Každý z nás nejako začínal s fantasy žánrom, väčšina v spoločnosti upírov. Séria Upírska Akadémia je jednou z najznámejších upírskych sérií, ku ktorej sa človek neraz vráti a smeje sa spoločne s dhampírkou Rose či premýšľa s pricenznou Lisou.

Prvá kniha tejto série vyšla ešte začiatkom roka 2007, takže čo sa týka vtedajších obálok, dala by sa ešte považovať za priemer. Ja osobne ale nepatrím k veľkým fanúšikom postáv na obálke. Zdá sa mi, akoby mi takto autori nanútili tvár postavy, keď som si mohla vytvoriť nejaké iné. Častokrát sa ani postavy na obálke nepodobajú na obsadenstvo knihy, čo je ešte horšie.

Možno aj preto sa Američania rozhodli pre druhé, novšie, vydanie celej série. Výrazné tváre šli do pozadia a znak akadémie jasne zviditeľnili, za čo som vďačná. Konečne nemusím hľadieť na všetky tie postavy, premýšľajúc, či to na obálke má byť Dimitri alebo Christian.

Musím povedať, že s obálkami, s ktorými prišiel Slovart, sme my rozhodne medzi víťazmi, pretože pozerať na Upírsku Akadémiu v slovenčine je pastva pre oči. Výrazná červená s čiernymi obrázkami, z ktorých každý vystihuje danú časť, a čierne okraje strán... no čo viac si želať?

Naši bratia ostali verní americkému originálu.

Ako tak pozerám, väčšina krajín sa rozhodla pre postavy na obálkach, aj keď mohli obaly úplne prerobiť.

Rusi (vľavo) to vzali z temnejšieho uhla, no keďže je na každej obálke iná žena (ako inak), na vierohodnosti to veľa nepridáva. V Mrazivom bozku (druhý diel) to vyzerá akoby naša Rose čuchala k nejakému plynu, tak neviem či to bol zámer alebo im to tam nejako zapasovalo.

Bulhari (vpravo) to chceli trochu jemnejšie a síce na obálkach dominujú znova tváre, dole hodili obrázok Akadémie, aby to aspoň ako-tak korešpondovalo s názvom celej série. Nemôžem ale povedať, že by ma tieto obálky nejako viac zaujali, pretože tie postavy na obálkach... proste nie.

Pri hororových/gotických obálkach sa ešte zdržíme v Nemecku, kde keby som videla obálky, uvažujem, čo za krvilačné mrchy tam sú. A potom by som si uvedomila, že niečo také asi čítať nechcem a šla by som ďalej. No ale naozaj, keď vidím ten naštvaný výraz prvej osoby na obálke, akoby sa mi vyhrážala: Neopováž sa ma obísť! ja si ťa nájdem!

Tak ako sa mi páčili talianské obálky pri sérii Trón zo Skla, tak sa mi tieto nepáčia a najradšej by som sa tvárila, že som ich ani nevidela. Photoshop pri tej poslednej obálke a jej oku je fakt level MASTER, hlavne že vyzerá, akoby to druhé ani nemala, ale však why not? Jednookí démoni sú fajn, kebyže nejakí boli aj v knihe. Ešte dobre, že nevidím, akej farby má oči tá prvá, lebo všetky, ktoré nasledujú po nej majú inú farbu.

Poďme si na chvíľu vydýchnuť od niektorých hrôz, ktoré sa vyskytli, pretože ako ide čas a z kníh sa stávajú filmy, aj VA sa rozhodli premietnuť na filmovom plátne.

Predtým, než som siahla po knihe, som, samozrejme, zašla do kina pozrieť si film. A hoci si myslím, že to mohlo byť lepšie, nemala som k nemu veľké výhrady a chcela som si (konečne!!) prečítať knihu. A keď som prišla na to, že vydali špeciálnu filmovú edíciu (škoda, že len prvý diel), a neskôr aj edíciu k desaťročnému výročiu od prvého vydania knihy, chcela som si to kúpiť ešte viac. Odradil ma ale fakt, že aj jedna, aj druhá verzia je len pri prvej knihe. Čo mám akože robiť potom so zvyškom? Kúpiť si tie hrozné tváre? Thanks, but no.

Milým prekvapením pre mňa boli francúzske obálky, pretože niečo také som nečakala, no páčia sa mi, hlavne tretia časť. Chvala bohu, že sa francúzski grafici rozhodli vyhnúť sa tváram, pretože toto sa im podarilo. Obrázky sú podobné ako na našich obálkach, ale v niektorých sa líšia. Tak či onak, toto sa im podarilo. Škoda, že neviem po francúzsky, pretože si nezvyknem kupovať knihy, ktoré nemám v úmysle čítať, ale tu by som pokojne urobila výnimku.

Záchvat smiechu, ktorý nastal pri tureckej verzii tejto série, som už dlho nezažila. Ale fakt, videli ste už takúto hrôzu? Najprv som nevedela prísť na to, čo jej chýba, že vyzerá tak hrozne a keď som si uvedomila, že nemá obočie, rozosmiala som sa ešte viac, pretože mi okamžite pripomenula postavu Christine zo seriálu Grey's Anatomy. Aj ju pripravili o obočie, konkrétne jej budúca svokra pred svadbou. Nevedela som ale, že by mala aj Rose takú nešikovnú kozmetičku.

Boh im ale žehnaj, že po tomto im asi svitlo, že niekde nastala chyba a neskôr sa rozhodli pre ďalšie vydanie, už ale s inou obálkou, ktoré má síce postavu na obálke, ale jednu z naj, v porovnaní s inými štátmi, ktoré sme tu doteraz mali.

Jediné, čo tomu môžem povedať je, že podobné obálky mávala babka v knihovničke, kde si držala také tie tenké knižôčky, ktorých bolo neúrekom a všetky boli nejako romanticky/eroticky ladené. Neviem teda, čo by som si pomyslela na návšteve estonského kníhkupectva.

Som rada, keď sa grafici nenechajú obmedzovať a nehľadia na pôvodné obálky. Minimálne aspoň Číňania, od ktorých sa mi páčia skoro všetky obálky. Krásna tmavá červená zobrazujúca krv, napätie a pozadie tvorené výhradne akadémiou. U mňa palec nahor, pretože v jednoduchosti sa skrýva krása. Nie ako Vietnamci, ktorí tam pravdepodobne hodili z ksždého rožku trošku.

Ako sme už videli minule, Holanďania proste radi robia veci na viackrát, pretože raz a poriadne asi nie je pre nich. Tak trochu som vša nepochopila týmto obálkam, hlavne motýľom v jednotke, takže som len a len rada, že sa rozhodli pre zmenu, pretože u nich asi obálky nerobia ľudia, ktorí si aj knihu prelistovali.

Síce nie úplne rovnaké ako čínske, no aj tak abstraktnejšie ako ktorékoľvek iné sa mi celkom páčia tieto obálky, ktoré nemajú žiadnu postavu ani zviera, ani žiadne somariny.

Švédi (vpravo) sa to tiež snažili uhrať na bránu, lenže tých pár kusov železa neprebije obrovský ksicht za tým. Bohužiaľ, čo som pozerala, tak aj ostatné obálky sú robené takýmto štýlom, čiže k poučeniu nedošlo a stále dávame čo najväčšie tváre na prednú stranu.

Čím viac takto pozerám, prichádzam na to, že v porovnaní so švédskou verziou sa mi aj tá originálna zdá nádherná.

Zaujímalo by ma, ako to presne funguje pri výrobe obálok, keď si vydavateľstvá povedia:

"Poďme tam čapnúť dajaké dievča, ktoré sa vôbec nepodobá na hl. hrdinku, ale nech tam je!"

Osobne preto dávam prednosť abstraktným obálkam alebo obálkam so zakrytými osobami, kde im nevdím do tváre.

Najkrajšie obálky VA majú podľa mňa Francúzi a taktiež aj tie čínske sa mi páčia, nakoľko nie sú nijak prečačkané. A najhoršie... no, tak to je ťažké si vybrať, pretože tu je kandidátov akosi dosť. :D Prvenstvo si ale u mňa vyslúžila prvá turecká verzia bez obočíčka a taktiež holandský prvý pokus, pretože motýle na obálke... stále nechápem súvis.