Silné a zároveň bolestné čítanie; jedna z najvplyvnejších kníh éry #MeToo.
2017. Stúpajúca vlna obvinení zo znásilnenia vynáša na povrch utajené zločiny. Stranea obvinia zo sexuálneho obťažovania bývalej študentky, ktorá osloví Vanessu, aby proti nemu svedčila aj ona. Mladá žena sa náhle ocitá pred ťažkou voľbou. Má všetko zamlčať a držať sa starého presvedčenia, že sa do vzťahu zapojila dobrovoľne, alebo sa opäť ponoriť do svojej minulosti a všetko prehodnotiť? Ako však môže zavrhnúť svoju prvú lásku, ktorá ju do hĺbky ovplyvnila a tvorila podstatnú súčasť jej života? Je možné, že muž, ktorého milovala a ktorý tvrdil, že zbožňuje len ju, je v skutočnosti vypočítavý netvor?
„Narodili sme sa, žijeme, zomrieme, a rozhodnutia, ktoré medzitým urobíme, všetko to, kvôli čomu sa deň čo deň trápime, nakoniec vôbec nezavážia.“
Téma sexuálneho obťažovania je stále v niektorých krajinách značné taboo. Deje sa to, nehovorí sa o tom, a hromada mladých žien v tichosti trpí. Keď idete ráno do práce a vidíte v autobuse alebo v električke ženu, premýšľate, či aj ona nebola obeťou sexuálneho obťažovania?
K roku 2016 bolo registrovaných vyše 720 ženských obetí násilia, z čoho väčšina zahŕňala práve sexuálne obťažovanie či znásilnenie. Dosť, nemyslíte? Najmä, ak vezmeme do úvahy, koľko žien po takýchto záležitostiach mlčí. Ktovie, ako by sa to číslo znásobilo.
Dielo Ty krásna, temná Vanessa mnou otriaslo a silno vo mne zarezonovalo.
Spojenie toľkej bolesti, manipulácie, ale aj zúfalstva a traumy si žiada talent. Autorka sa ponorila do mysle obete zneužívania tak hlboko, až bolo nemožné odtrhnúť sa od knihy. Alebo na ňu aspoň nemyslieť.
Hlavná hrdinka, Vanessa, sa nám svoj príbeh snaží vyrozprávať v dvoch časových linkách, aby sme všetko dokázali pochopiť. Jej pätnásťročné ja bolo niekedy na míle vzdialené od toho tridsaťdva ročného, a preto by sme bez dobrých základov len tápali v tme.
Dej je pomalší, autorka ide skutočne do hĺbky, a preto som miestami mala pocit, že knihu mohla pokojne okresať aj o nejakých 50 strán, pričom by nestratila na autentickosti. Napriek tomu som sa ani na sekundu čítania nenudila. Práve naopak. Čítala som so zatajeným dychom, pretože zakaždým, keď som si myslela, že to už nemôže byť horšie, bolo.
Učiteľ angličtiny, Jacob Strane, je v knihe vykreslený ako vypočítavý predátor, ktorý bol stále o krok pred ostatnými. Kryl si chrbát každou možnou cestou. Vzbudzoval vo mne nielen odpor, ale aj ľútosť. To je to, o čo sa snažil, či nie?
Úloha sexuálneho predátora je zväčša jednotvárna a len málokedy je rozoberaná do hĺbky. Tu to ale bolo rozobraté od základov. Nešlo len o sex či iné Stranove pohnútky. Autorka bravúrne opísala jeho myslenie a to pomalé zavádzanie hrdinky. Niekedy som sama mala problém rozlíšiť, o čo mu išlo. Koniec koncov, ako sa môžeme niekomu takému pozrieť do mysle a pochopiť jeho správanie, kým ním nie sme?
Čo ma však prekvapilo najviac, bola chvíľa, kedy mi došlo, že možno bola jeho myseľ pokrivená, svojím spôsobom Vanessu miloval. Najviac, ako to dokázal.
„Svet je utkaný z príbehov, ktoré sa donekonečna pretínajú, a každý z nich je pravdivý a každý platí.“
Len ťažko sa mi hľadajú slová na opísanie tejto knihy, pretože sa točí stále okolo toho istého, a predsa postupne napreduje. Hrdinka sa vyrovnáva, respektíve opätovne prežíva svoju prvú lásku, a zisťuje, či to, čo si prvotne myslela, mohlo byť naozaj klamstvo a či len prehliadala veci, ktoré predtým nechcela vidieť.
Ľudské oči dokážu byť zaslepené, keď je srdce oklamané. Pri týchto typoch obťažovaní, ktoré sa vlečú aj roky, nejde len o prehovorenie. O vyrovnanie sa s minulosťou, pretože ten zážitok, tá prvotná trauma tam stále bude. Spomienka môže vyblednúť, ale pocit cudzích rúk nie. A potom... kým vlastne Vanessa bez svojho učiteľa bola?
Autorka na diele pracovala osemnásť rokov. Opísala nezabudnuteľný príbeh, v ktorom, ak čitateľ nedával pozor, sa mohol sám stratiť a zabudnúť, čo je dobré a čo nie. Preskúmala sivé miesta spoločnosti a ľudskej povahy tak ako som to ja ešte doteraz nevidela.
