Názov: Shadow and Bone

Séria: GrishaVerse

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Square Fish

Počet strán: 416

Hodnotenie na GR: 4.05

Surrounded by enemies, the once-great nation of Ravka has been torn in two by the Shadow Fold, a swath of near impenetrable darkness crawling with monsters who feast on human flesh. Now its fate may rest on the shoulders of one lonely refugee.
Alina Starkov has never been good at anything. But when her regiment is attacked on the Fold and her best friend is brutally injured, Alina reveals a dormant power that saves his life-a power that could be the key to setting her war-ravaged country free. Wrenched from everything she knows, Alina is whisked away to the royal court to be trained as a member of the Grisha, the magical elite led by the mysterious Darkling.
Yet nothing in this lavish world is what it seems. With darkness looming and an entire kingdom depending on her untamed power, Alina will have to confront the secrets of the Grisha . . . and the secrets of her heart.

Ani nie o mesiac sa do kníhkupectiev dostane nová kniha od Leigh Bardugo, v ktorej sa z Kerchu presunieme opäť do Ravky, tentoraz k Nikolaiovi Lantsovovi.

Ravka je ale hlavným miestom, kde sa odohráva dej pôvodnej trilógie Gríš, tak som si povedala, že je na čase prečítať si túto autorkinu prvotinu.

Musím poďakovať všetkým, ktorí mi opakovali, že toto nie je ako Vrania Šestka a že od toho nemám mať žiadne očakávanie, pretože možno aj vďaka tomu sa mi táto kniha páčila oveľa viac. Nečakala som nič a dostala niečo. Celkom dobré, nie?

Keby som dostala pár strán na čistých papieroch, bez mena, bez nadpisu, a prečítala by som si to, ihneď by som vedela, že sa jedná o Leigh Bardugo.

Táto autorka ma nezameniteľný spôsob písania, ktorý sa čaosm vývija, no stále v ňom ostáva jej čaro.

Shadow and Bone je prvou knihou zo sveta gríš, a možno nie je najlepšia, stále je nadpriemerná.

Je veľa autorov, ktorí chcú vytvoriť svoj vlastný svet, na nakoniec sa doň nejak zamotajú alebo si uvedomia, že im niečo chýba. Trúfam si povedať, že Leigh myslela skoro na všetko. Cez mestá, príbehy postáv, až po zápletku celej trilógie.

Dielo je vyrozprávané v prvej osobe z pohľadu Aliny Starkov, ktorá je mladá, nevinná a všetko vníma s otvorenou mysľou. Premýšľa až príliš, no dokopy o ničom, dôveruje každému, keď jej to dáva zmysel, no aj tak nestráca nič na svojej naivite. Čakám, kedy sa zo svojich chýb poučí.

Zbožňujem, že aj keď sa Leigh venuje hlavnej postave, tak má premylsené životy postáv navôkol. Opisuje ich síce tajonostkársky a odhľaduje nám len záblesky, ale aj vďaka tomu je vidieť, ako hlboko siaha autorkina predstavivosť, keď sa snaží urobiť každú postavu jedinečnou. Nielen Alinu.

Moje hodnotenie: 3.5/5*

Nikdy som presne nechápala, o čo sa jedná, keď knihomoli okolo mňa hovorili o niekom/niečom menom Darkling. Bola to osoba? Vec? Kúzlo?

Jednoducho... bola som zmätená. Ako dobre, že som predsa len siahla po Shadow and Bone, kde som (takmer) všetkému prišla na koreň.

Príbehom nás sprevádza Alina Starkov, ktorá je taká typická hrdinka, aká pred rokmi fičala. Je to šedá myška, z ktorej sa behom chvíle stane tá najdôležitejšia osoba, ktorá ako jediná môže zachrániť, po prípade zahubiť svet. Je naivná a uverí každému všetko, čo daná osoba povie. Aj z tohto dôvodu bolo zaujímavé sledovať jej "vývoj", pretože vďaka niektorým jej myšlienkovým pochodom som ja sama neraz chcela všetkým uveriť. Lenže také jednoduché to v živote nie je. Tak dobrí ľudia proste nie sú. Nieto tak na kope.

Druhou, rovnako podstatnou osobou, je Darkling! Bam! Konečne viem, kto to je! Táto postava jasne dokazuje, akou skvelou spisovateľkou Leigh vlastne je. Síce som si Darklinga neobľúbila ako niektorí ďalší, no aj tak ma zaujal dosť na to, aby som a o ňom chcela dozvedieť viac. Hlavne by ma zaujímalo, čo sa mu preháňa hlavou, pretože ten chlap je ako chodiaca ukážka nejakej psychickej poruchy. V jednej chvíli vyzerá normálne, a v tej druhej by všetkých pozabíjal.

Postavy ako Genya alebo Zoya (s ktorou som sa už stretla v Kráľovstve Podvodníkov) ma hneď zaujali a síce si o nich neviem ešte utvoriť ucelený názor, chcem vedieť viac.

Keby však v príbehu nevystupoval Mal, Alina by sa nedostala tam, kam sa jej podarilo dostať. Mal bol totiž kamarát, s ktorým strávila detstvo v sirotinci a následne spolu pracovali v prvej armáde.

Ani to ale veľmi nepomohlo tomu, aby som si túto postavu obľúbila. Keby som mala vybrať jednu postavu, bez ktorej by sa príbeh zaobišiel, bol by to Mal. Jeho charakter pôsobil miestami plocho a okrem jeho citov k Aline sme sa nedozvedeli dokopy nič. Jasné, je sirota a má spoločné zázemie s Alinou, ale ako to, že ho okrem nej nič iné nezaujíma, keď nám autorka na začiatku knihy jasne načrtla, aký je spoločenský? Prosím si chvíľku na zamyslenie.

Moje hodnotenie: 4/5*

Ešte raz ďakujem tým, ktorí mi neustále opakovali, aby som od knihy nemala nejaké extra očakávania, pretože nebyť nich, ktovie, možno by som naozaj bola underwhelmed.

Príbeh sa začína zistením, že Alina je Griša. Nie obyčajná, keď už sme pri tom. Dokáže rozkazovať svetlu, čo je v magickom svete gríš dosť ojedinelé. Vlastne tak, že to z nej robí jedinú grišu svojho druhu.

Pripúšťam, že sa v diele vyskytli veci, nad ktorými som jednoducho musela pretáčať očami. Samozrejme, v roku 2012 nebolo veľa kníh s podobným typom hrdinky (klamem, Bella bola na svete), ale to neznamená, že musíme hlúposti vytvoriť vlastný level.

Veľké plus, na ktoré som sa najviac tešila, má worldbuilding. Leigh nám postupne predstavuje Ravku, systém, akým to v nej chodí, rovnako ako ukazuje niektoré podobnosti s Ruskom ako ho poznáme. NIe je ich veľa, ale zopár predsa. Som vďačná, že na nás nevychrlila všetky veci na začiatku knihy, pretože tak by dielo mohlo rýchlo stratiť na dynamike a aj vďaka tajomstvám a nejasnostiam sa teším na dvojku.

Nemôžem však zabudnúť na Malý Palác, miesto, kam sa Alina musela dostať, aby začala svoj tréning ako griša. Keď sa tam prvýkrát ukázala a videla griše s keftami (druh oblečenia, ktoré nosia griše), ktoré zodpovedali farbám ich schopností, hneď mi napadol HP. To miesto vyžarovalo mágiou a hoci to pôsobilo viac ako luxusný hotel než škola, dúfam, že sa tam vrátime, pretože za múrmi Malého paláca sa istotne skrýva nejedno tajomstvo.

Moje hodnotenie: 3/5*

Leigh Bardugo sa pred rokmi podarilo vytvoriť magickejší svet, než možno sama tušila. Ponúka nám mnoho nového a tajomného, ale hlavne nám ponúka širokú škálu postáv a zápletiek. Neviem sa dočkať, čo sa nám podarí preskúmať nabudúce, pretože možno ma hlavné postavy neohúrili tak ako tie vo Vranej šestke, stále sa tu nájde niečo, čo ma fascinuje.

Myslím, že Leigh by mohla napísať aj ódu na les a stále by som si to s otvorenými ústami prečítala.

Pri jej tvorbe je jasne vidieť, ako sa každou ďalšou knihou posúva ako autorka dopredu.

Tri Temné Koruny patria v Amerike medzi YA bestsellery, ktoré svojim spracovaním a komplexnosťou tak trochu pripomínajú Hru o Tróny. Aspoň mne.

O tejto sérii som čo to počula, keď vyšla prvá kniha, no dostala som sa k nej, až keď ju u nás preložilo CooBoo, za čo im veľmi pekne ďakujem, pretože som si túto sériu so všetkými postavami neskutočne obľúbila.

Ako to už býva, úspešné série sa zvyknú prekladať do viacerých jazykov, aby si ich mohli vychutnať čitatelia po celom svete a inak tomu nie je ani pri tejto sérii. Niektoré krajiny sa ale rozhodli popustiť uzdu predstavivosti a prišli s obálkami, ktoré ma prekvapili.

► Amerika

Za posledný rok som sa presvedčila, že obálky, na ktorých sú koruny proste fičia. Ešte niekedy v roku 2017 na to poukázali dievčatá z Knižných Maniačok (článok TU), a viete, ako sa hovorí, keď si niečo všimnete, už si to neviete odvšimnúť. Asi tak nejak to je u mňa.

Každopádne, séria Tri temné Koruny má vskutku výstižnú obálku, ktorá vyjadruje všetko potrebné. Rovnako aj jej pokračovania.

►Británia

Angličania prišli so zaujímavým nápadom čo sa obálok týka, pretože sa rozhodli dať priestor každej zo sestier. Tieto paperbackové obálky sú venované každej sestre, takže ak si kúpite jednu a zapáči sa vám iná zo sestier, kúpite si ešte jednu kópiu. Tí, čo musia mať všetky edície si napríklad kúpia všetky tri. Čistý zisk pre vydavateľa, no strata peňazí pre knihomoľa.

Ako sa totiž rozhodnete, komu fandíte, kým si to reálne nepreítate? Myslím, že všetci totiž poznáme to šťastie, že ak si kúpite obálku s hadom, zapáči sa vám sestra, ktorá vládne ohňu (alebo naopak).

►Slovensko

My sme ostali verní pôvodnej predlohe, ktorá sa mi páči a ak sa nemýlim, tak takú istú obálku bude mať aj česká verzia, ktorá sa chystá u susedov.

► Indonézia

S menšími obmenami prišli v Indonézii, kde sa rozhodli pre niečo trošku originálnejšie, no tak, aby zachovali pôvodnú myšlienku.

Sama neviem či sa mi tie obálky páčia alebo nie. Jednotka je fajn, farebná koruna môže mať viaceré významy, avšak zdá sa mi, akoby ju zabudli niekde v strede výroby, a keďže už nestíhali zamerať sa na nič ostatné, tak to uložili a prosto vytlačili. Dvojka zas... ech... Neviem prečo, ale ako prvé som si vybavila pozadie hry Lara Croft. Tuším to bola jednotka alebo dvojka, keď bola Lara v pralese a v intre mala za sebou presne také tmavo zelené pozadie ako môžete vidieť.

Náhoda?

► Nemecko

Nemci jednoducho milujú fantasy knihy s bielymi obálkami, o tom niet pochýb. Koľkokrát natrafím na nemeckú knihu, toľkokrát je biela.

ALE... až teraz, keď som vedľa seba dávala obálku jednotky a dvojky, som si uvedomila, aký krásny obraz spolu vytvárajú. Neviem či to bolo premyslené už od začiatku, avšak keď vidím obe obálky spolu... Asi by som mala začať aktívnejšie čítať v nemnčine.

► Portugalsko, Holandsko

S podobnou obálkou, no čiernou, prišli Portugalci. Keď bude preložená dvojka vyzerať rovnako ako tá nemecká, majú vyhrané.

Jediná krajina, ktorá sa okrem Nemecka drží bieleho pozadia tejto temnej fantasy séria je Holandsko.

► Srbsko

Srbsko ma ešte nikdy neprekvapilo svojimi obálkami, a inak tomu nie je ani tentoraz. Jednotka mi pripomína šachovnicu z jednotky HP a neviem ani vysvetliť prečo. Taktiež nechápem spojitosti s vranami, ale nečakám, že musí všetko dávať zmysel.

Jeden temný trón vyzerá o niečo lepšie, ale opäť tie vrany. Majú znázorňovať blížiacu sa smrť? Čo myslíte?

► Taliansko

Taliani zvyknú mať svojské obálky, ktoré sa mi zväčša páčia pre svoj abstraktnejší výzor (minimálne, keď je v americkej verzii na obálke nejaká vrahyňa). V tomto prípade ich obálka vyzerá, akoby bola robená k romantickej, nie akčnej knihe.

► Perzsky

Keďže sme vyčerpali abstraktné obálky, presuňme sa k ďalším, tentoraz s postavami. Neviem, komu napadlo dať na obálku postavy, ale asi by som sa nemala čudovať, pretože perské verzie večne pripomínajú nejakú počítačovú hru. Zatiaľ čo jednotka je relatívne v pohode, vieme si z nej utvoriť obraz o sestrách, dvojka je... well... O niečo vtipnejšia.

► Čína

Čím to je, že čínskym obálkam nedokážem odolať? Postavy, atmosféra, farby... To všetko ma akosi priťahuje a keby som to videla v kníhkupectve, pravdepodobne po sérii siahnem. Páči sa mi, že Číňania sa rozhodli niečo zachovať a niečo naopak pridať. Postavy sestier sú super a koruna s trónom v pozadí ešte viac vyniknú. Človek má hneď lepšiu predstavu, o čo v príbehu pôjde.

► Poľsko, Rumunsko, Španielsko

Na záver vám predstavím ešte zopár krajín, ktoré sa tiež rozhodli ostať verní pôvodnej predlohe.

Ahojte knihomoli,

nový rok je pred nami a z každej strany sa ozývajú ľudia, ktorí vám želajú všetko dobré. Ja na tieto nové začiatky veľmi nie som, no to neznamená, že vám všetkým neprajem to najlepšie.

Po dlhej dobe sa mi podarilo vkročiť do nového roku, hopefully, pravou nohou. Pamätám si, že to pre mňa býval ťažký čas, ktorý som trávila čo najďalej od ľudí, aby som ich nenakazila mojím pesimizmom.

Nie som človek, ktorý si dáva predsavzatia, pretože tie väčšinu omrzia ešte než skončí január. Nechcem byť zo seba teda zbytočne sklamaná, a preto jediné, čo si chcem zaumieniť je niečo, čo sa mi podarí dodržať.

Keď sa tak spätne pozriem na december, bol to možno najhektickejší mesiac, no zároveň jeden z tých naj. Konečne sa mi podarilo akosi zvláštne skĺbiť školu s prácou, a to aj s čítaním a písaním. Čo viac si človek môže priať?

Toto má byť ale knižný update, tak som začala hľadať, či som vôbec niečo prečítala a na moje počudovanie, áno. Viac kníh než som očakávala.

Tu sú už zoradené od najlepšiej po (aspoňpre mňa) najslabšiu:

Neal Shusterman- Kosec / 5*

(kto to nečítal, neviete, o čo prichádzate! Masterpiece!)

Kristína Ježovičová- Nevyslovené / 5*

(pri čítaní tohto som sánku hľadala o niečo nižšie ako obyčajne)

Becky Albertalli- Leah mimo rytmu / 4.5*

(príbeh pre tínedžerov, ktorý vďaka akémusi kúzlu pôsobil zvláštne osobne)

Kendare Blake- The Oracle Queen /4.5*

(priamy dôkaz toho, že históriu píšu víťazi. Som zvedavá či sa niekedy niekto dozvie pravdu)

Renée Ahdieh- Ókami / 4*

(toto mohlo byť pokojne ako epilóg pri jednotke, no aj tak som si túto novelku užila)

Renée Ahdieh- Yumi / 3.75*

(Ak Yumi nedostane priestor v dvojke Plameňa v Hmle, budem sklamaná)

Kendare Blake- The Young Queens / 3.5*

(niektoré veci sa nedajú napchať do kníh a som rada, že sa o to autorka pri tomto nepokúsila. Urobila dobre.)

Alexa Riley- His Paradise / 2*

(vzdať sa majetku pre niekoho, koho poznáte tri dni? Why not?)

Nakoľko december bol pre mňa ako jazda rýchlikom, akosi sa mi podarilo vyhnúť sa kníhkupectvam a kupovaniu kníh. Tak trochu som dúfala, že si niečo nájdem pod stromčekom. A mala som pravdu.

Kamarátka mi kúpila knihu It od Stephena Kinga a tiež Rebel of the Sands od Alwyn Hamilton. Na RotS sa chystám už dlhšiu dobu, pretože všetci, ktorí ju čítali ju vychválili. Taktiež, čo sa týka témy, je toto fantasy ešte dosť neobpozerané, takže fingers crossed.

Taktiež mi do knihovničky pribudol Kosec a Leah mimo rytmu, ktoré som dostala na recenziu a ktoré, ako môžete vidieť, ma milo prekvapili.

Jedinú knihu, ktorú som si kúpila, je Queens of Fennbirn od Kendare Blake, v ktorej sa nachádzali príbehy The Oracle Queen a The Young Queens.

Uveríte mi, keď vám poviem, že netuším, ako vlastne zbehol minulý rok? Nechápem, že pri dnešnom článku stojí rok 2019. Tak či onak, dovoľte mi, aby som ešte chvíľu ostala v roku 2018, pretože bol pre mňa a knihy celkom úspešný. Hlavne, keď si spomeniem na pár mesiacov, ktoré ma sprevádzala kamarátka depresia a pozrieť sa na "šťastie" postáv bolo ešte bolestivejšie než pozrieť sa do zrkadla.

Minulý rok sa mi podarilo prečítať 74 kníh, ale kategórií mám len 14, tak sa poďme spoločne pozrieť na to, ktoré sa v mojom rebríčku zaslúžili o "ocenenie".

(Pre porovnanie, TU je článok ocenených kníh, ktoré som prečítala rok predtým)

1."Pretáčala som očami, až mi skoro vzadu ostali." alebo Najtrápnejšia kniha

Erin Watt som sa dlho vyhýbala a síce séria Royalovcov bola medzi knihomoľmi celkom známa, akosi som sa k nej dostala až tohto roku, keď som ju zahliadla v panta rhei a povedala si: Why not?

Weeell... Prečo som za tie knihy vyhodila peniaze?

Keďže som si v jednotke našla obľúbenca a aj 2 scény, ktoré moje oči prežili, chcela som dať dvojke šancu. To som si ale rovno mohla zapichnúť vidličku do oka, malo by to ten istý efekt.

Cena putuje knihe Prekliaty Princ, pretože pri Elliných myšlienkových pochodoch hrozí mozgová smrť. Neodporúčam.

2. "Ja chcem viac!" alebo Najlepší debut

Myslím, že sa ešte nenašla séria, ktorá by sa mi tak páčila, že som neprestala, kým som neprelúskala všetky knihy a jej dodatky. Presne to ale nastalo, keď sa mi konečne podarilo nájsť ebook Ruthless People od J.J.McAvoy. Zamilovala som sa.

Každá kniha má svoje slabé a silné stránky, no v tomto príbehu autorka vymyslela tak zaujímavé postavy a vzťahy medzi nimi, že skôr, ako som sa dostala na poslednú časť, nevedela som si predstaviť dielo bez hociktorého člena rodiny. Nasmiala som sa pri tejto sérii tak ako už dlho nie.

Takže gratulujem, rodina plná Ruthless People získava ocenenie za najlepší debut.

3. "Bezkonkurenčná sprostosť." alebo Najhoršia knižná hrdinka

Priznám sa, že po Feyre som naozaj nečakala, že nájdem ešte rovnako, alebo dokonca viac, sprostú hrdinku. Viete, ako to je, keď poviete nikdy? Samozrejme, že sa vám to vzápätí prihodí!

Hlavná hrdinka Madison sa na začiatku diela The Silver Swan javila celkom sľubne, no ako náhle sa do príbehu dostal chlap, jej rozum zbalil kufre a odišiel niekam na Hawai, pretože to v jej hlave nemohol vydržať. Úprimne sa mu ani nečudujem. Dúfam, že toto dielo a hlavne vzťahy v ňom nikto nebude pokladať za reálne, pretože dovoliť chlapcovi, aby s vami jednal ako so špinou, spal s vami, hral s vami nejaké zvrátené hry a nakoniec povedal, že mu na vás nezáleží je na...

4. "Aj domáci si zaslúžia uznanie." alebo Najlepšia CZ/SK kniha

Akurát včera som na blogu zverejnila recenziu na knihu Nevyslovené od autorky Kristíny Ježovičovej, ktorá mi úplne vyrazila dych. Ešte v živote som po dočítaní knihy nebola takto rozpoltená, ako keď som zatvorila túto.

Na jednej strane chcem, aby ste si ju prečítali, pretože je naozaj skvelá, ponúka reálny pohľad na viaceré problémy, o ktorých sa dnes ešte stále veľmi nehovorí, no na druhej nechcem, aby ste to čítali, pretože je to vskutku náročná kniha a nie každý má na to žalúdok.

Well, rozhodnutie je na vás, za mňa je to však naj kniha roku.

5. "Keby som to čítala v bazéne, istotne by ho moje slzy naplnili." alebo Najemotívnejšia kniha

Vždy som vedela, že knihomoli musia byť skvelými autormi, ale konečne som sa o tom aj na vlastné oči presvedčila.

A Thousand Perfect Notes napísala autorka, ktorá je sama knižnou blogerkou a vášnivou čitateľkou. Vo svojom diele spojila všetko krásne a bolestivé dohromady, z čoho vznikol jeden nezabudnuteľný príbeh o hľadaní svojho vlastného hlasu, keď jediné, čo inak počujete, sú príkazy iných.

Nebudem sa tváriť, že som pri čítaní tohto neplakala, pretože tá jedinečná atmosféra a koniec mali moje srdce ako vo zveráku a nechceli ho pustiť za nič na svete. Táto kniha si rozhodne zaslúžiť miesto na vašej poličke.

6. "Sex a dej?" alebo Najlepšia New-Adult kniha

Ako tak pozerám na výber toho najlepšieho, tak naozaj veľa kníh sú contemporary príbehy. Samú ma to prekvapuje, no aj ďalší príbeh príbeh je, logicky podľa kategórie, contemporary.

Sex, Not Love, som začala čítať s jedinou myšlienkou. Oddychovka.

Nečakala som od nej veľa, pretože autorku poznám najčastejšie práve vďaka tomu, že píše samé oddyychové jednohubky, ktoré človek prečíta na ceste vlakom do práce/školy. Z tohto diela sa ale nakoniec vykľulo niečo trochu iné. V dobrom. Aby som neprezradila veľa z deja, myslím, že je bezpečné to prirovnať k Ugly Love od Colleen Hoover, ktoré sa mi páčilo, ale z odstupom času tam vidím isté veci, ktoré by sa mi teraz nepáčili. Poviem to otvorene...Hunter je dvojnásobne lepšia verzia Milesa.

7. "Moja nová BFF." alebo Najlepšia knižná hrdinka

Konečne sa dostávame k fantasy žánru. Nechcem tým povedať, že by v reálnych príbehoch boli zlé hrdinky, to vôbec nie, no ako kamarátky by som si s väčšinou nerozumela práve najlepšie. Skôr by som ich v istej chvíli začala biť po hlave v nádeji, že dostanú rozum a otvoria oči.

Tým však nechcem povedať, že Mariko z Plameňa v Hmle bola dokonalá, pretože nebola. Mala svoje muchy, avšak chovaním a svojimi poznámkami/myšlienkami bola moja krvná skupina. Viem si živo predstaviť naše konverzácie, do ktorých keby sa zapojila Nina z Kráľovstva Podvodníkov... Och, takej trojke by nikto nechcel prísť do rany.

8. "Keď má ocenenie, mala by stáť za to" alebo Goodreads Choice Awards

Každý rok necháva goodreads voľnú ruku čitateľom, aby dostali do popredia svoje obľúbené knihy. Keďže je to medzinárodné, je jasné, že sa v TOP rebríčku objavia len anglické knihy a známe mená.

Vždy sa snažím mať čo to z nových vydaní prečítané, pretože aký iný zmysel by potom malo moje hlasovanie? Hlasovala by som za knihu alebo za autora?

V polovici roka som od autorky čítala prvú knihu, a hneď som vedela, že budem potrebovať ďalšiu. Jej štýl bol jednoduchý, zaujímavý a hlavne zábavný. Dokázala som si pri nej odpočinúť a tu a tam sa aj posmiať. Inak tomu nebolo ani pri knihe Leah mimo rytmu.

Môžem povedať, že jej výhra spomedzi ostatných autorov bola oprávnená.

9. "Poďme sa tváriť, že sa to nestalo." alebo Prepadák roka

Na moje veľké nešťastie som tohto roku nenatrafila len na knihy, ktoré sa mi páčili, no aj na také, ktoré ma svojou hlúposťou úplne vytočili.

Ešte doteraz sa spamätávam z toho literárneho "skvostu" akým mal byť príbeh Shatter Me od spisovateľky Tahereh Mafi.

Našli sa síce takí, ktorí sa ma snažili presvedčiť, že s ďalšími časťami sa to zlepší, ale nie, ďakujem. Ja toľko trpieť nedokážem. Mala som úplne dosť na celý život a už nikdy nechcem vidieť Juliettine myšlienky, za ktoré sa hanbí, tak ich prečiarkne, alebo slová, ktoré sú za sebou aj trikrát, len aby vám povedala, ako veľmi veľmi veľmi ju všetko hnevá.

10. "Tak tu sa sťahujem." alebo Najlepšie fantasy

Som milo prekvapená, že sa našlo viacero pokračovaní v sérii, ktoré ma prekvapili a páčili sa mi ešte viac ako prvé diely. Takým príkladom je aj Zradné Srdce od Mary E. Pearson, ktorého som sa trochu obávala. Niektorí tejto časti pripisovali diagnózu S2D- syndróm druhého dielu.

Po prečítaní môžem s pokojným srdcom oznámiť, že to tak vôbec nebolo a dialo sa tam viac zaujímavých vecí ako v celej jednotke, ktorá bola zväčša len takým "rozprávkovým" opisom života princeznej na úteku. Až tu si čitateľ má šancu uvedomiť, že ide ozaj do tuhého a nie je všetko len veselá rozprávka.

Autorka si dala záležať na prostredí, výstavba sveta sa mi páčila a jazyk, ktorý k tomu vytvorila znie geniálne. Keď sa to zmiešalo dohromady, dostala sa mi do rúk kniha, ktorú som nemohla odložiť, kým som ju nedočítala.

11. "Aj skúsený autor robí prešľapy." alebo Sklamanie roka

S dobrou SJM sme sa akosi nepohodli už minulý rok keď vidala ACOWAR, no myslela som, že sa trochu poučí a bude dbať viac na kvalitu ako na kvantitu. Silly me, že som od nej chcela niečo tak prosté. Kde by asi nabrala peniaze, že? (Ale nemám jej to za zlé, všetci sa musíme nejako živiť)

Môj problém s knihou A Court of Frost and Starlight je ten, že aj keď som od nej nemala žiadne očakávania (chcela som len mať good time s Inner circle a nič viac), aj tak ma sklamala. Je to možné?

Dovoľte mi zhrnúť túto novelu:
1. Feyre, ktorá premýšľa o tom, že dlho nekreslila
2. Feyre, ktorá sa prechádza po meste a uvažuje, kde by kreslila
3. Feyre, ktorá pred plátnom uvažuje, čo nakreslí (a ako sa to bude volať, pretože názov maľby je základ)
4. Feyre, ktorá konečne niečo nakreslí
5. Feyre, ktorá chce, aby kreslili aj ďalší
... a niekde sa vyskytol aj nadržaný Rhysand, ale to nebolo také podstatné ako Feyrine krezby

12. "Môj nový manžel." alebo Najlepší knižný hrdina

Neviem si predstaviť, že si budem musieť raz nájsť iného manžela ako Mathiasa z Kráľovstva Podvodníkov. Ten chlap je everything.

Leigh Bardugo sa so svojimi postavami naozaj vyhrala a neverím, že existuje niekto, kto ho tromfne. Vlastne... nemôem kričať hop, pretože rovnako sympatický mi prišiel aj na tých pár stranách Nikolai, o ktorom sa koncom januára dozviem o niečo viac vďaka jeho vlastnej duológii s názvom King of Scars.

Uf, neviem neviem, ako to čakanie vydržím, pretože diela tejto autorky sú ako droga. Keď ich raz začnete čítať, neviete prestať.

Dúfam, že svet Gríš nikdy neopustí, pretože tento svet má veľa čo povedať.

V roku 2018 som nečítala žiadnu v zásade starú knihu, skôr žáner, ktorý už tak veľmi nevyhľadávam, pretože svoj boom už mal.

Dystópia.

Po ére Katniss alebo Tris, kedy prišli ďalší hrdinovia a hrdinky, ma už čítanie toho istého len inak nebaví. Patrick Ness však patrí medzi mojich auto-buy authors, takže bolo jasné, že keď vyjde jeho ďalšia kniha, chcem ju mať. Na túto dokonca plánujú v 2019 aj seriál. A ja si ho konečne môžem pozrieť, pretože mám za sebou knihu a tú som si zamilovala!

Počúvaj Nôž nemá absolútne nič spoločné s inými dystópiami, ktoré sa nám snažia nahovoriť, že Zem sa po nejakej udalosti rozdelí na 4 časti ľudí. Nie.

Je to úplne iné poňatie problému budúcnosti a čím menej človek vie, keď sa ponára do knihy, tým lepšie.

14. "Prečo ma nikto nepripravil?" alebo Prekvapenie roka

Túto kategóriu musím poupraviť, pretože všetci mi vraveli, nech si tú knihu prečítam. Hovorili, aká je skvelá a unikátne, lenže ja som im neverila. Ako sa môže páčiť toľkým ľuďom? Prečo???

Hej, už chápem.

Kosec od Neala Schustermana je kniha, ktorá mnou otriasla nielen vďaka tomu, ako veľmi sa mi páčila, ale aké posolstvo v sebe nesie. Nie je to len obyčajný príbeh o budúcnosti a Koscoch plné akcie, na to zabudnite. Táto kniha v sebe nesie morálnu dilemu, nevyslovené otázky a taktiež nám dáva priestor na zamyslenie, čo by sme robili my, keby sa niečo také stalo- keby sme mohli žiť večne. Koniec koncov... Medicína je každý deň na vzostupe. Aké to bude o sedemdesiat rokov? Čo ak aj v našom tele budú zabudované nanoboty?