"O tom, akí sú skvelí kamaráti, si celý život klamali."
Názov: Kladivo
Séria: /
Autor: Peter Derňár
Diel: standalone
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 216
Hodnotenie na GR: 3,50*
Anotácia: Partia starých kamarátov si na začiatku pandémie zaumieni, že päťdesiatku toho najstaršieho treba napriek všetkému osláviť tak, ako vždy – na chate. Sedmička chlapov sa vyberie do pustatiny na slovensko-poľských hraniciach, no dobrá nálada sa vytratí už počas cesty, keď vysvitne, že hlavný organizátor sa rozhodol po rokoch medzi nich zavolať aj čudáka, ktorý im bol v detstve dobrý len ako objekt šikany.
Atmosféra výrazne zhustne po príchode na zúfalo zanedbanú chatu odrezanú od sveta a alkohol len vyostrí negatívne emócie. Keď po ťažkej noci nájdu jedného z nich mŕtveho s prebitým čelom, je ťažké odpovedať na množstvo vynárajúcich sa otázok. Bola to nešťastná náhoda? Mohlo ísť o riešenie starého konfliktu sokov v láske? Je okolitý les naozaj taký pustý, ako sa na prvý pohľad zdá? A kde vlastne toľko trčia dvaja bratia, ktorí skoro ráno vyrazili na túru?
Desivé tajomstvá spoločnej minulosti vyliezajú na povrch a oni si uvedomujú, že nikdy neboli takí kamaráti, ako si mysleli.
„Možno sa dotiaľto dostaneme všetci živí a zdraví,“ usmial sa. Nemohol sa viac mýliť.
Peter Derňár si ma svojou tvorbou získal už minulý rok so svojím debutom- Škrabot. Svoje diela podáva s riadnou dávkou tajomna, nechýba v nich napätie a keď si človek myslí, že vie, čo sa stane, na konci ostane len zarazene civieť. Inak tomu nebolo ani tu.
Už dlho sa mi nestalo, aby som triler zhltla tak rýchlo. Kniha síce nie je dlhá, ale pre ten správny zážitok je to skvelá jednohubka. Poviem vám, že ak ju chytíte do rúk, nepustíte ju skôr ako na konci!
Príbeh sa sústreďuje na partiu dlhoročných kamarátov, ktorí spolu raz za čas idú na chatu, avšak kvôli korone sa rozhodli trochu to okoreniť a nechať telefóny doma, aby ich nikto nenašiel (a aby im Igi nedal pokutu). Priznám sa, že som prvotne bola trochu zmätená a nevedela si zapamätať, kto je kto, no čím som sa dostávala viac do deja, tým sa mi ich mená a príbehy dostali pod kožu.
Autor rozhodne stavil na napätie a krivdy minulosti, s ktorými sa bravúrne vyhral. Čo sa atmosféry týka, tá sa mu podarila už v predošlej knihe, ale tu to ešte prekročil, až som neraz otáčala stránky so zatajeným dychom. Obzvlášť ma zaujal, zarmútil a úplne pohltil príbeh chlapca na čiernych stránkach, ktorý mal na tom tajomne najväčšie zásluhy. Poviem vám, že som už od začiatku mala svoju teóriu, ktorá sa nepotvrdila, avšak ten koniec bol stokrát lepší ako mohol byť v mojej hlave. Jednoducho... perfektné!
Takto dysfunkčnú skupinu som už dlho nevidela. Všetci „kamaráti“ mali svoje problémy, svoju minulosť, strach a obavy, no až keď sa na chate začali diať čudné veci, až vtedy si uvedomili, ako málo toho skutočne vedia. A že ani jeden z nich nie je tak nevinný, ako si nahovárali. Snažila som sa nájsť v príbehu vinníka, niekoho, na koho by som sa mohla hnevať za jednotlivé veci, no ani jeden z ôsmich chlapov nebol bez viny. Každý si so sebou vláčil svoj náklad. Niekto väčší, iný menší. Tak či onak ma ich osudy zasiahli, pretože so svojimi životmi mohli vynaložiť aj lepšie.
Po dlhej dobe som sa začítala do knihy odohrávajúcej sa na Slovensku, a, musím sa priznať, že sa mi páčili jednotlivé zmienky našich miest, i keď... môj pohľad na chatu mimo civilizácie už nikdy nebude rovnaký.
Čo by som rada vyzdvihla je fakt, že táto kniha má len niečo cez dvesto strán, no autor v nej dokázal podať skvelý atmosferický príbeh, ktorý si istotne v jeseni prečítam znova. Ak máte radi trilery, kde sa pracuje s atmosférou, ide sa priamo k veci a nebude s vami jednané v rukavičkách, tak je tento príbeh aj pre vás.