Pod maskou zabijaka ► Throne of Glass
Sarah
J.Maas
"A heart of ice. A will of steel."
Názov: Throne of Glass (Trón zo skla)
Séria: Throne of Glass (Trón zo skla)
Diel: prvý
Počet strán: 404 (paperback)
Hodnotenie na GR: 4.24
Anotácia:
V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu.
Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.
Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.
"Libraries were full of ideas-perhaps the most dangerous and powerful of all weapons."
Nemám veľmi rada knihy, ktoré majú nejakých 7-8 dielov, pretože ma to zvyčajne unudí pri štvrtej časti, a preto som čítanie tejto série tak dlho odkladala. Bála som sa, že to bude beh na dlhé trate a že sa mi to zapáči tak veľmi, že nebudem schopná dočkať sa ďalšieho pokračovania. Nakoniec som, vďaka všetkým recenziám na nete, ale otvorila túto knihu a, div sa svete, zažrala som sa do nej tak, že som ju nebola schopná odložiť, kým som ju neprečítala do konca! Ako dobre, že teraz vyšla päťka, inak by som asi trpela. Takto už viem, čo budem chcieť najbližšie od našich, ak si ich dovtedy nekúpim sama.
Neviem prečo, ale knihy o zabijakoch ma vždycky bavili. Milujem napätie, ktoré som našla aj v tejto knihe, zbožňujem ten pocit, keď viem niečo viac ako hlavná hrdinka a tú to prekvapí. Práve preto sa mi páčilo, že Sarah písala v tretej osobe, kedy mohla preskočiť aj k princovi a Chaolovi, no aj ďalším postavám. Stále som však mala najradšej scény s Celaenou.
Celaena je podľa mňa hrdinka, ktorú by chcelo mať väčšina autorov. Je to ten typ, ktorý aj keď urobí niečo zlé, čitateľ ju má stále rád a aj napriek tomu, že by jej niekedy najradšej strelil, s nedočkavosťou čaká, čo urobí ako ďalšie. Ja osobne som si ju zamilovala hneď vo chvíli, keď si po ňu prišli, aby ju odviedli do zámku. Samozrejme, nejedenkrát ma aj vytočila, o konci ani nehovoriac, ale aj tak sa už teraz teším, keď budem v rukách držať dvojku.
"My name is Celaena Sardothien. But it makes no difference if my name's Celaena or Lillian or Bitch, because I'd still beat you, no matter what you call me."
Princ Dorian, ďalšia dôležitá postava príbehu... pri ňom si akosi nie som istá, čo po prvej časti cítim. Na začiatku to vyzeralo, že bude rozmaznaný, nejaký ten typ sukničkára, ale niekde v polovici sa akoby úplne zmenil, začal rozprávať o všetkých možných knihách a o tom, akým mužom by chcel byť... nuž, na mňa až priveľká zmena. Znova, o konci ani nehovorím.
Samozrejme, tento príbeh a Celaenin výcvik by neprebehli bez kapitána kráľovskej stráže, Chaola. Tento muž.... waaaa... ani neviem, ako sa k nemu vyjadriť. Je to pravý kamarát a naozaj verný tomu, čomu má. Niekedy až príliš, musím uznať, hlavne čo sa Celaeni týkalo. Bolo na ňom vidieť záujem, to podľa mňa určite, ale fakt, ako to všetko skrýval a prizeral sa jej "vzťahu" s Dorianom... bože, ako môže byť chlap taký dokonalý?
Páčilo sa mi, že autorka do tohto príbehu zakomponovala viac postáv a aj pohľady na ne, hoci musím povedať, že málokoho z nich som mala rada, predsa len, každý bol proti Celaene. Dej ma držal v napätí a strany som nestíhala pretáčať tak rýchlo, akoby som si priala, takže kým som knihu dočítala, ubehla nejedna hodinka.
Uf, neviem, kde začať. Výstavba deja, miesta, história, to všetko ma donútilo zamilovať si Erileu už po prečítaní jednotky, takže netuším, čo čakať od ďalších častí. Postavy, ktoré autorka vytvorila, ma nútili smiať sa s nimi, hnevať sa s nimi a keby sa to dalo, tak by som istotne aj plakala s nimi. Tento príbeh je jednoznačne jeden z tých, ktoré vás aj po prečítaní nútia chcieť viac, nútia vás zamyslieť sa nad celou zápletkou od začiatku až po koniec, over and over again. Presne to sa stalo mne, takže teraz, na miesto toho, aby som čítala pokračovanie, si to chcem nechať v hlave usadiť a až potom sa pustiť do dvojky, aby som si ju mohla dostatočne vychutnať, pretože istotne bude skvelá. Medzičasom sa asi vrhnem na TCOTAR.
0 komentárov