Názov: Zlaté puto

Séria: Zlaté puto

Diel: prvý

Vydavateľstvo: Adlervia

Počet strán: 345

Hodnotenie na GR: 3.67

Keď sa Sofia, nič netušiaca majiteľka baliaceho servisu, nechtiac dostane do boja dvoch odvekých rivalov Williama a Adama, jej život začne ísť prudko dolu z kopca. Zrazu odhaľuje prastaré umenie charizmágie a sama zisťuje, že má dar, ktorý vôbec nechcela.
Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v talianskom Ríme sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Stane sa obetným baránkom a je donútená pykať za chyby iných.
Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet...
Na ktorú stranu sa pridáte vy? Vyberiete si zmysel pre spravodlivosť alebo túžbu po moci? A je toto rozhodnutie vôbec také čierno-biele?

O tejto knihe som už čo to počula minulý rok keď vyšla, ale keďže som dosť skeptická voči slovenským autorom snažiacim sa napísať niečo iné ako romancu, nevenovala som tejto knihe väčšiu pozornosť. Znova som sa k nej vrátila až pred pár dňami, pretože som sa v poslednom čase začala viac zaujímať aj o našu, slovenskú tvorbu. Či to bol ale až taký dobrý nápad... ťažko povedať.

Bohužiaľ, k štýlu písania nemám veľmi čo povedať. Teda, rozprávať by sa dalo, avšak väčšina z toho sú len veci, ktoré ma iritovali.

Páčilo sa mi, ako začínala každá kapitola, grafická úprava bola fajn. Potešila som sa, že text bude pekný, úhľadný a ja s ním nebudem mať žiaden problém. Potom to ale prišlo. Obrovské medzery, ktoré mi akosi nedávali zmysel, pretože nerozdeľovali žiadne časové úseky ani pohľady postáv. Na to sa ale dalo zvyknúť, pretože keď ste si povedali, že je to len nejaká chybička, nevenovali ste jej už pozornosť.

Veľkú pozornosť si u mňa ale žiadala osoba, v ktorej bolo toto dielo napísané. To skákanie medzi "ich" a "er" formou mi prekážalo a niekedy som sa stretla s tým, že na jednej strane som mala obe formy. Myslím, že by to celé mohlo byť v pokoji tretej osobe a o Sofiiných emóciách a pocitoch by sme sa aj tak dozvedeli dosť. Veď ku koncu sme už aj tak mali skoro všetko v tretej osobe, takže tá prvá tam skôr prekážala, než niečo dávala.

Moje hodnotenie: 2.5/5*

Postavy v tejto knihe boli mojím kameňom úrazu. Sofia sa a začiatku prezentovala celkom dobre, myslela som, že sa mi ako hrdinka naozaj zapáči, ale potom... neviem, akosi ma netrápilo, čo sa s ňou stane. Prežije? Umrie? I did not care.

Autorka jej vymyslela zaujímavú profesiu, čo ma potešilo, že to balenie pre ňu znamenalo akýsi únik z reality, ktorý rada využívala. Samozrejme, keď nám to potom opakovala zakaždým, keď sa Sofii dostal pod ruky papier, bolo to skôr otravné.

Vedľajších postáv bolo v tomto diele neúrekom. Chvíľami som sa strácala kto je kto, ale na konci príbehu som sa už dokázala ako tak orientovať.

Poďme sa ale na chvíľu pristaviť pri Williamovi a Adamovi. Ich "bratský" vzťah ma totiž bral viac než celé to puto so Sofiou. *sorrynotsorry*

Ako Sofia povedala, Adam bol zlomený a kdesi hlboko stále dobrý. A ja chcem v ďalšej časti viac Adama, pretože si myslím, že má šancu vykúpiť sa. Nie je predsa všetko len čierno-biele, ako sme sa mohli neraz v tomto príbehu presvedčiť.

Moje hodnotenie: 2,5/5*

Niekde v druhej polovici sa príbeh celkom slušne rozbehol, ja som už ako tak vedela vymenovať kto kde patrí, a Sofia si pomaly dávala dve a dve dokopy a prišla na svoju hlúposť.

Trochu mi prekážal fakt, že vďaka tomu skákaniu z postavy na postavu sme stratili nejaký ten moment prekvapenia a aj vďaka tomu som už vedela, čo bude nasledovať. Ku koncu sa to ale príjemne zmenilo a keď sa autorka viac zamerala len na Sofiu, konečne som sa mala na čo tešiť, pretože som nevedela, čo sa stane predtým, než sa to naozaj udialo. Dáva to zmysel? Mne totiž hej.

Som zvedavá, čo na nás čaká v pokračovaní, pretože aj keď som jej tú lásku s Williamom neverila, dúfam, že sa to zmení.

Moje hodnotenie: 3/5*

Príbeh Zlaté puto je príjemná oddychovka, ktorá má potenciál a síce si na rozbeh človek musí počkať, koniec ho dokáže prekvapiť. Postavy sú síce poväčšine nemastné- neslané a kvôli ich množstvu aj často ploché, avšak hlavné trio sa pomaly tvaruje a v pokračovaní by sa mohli vykresliť ešte viac. Predsa len, čakajú nás ešte dve knihy, tak som zvedavá, čo si pre nás autorka schováva v rukáve, pretože po skončení tejto časti ostalo veľa veci nezodpovedaných.