„YA psychologický triler o temnej stránke toxického vzťahu dvoch kamarátok."

Aké problémy vás trápili na strednej? Rodičia, krátka večierka... niektorých známky? Keby sa s vami rozišiel frajer, asi by sme tým už len priliali olej do ohňa.
Remy sa cíti stratene. Doma nedokáže nájsť útechu u rodičov, ktorí sa večne hádajú, brat je dokonalý syn a frajer sa s ňou rozíde ešte predtým, než by ju stihol odviesť domov.
Vtedy na scénu nastúpi Elise. Dievča, ktoré Remy vytiahne z utápania sa v smútku a ukáže jej čaro odvety, alebo ako to ona rada nazýva- „spravodlivosti“.

Vidíte, táto kniha je v niečom rovnaká, a zároveň diametrálne odlišná od kníh, čo som doteraz čítala. Autorka na začiatku opisovala priateľstvo dvoch báb, pričom boli jedna druhou uchvátené. Nie nadarmo sa ale vraví, že je len tenká čiara medzi nevinnosťou a manipuláciou. Najlepšie lži sú toho dokonalým príkladom.

Hlavná postava, Remy, nás po celý čas sprevádza príbehom, a tak sa všetko dozvedáme z jej uhlu pohľadu. Spoločne spoznávame a padáme do sieti, ktoré si pripravila Elise. Súcitíme s ňou, dúfame v spravodlivosť. Taktiež sme pri nej, keď sa konečne odpúta a začne novú etapu- s Jackom. O ktorom by tiež mal tento príbeh byť. 

Vždy ma fascinovala téma toxického priateľstva/lásky (nazvite si to ako chcete), pretože len málokedy sa autorovi podarí dokonalo to spracovať, aby dielo na konci neutrpelo. Najlepšie lži si však držali svoje vlastné tempo od začiatku až do konca. Tam sa mi nielenže vohnali slzy do očí, ale zopár mi ich spadlo aj na strany predposlednej kapitoly. Len ťažko by som rozlíšila, či sa jednalo o slzy smútku, či šťastia. Na to v sebe kniha niesla až príliš trpký podtón. 

Kniha má vskutku jednoduchý dej. Remy chodila s Jackom. Elise zastrelila Jacka. Čo ale bolo medzitým?
Vždy je potrebný komplexný pohľad na vec. Tak, ako Remy nedokáže odpovedať na otázku „áno“ či „nie“, tak ani čitateľ nevie, čo si má o postavách myslieť, kým nepríde na koniec príbehu. Nebolo jednoduché vybrať si lepšiu alebo horšiu postavu, pretože všetci mali svoje chyby. Nikto nebol dokonalý. 

Čo ma ešte veľmi upútalo bolo, akú podstatnú úlohu zohrali rodičia postáv v príbehu. Aj to, koľko smutných, srdce zvierajúcich myšlienok, pri nich autorka zanechala. (Seriózne, v tejto knihe je jeden krásny citát za druhým. Už len kvôli tomu sa po nej oplatí siahnuť) Život je príliš komplikovaný na to, aby záležalo len od jedného rozhodnutia. Niekedy je to celá kaskáda dobrých alebo zlých rozhodnutí, ktoré nám dláždia cestu a s ňou určujú príbeh. Aj preto som na konci nemohla čítať inak ako so slzami v očiach. Toto dielo ma zasiahlo hlbšie, možno aj preto, že som hrdinku dokázala v niektorých ohľadom úplne pochopiť. 

Remy a Elise by nemohli byť ale rozdielnejšie. Obe sa považovali za tragédky, nepochopené spoločnosťou, a tak hľadali útechu aspoň jedna v druhej. Stali sa z nich najlepšie kamarátky, lenže ich vzťah miestami hraničil s láskou. Možno preto som sa bála, akým smerom bude príbeh smerovať. Našťastie, nebol to ten prípad.
 

„Život nie sú preteky na dno. Nevyhráva nijakú cenu len za to, že to má horšie. Jej bolesť nezmenšuje moju bolesť. To je nesprávny predpoklad.“