Názov: Cesta 9
Séria: Odložené prípady
Autor: Tina Frennstedt
Diel: druhý
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 440
Hodnotenie na GR: 3.75*
Anotácia: Kontroverznú umelkyňu – výtvarníčku nájdu mŕtvu pri majáku v Národnom parku ráno na Veľký piatok. Neďaleko jej tela polícia objaví zvláštny nezvyčajný druh hliny. Ukáže sa, že ten istý druh hliny sa našiel aj pri tele brutálne dobodaného mladého klaviristu pred pätnástimi rokmi.

Hlavná detektívka oddelenia odložených prípadov Tess Hjalmarssonová a jej kolegyňa Marie Erlingová však nevedia nájsť nijakú ďalšiu súvislosť medzi oboma prípadmi a hrozí, že ak prípad nevyriešia, celé ich oddelenie zrušia.

Medzitým neznáma žena, matka dvoch detí, začne mať podozrenie, že jej manžel nie je tým, za koho ho doteraz považovala…

„Človek nikdy nevie. Život na našej policajnej stanici je vrtkavý a neistý.“

Viete, ako som sa obávala, že druhá kniha už nebude tak dobrá ako prvá? Že mi svojím spracovaním nevezme dych a nezaujme?

Teraz sa cítim trochu hlúpo, pretože, aby som bola úprimná, bolo to ešte lepšie, než som dúfala.

Odložené prípady sú jedna z tých sérií, ktoré vás chytia od prvej kapitoly a vypľujú niekde na konci. Nie je nič medzitým, pretože autorka neustále buduje napätie, hádže do príbehu nové postavy a ich príbehy, a rovnako tak nám postupne opisuje, ako došlo k starým zločinom.

Tess Hjalmarssonová si do tohto príbehu prináša mnohé osobné veci, medzi prvými, ako sa dozvieme, bude aj túžba po dieťati. Páči sa mi tento vývoj jej osobnosti, pretože autorka tak ukazuje, že o svojich postavách naozaj premýšľa a posúva ich ďalej.

Rovnako sa v knihe objavujú aj ďalší, starí aj noví vyšetrovatelia, z ktorých som si obľúbila Marie. Prípady na seba nenechali dlho čakať a čo bolo dobré, bol fakt, že opäť boli dve.

Keď sa pri majáku objaví telo mŕtvej a kontroverznej umelkyne, nič nenaznačuje spojitosť s nejakým starým prípadom, až kým sa vyšetrovatelia nedostanú k zvláštnej hline. To ich zavedie na stopu odloženého prípadu spred viac ako 15 rokov. Musím povedať, že hoci to bolo iné ako prepojenia vrážd z jednotky, aj tak som si to užila a páčilo sa mi to.


Myslím, že táto kniha si zaslúži miesto v každej polici fanúšika trileru, pretože v sebe kombinuje množstvo zaujímavých prvkov, od samotných vrážd až k životu jednotlivých postáv, ktoré síce nezasahujú do diania hlavnej zápletky, no dotvárajú celkovú atmosféru a prinášajú dielu komplexnosť.

Musím tiež vyzdvihnúť štýl písania, pretože aj keď som mala na začiatku menší problém s orientovaním sa v rámci postáv, po takých päťdesiatich stranách som sa našla a užila si každú ďalšiu stránku. Ale naozaj, toto je silný kandidát na najlepší triler, čo som si síce vravela aj pri Tranze, (môžem ale za to, že tohto roku mám ruku na samé skvelé tituly?) no aj tak. 

Čo ma ešte teší je tá sladká nevedomosť, pretože síce netuším, čo si pre nás autorka pripraví v tretej časti, rozhodne viem, že si to nenechám ujsť, pretože Tess... tá ešte nepovedala posledné slovo.