Názov: Slammed (Život jedna báseň)

Séria: Slammed

Diel: prvý

Počet strán: 354 (v sj 288)

Hodnotenie na GR: 4.29

Laykenini rodičia sa nevedeli dohodnúť: matka ju chcela pomenovať Layla podľa piesne Erica Claptona, otec navrhoval meno Kennedy podľa Kennedyovcov - hociktorého z nich. Kompromisom vzniklo meno Layken. Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.
Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.
Po nádhernom prvom rande mladý pár čaká ohromujúce zistenie. Musia sa vyrovnať nielen so silami, ktoré ich k sebe priťahujú, ale najmä s tými, ktoré ich chcú od seba odtrhnúť.
Ďalší úder nedá na seba dlho čakať, ale tentoraz sa Layken nemieni vzdať tak ľahko. A keď chýbajú obyčajné slová, svoje city možno najlepšie vyjadriť veršami...

To, že Colleen píše o veciach, ktoré nie sú práve najoriginálnejšie, nie je nič nové. Avšak to, čo z obyčajného klišé dokáže vykúzliť je priam dokonalosť a preto, aj keď som otvorila knihu a hneď v tretej kapitole videla, ako je všetko dokonalé, bolo mi jasné, že to tak nadlho nebude a Colleen príde s niečím, čo všetko pokazí. A ako to teda bolo? Jasné, že všetko, čo sa pokaziť mohlo, sa aj pokazilo.

Na príbehoch, ktoré píše Colleen sa mi vždy páčilo, že svojim postavám dáva poriadnu minulosť, bremená, ktoré so sebou musia niesť, aj keď to nie je jednoduché. Keď sa však nájdu dvaja, ktorých minulosť poznamenala viac ako dosť, je to už tak trocha obohrané, no stále dobré. Na začiatku mi prekážalo, ako má všetko rýchly spád, pretože Layken sa doslova zo dňa na deň zmenila a to len vďaka Willovi. Nie, že by som za to nebola rada, avšak bolo nad slnko jasné, že niečo tak krásne nemôže trvať. Nemýlila som sa.

Prvý deň v novej škole, kde nikoho nepozná, natrafí na Willa, ktorý je prekvapený rovnako ako ona. Má predsa 21, tak čo robí na strednej? Samozrejme, ďalšie klišé prichádza a on jej vysvetľuje, že odteraz sa stáva jej profesorom. Zakázanú lásku sme predsa dlho nemali, nie?

Will, ktorý sa stará o mladšieho brata po smrti ich rodičov, je všetko, len nie sebec. Chce to najlepšie pre brata, vzdal by sa kvôli nemu všetkého, dokonca aj lásky, ktorú už od začiatku pociťoval k Layken. Nanešťastie sa z neho stáva jej profesor, čo veci komplikuje a preto aj keby chcel, nemôže s ňou byť. Ako veľmi musí milovať svojho brata, keď sa vzdá ženy? (asi by sa mohol presťahovať aj k nám taký chlap ako Will)

Layken, ktorá si prechádza peklom po smrti otca, sa konečne niekomu otvorila, niekomu, s kým si myslela, že ju môže čakať šťastie, ale jediné, čo jej to prinieslo, bol žiaľ a sklamanie. Ako by ste sa zachovali vy, keby sa váš priateľ zmenil na vášho profesora a začal sa tváriť, že ani neexistujete?

Keď si však ľudia nedokážu povedať pravdu do očí, nevedia vyjadriť pocity, je potrebné dať to najavo inakšie. Práve to Colleen vymyslela majstrovsky, pretože do príbehu zakomponovala slammovanie, ktoré do deja vnieslo úplne iný nádych a aj keď som vedela, ako to skončí, neprekážalo mi to.

Možno bol tento príbeh o vzťahu/nevzťahu Lyken a Willa, Colleen si dala záležať aj na vedľajších postavách, ktoré si do príbehu doniesli svoje bremená rovnako ako všetci. Eddie, priateľka Layken, bola naozaj skvelou osobou, ktorú, myslím si, že by mal mať v živote každý. Dokázala potešiť, poradiť a keď bolo potrebné, bola odhodlaná konať. Hlavne, keď sa Layken skomplikoval život ďalšou ranou pod pás, v podobe blížiacej sa straty. Ale vážne, je nejaké dielo, kde Colleen svoje postavy netýra?

Slammed je príbeh, ktorý vás aj cez všetky do očí bijúce klišé dokáže pohltiť, až sami nerozumiete, ako to je možné, keď je to tak predvídateľné. Je to príbeh o láske, ktorá si človeka nájde vtedy, keď to najmenej čaká a kedy si potrebuje vybrať, ktorou cestou sa vydá. Nie každý totiž dokáže nájsť rovnováhu medzi srdcom a rozumom. Veď ako by ste si zvolili, čo je správne, keď všetky možnosti obsahujú straty?

Moje hodnotenie: 4.5/5