cítil stratený, čo mi bolo sympatické.

Hrdina knihy, Valter, tiež nebol práve najjednoduchšou postavou, ktorú by som si dokázala obľúbiť, obzvlášť, ak uvážim jeho pohľad na ženy a fakt, že ma jeho myšlienkové pochody miestami ubíjali. Inokedy som s ním súcitila, potom sa naňho zas hnevala. Myslím, že náš vzťah bol ako každý iný v tej typickej slovenskej rodine.

Ukončím to asi len tým, že ak hľadáte knihu plnú opisov a myšlienok na zamyslenie, bude sa vám páčiť. Ak však očakávate niečo s rýchlejším spádom, možno to nebude presne to orechové.